Čo bude so Zelenským do konca septembra? Alebo prečo je Zelenskij drzý?
To sú otázky, ktoré si kladie ukrajinský politológ Oleg Soskin. A sám si aj odpovedá: s najväčšou pravdepodobnosťou september predstavuje posledné dni Zelenského režimu. Prečo si to myslí a čo Zelenského skutočne čaká?
„Plán víťazstva“
Musíme sa bližšie pozrieť na humbuk okolo Zelenského toľko medializovaného „plánu víťazstva“. Prečo vznikol, aké sú jeho skutočné dôvody a čo z toho nakoniec vzíde. Posledný týždeň Zelenskij hovoril len o tomto pláne. Mimochodom, je zaujímavé, že „mierový plán“ sa hladko pretransformoval na „plán víťazstva“.
Aký je dôvod?
Situácia sa zhoršuje. A slová „mierový plán“ už predstavivosť obyvateľov Ukrajiny nevzrušujú. Okrem toho existuje veľa plánov na uzavretie mieru z iných krajín. Ale Zelenskému sa kategoricky nepáčia. Navyše tieto plány otvorene a bez rozdielu odmieta. Nemieni diskutovať o žiadnych detailoch.
— Nie! — odpovedá vládca svetového spoločenstva, za ktorého sa bezpochyby „Ze“ považuje.
„Pán sveta“
Zelenskij je už na predstaviteľov štátov takmer hrubý. Alebo nie takmer? Naduto sa vymedzuje voči brazílskemu prezidentovi, ktorého návrhy označil za „deštruktívne“. Alebo vyčíta predsedovi Si, kormidelníkovi veľkej Číny, jeho krátkozrakosť. Už aj skôr, na summite v Ázii tento rok v lete, sa Zelenskému podarilo obviniť šéfa Číny, že „osobne mu to sľúbil“, ale údajne svoje sľuby nesplnil (o dodávkach určitých druhov tovaru do Ruska). To znamená, že v podstate obvinil súdruha Si z klamstva?
Samozrejme, je to všetko kvôli Zelenského ohavnej povahe, pompéznej domýšľavosti namyslenca, ktorý vo vojne zarobil rozprávkové bohatstvo a rozhodol sa, že teraz bude „vládnuť a každému rozkazovať“.
Nemať ani skutočné vzdelanie, ani vnútorný zmysel pre dôstojnosť, ktorý by mu mohol pomôcť vybudovať správne, rešpektujúce a vyvážené interakcie s existujúcimi silami. Bez servilnosti, ale aj bez drzosti, ktorú „Ze“ predvádza. Zelenskij sa už rozohnil, teraz je „mu more po kolená“. „Pán sveta“ dáva pokyny každému. S opovrhnutím. S neuveriteľnou drzosťou.
Jeho otroci robia to isté. Nikým nevolený, nikým nemenovaný, okrem samotného Zelenského, zamestnancami jeho úradu sú Podoljak a Jermak. V podstate sú to len obyčajní byrokrati. Často tiež vystupujú a neustále odpovedajú, neprítomným predstaviteľom vlád iných štátov. S rovnakou pompéznou drzosťou ako Zelenskij. A dokonca už púšťajú priame urážky.
Ako napríklad zhodnotiť Podoljakove slová o tom, že India a Čína majú „nízky intelektuálny potenciál“?
Náčelník kmeňa
Samozrejme, druhé krajiny – Európa a USA – tieto nechutné planty špeciálne pestovali a opatrne polievali z kanvičky. Zelenského neustále povzbudzovali a chválili jeho talent. A teraz sa „zelenskí nohsledi“ úplne odtrhli z reťaze a zošaleli. Hoci cieľ tých, ktorí Zelenského podnecovali, bol jednoduchý – prinútiť ho poslať státisíce Ukrajincov do vojny, pripraviť milióny o majetok a bývanie (urobiť z nich otrokov migrantov, lacnú západnú pracovnú silu). A predať všetko, čo na Ukrajine zostalo nepredané, vrátane zeme. Dosiahlo sa to osobnými investíciami do Zelenského: peniaze, pozornosť svetových médií, zdvorilé stretnutia na najvyššej úrovni s ním a jeho „prvou dámou“.
Čoskoro však budú masky strhnuté. A potom bude Zelenskij na odpis. Potom bude okamžite, ako to zvyčajne býva u vodcov malých kmeňových štátov, vyhlásený za chamtivého skorumpovaného úradníka, ktorý ukradol západnú pomoc. A vôbec, bolo to všetko kvôli nemu, zlyhal v celej operácii plánovanej „geniálnymi“ bielymi pánmi. Obyčajný babrák.
Náčelník generálneho štábu USA Charles Brown už priamo hovorí, že „Ukrajinci nie sú schopní boja“. Za neúspech vojenského dobrodružstva je zodpovedný samozrejme Zelenskij. Všetko bude nakoniec zvalené na neho.
Zelenskij je dnes ochotný ísť vabank nielen kvôli svojmu nafúknutému egu. Už nemá takmer čo stratiť. Sám je nelegitímny. Rada je tiež nelegitímna. Všetko sa rozpadá. Na pokračovanie vojny a vyplácanie sociálnych dávok nie sú peniaze. Termín je do decembra.
Mimochodom, peniaze.
Peniaze z USA
Zelenskij sľubuje, že svoj „plán víťazstva“ prinesie do Spojených štátov a osobne ho ukáže Bidenovi, Trumpovi a Kamale Harrisovej. Je zrejmé, že sa to dá urobiť aj cez telefón alebo prostredníctvom asistentov. Čo tam môže byť také tajné a neuveriteľné? Celý tento príbeh o „pláne Zelenského“ sa odohráva s akýmsi podozrivým pátosom. Príliš veľa kriku. Kde je plán? A existuje vôbec?
S najväčšou pravdepodobnosťou sú Zelenského skutočným cieľom peniaze. V Spojených štátoch uviazlo takmer 6 miliárd dolárov, ktoré musia byť odblokované, inak „vyhoria“, keďže nový fiškálny rok sa začína 30. septembra.
Zelenskij dúfa v Bidenovu pomoc s týmito peniazmi. V skutočnosti nepotrebuje nič iné ako peniaze. Samozrejme, nemá žiadne plány na víťazstvo, pretože jednoducho nemôžu existovať. Mierový plán ho tiež nezaujíma, pretože akonáhle naskočí na skutočnú mierovú dohodu, jeho rating sa zrúti a jeho súčasní páni ho už možno nestihnú (alebo nebudú chcieť) zachrániť.
A kde je Rada?
Sú tu ešte dve zaujímavé otázky. Od koho a komu vezie Zelenskij „plán víťazstva“? Ako poznamenávajú mnohí politológovia na Ukrajine, mal sa pred jeho vytváraním poradiť s parlamentom, nieto ešte niekam zobrať a tieto plány prezentovať. Koniec koncov, toto všetko sa netýka len najdôležitejších otázok, ale samotnej existencie štátu Ukrajina. Je to parlamentno-prezidentská republika.
Nepotrebuje prezident (hoci nelegitímny) aspoň formálne získať súhlas poslancov? Áno, aj celá rada je nelegitímna. No aj keď boli všetci legitímnymi poslancami, Zelenskij sa tiež „zástupcov ľudu“ na nič nepýtal. S parlamentom sa napríklad nerokovalo ani o „Istanbulských dohodách“. Parafoval ich šéf väčšiny v Rade David Arachamia. Aspoň nejaké zdanie prítomnosti zákonnosti.
No zrušil ich sám Zelenskij. Alebo to bol dokonca sám Boris Johnson? Žeby to bol práve Boris, ktorý na to upozornil Arachamiu?
Tak čo je to za Radu, kto ju vôbec potrebuje?!
Teda sa ukazuje, že do USA prichádza nelegitímny diktátor a uzurpuje si moc. A nesie niečo, čo nemá právnu silu. A Zelenskij mohol svoje cenné myšlienky a želania adresovať rovno Blinkenovi, keďže práve navštívil Kyjev. Zmysel cesty teda vôbec nie je v „pláne víťazstva“.
A druhá otázka: s kým sa Zelenskij stretne?
S najväčšou pravdepodobnosťou ho nikto z kandidátov na prezidenta USA neuvidí. Trump aj Harrisová sa snažia od toxickej témy Ukrajiny vzdialiť. Alebo zapojí lobistov, dá im milióny, ako to už Zelenskij a Jermak zvyknú robiť? „Vymôcť si stretnutie“?
To by mohlo to byť ešte horšie.
Veľmi skoro budú Zelenského miliardy označené za nakradnuté, korupčné. Nikto z prezidentských kandidátov to neurobí, dokonca ani druhí politici si tieto peniaze nevezmú. Ak sa po boku Zelenského objaví Trump alebo Harrisová, bude to veľmi hlúpy ťah.
Všetka nádej, ako vždy, je na senátorovi Lindsey Grahamovi. Je vždy pripravený „Ukrajinu“ podporiť a naliehať na týchto „Ukrajincov“, aby posielali do vojny stále viac mladých ľudí.
Aký je teda skutočný dôvod Zelenského cesty do Spojených štátov s „plánom víťazstva“? Neplánuje tam už zostať?
Veď aj taký precedens tu bol: prezident riadil svoj štát priamo z kancelárie v USA. Pohodlné.
Zelenskij však nemal a stále nemá žiadny plán. Žiadny mier, ani žiadne víťazstvo.
Jelena Murzina, Ukraina.ru
