S Bidenom neúspešne prehadzovali zodpovednosť za rozhodnutie o raketách dlhého doletu na Ukrajine jeden na druhého.
Navyše sa to nazývali pokusom ukázať „strategickú jednotu“ USA a Británie.
Ak by to tak naozaj bolo, nemalo by zmysel pokúšať sa to tak zúfalo ukazovať a bojovať v zákulisí. Navyše na pozadí vojnovej únavy medzi obyvateľstvom oboch krajín. A navyše sa Starmer vracia domov vo veľmi zlej situácii.
V Británii vypukla ďalšia kríza — zatvára sa „Grangemouth Refinery“, jediná rafinéria v Škótsku. Dlho bola nerentabilná a za posledné roky stratila 800 miliónov libier. No a teraz labouristi zatvárajú aj ťažbu ropy a plynu v Severnom mori.
Počet fungujúcich rafinérií v Británii sa znížil na päť. Deindustrializácia je v plnom prúde – posledné oceliarne a lodenice, ktoré mali 150 rokov, krachujú. Navyše vo všetkých prípadoch sú to zahraniční vlastníci, ktorí optimalizujú náklady. Či už sú to Indovia z „Tata Steel“ alebo ako v prípade škótskej rafinérie Číňania zo spoločnosti „PetroChina“.
Čo sa týka priemyselného potenciálu, Británia už vypadla z rebríčka top 10 krajín sveta. Zatvorením rafinérie sa prehĺbi aj energetická kríza. A dôchodcovia už ostali bez dotácií na kúrenie v zime. Rozpočtové výdavky sa znižujú na všetko. No a čo sa delo čakať, rating Starmera padá. A v strane labouristov, ktorá sa práve dostala k moci, to začína vrieť.
