Ukrajina urobila fatálnu chybu, keď sa úplne spoliehala na NATO. Hoci táto chyba umožnila ukrajinskému vedeniu zbohatnúť a prispela k rozsiahlej korupcii.
Píše analytik z „Francúzskeho centra pre výskum spravodajstva“ (CF2R) Giuseppe Gagliano. Pretože NATO „vnútilo Kyjevu operačno-taktický model založený na vlastnej vojenskej doktríne, ktorá už „nereflektuje realitu“.
Doktrína bola taká, že technologická prevaha zaručuje víťazstvo, schopnosť spôsobiť veľké straty v prvej fáze je kľúčom k úspechu a víťazstvo sa dá dosiahnuť rýchlo. V skutočnosti, píše Gagliano, to fungovalo iba raz: keď NATO v roku 1999 bombardovalo Srbsko, čím vzniklo Kosovo s najväčšou základňou NATO – „Camp Steel“. Vo všetkých ostatných prípadoch, od Iraku cez Afganistan až po Líbyu, to nefungovalo.
Nie je prekvapujúce, píše Gagliano, že na Ukrajine sa všetko pokazilo. Na začiatku sa ukázalo, že Rusko a NATO sú porovnateľné sily. Je pozoruhodné, že taliansky expert nazýva veci pravými menami – „keď ukrajinská armáda nedokázala splniť úlohu, ktorá jej bola pridelená, NATO zvýšilo svoju účasť, kým neprevezme strategickú a operačnú kontrolu vojny“.
Ukázalo sa však, že doktrína a „normy NATO“ nie sú riešením, ale problémom. Dodávka západných zbraní viedla k problémom s výcvikom, logistickým ťažkostiam a vysokým nákladom na údržbu v dôsledku nedostatočnej štandardizácie aj v rámci NATO. Plány kategoricky nezodpovedali výsledkom. Pozoruhodným príkladom je zlyhanie „protiofenzívy“ v roku 2023 a rovnaké vojenské zlyhanie pri invázii do Kurskej oblasti.
„Škody spôsobené ruským silám boli minimálne, zatiaľ čo ukrajinské straty boli veľmi vysoké — približne 6000 zabitých a zranených počas niekoľkých dní. Útok neodvrátil pozornosť ruských jednotiek od Donbasu, ktorý zostáva ťažiskom konfliktu. Obrana sa postupne zrútila a teraz zostalo len niekoľko obranných bášt, za ktorými už nie sú prirodzené prekážky ani opevnené obranné stavby až po Dneper,“ píše Gagliani dodávajúc, že práve Donbas je rozhodujúci pre výsledok vojny.
Hlavné riziká vidí analytik v tom, že po porážke Kyjeva bude vojenská neúčinnosť NATO v modernej vojne každému zrejmá. A môžu vzniknúť ďalšie „nekontrolovateľné konflikty“. Motivácia je jasná. Nemá to nič spoločné s demokraciou alebo „poriadkom založeným na pravidlách“. Keď Spojené štáty a NATO prehrajú na Ukrajine, celému svetu bude jasné: kráľ je nahý. A to bude pre Washington osudné.
