DÚHA, SUKA, PRÁVNA SUBJEKTIVITA
Keď sa v roku 1975 rozpadla kapela Deep Purple globálnu komunitu rockerov premkol obrovský žiaľ. Našťastie v tom istom roku gitarista rozpustenej kapely Ritchie Blackmore založil nový projekt s názvom Rainbow. Zrodila sa nová rocková legenda.
Všetci vieme, že rainbow po anglicky znamená dúha. V roku 1975 nebola dúha symbolom LGBTI+ hnutia. Zhodou okolností sa volal Rainbow bar, kam chodil s kamarátmi piť Ritchie Blackmore, a názov Rainbow aj symbol dúhy sa stali značkou epickej éry rokenrolu. To je celý príbeh.
Dnes sa pod symbolom dúhy dá ukryť kadečo. Napríklad požiadavky ľudí rovnakého pohlavia, aby bol právne uznaný ich zväzok z hľadiska dedičských nárokov, práva na informovanosť o zdravotnom stave partnera a podobne.
Pod symbolom dúhy sa však rodia aj onakvejšie, dokonca úplne choré požiadavky. Napríklad nárok na to, aby boli uznané za menšinu osoby, ktoré vzrušuje predstava, že dojčia dieťa, aj keď majú medzi nohami penis.
To je, samozrejme, poľutovaniahodná úchylka a taký človek si zasluhuje primeranú lekársku pozornosť. Nie však nárok na to, aby bol uznaný za sexuálnu menšinu. Predstava alebo objekt tvoriaci predmet vzrušenia (ak chceme fetiš) predsa nezakladá nárok na priznanie statusu a práv menšiny.
Každého vzrušuje alebo nevzrušuje kadečo. Ak by sme zakladali práva na pocitoch vzrušenia, ľudská spoločnosť a štát by sa rozpadli na atomizované mikroskupiny jedincov definovaných objektom erotického vzrušenia. Nonsens.
Istá dúhová mysliteľka slovenského parlamentu prišla s právnym a ontologickým názorom, že ľudský plod nie je subjektom práva, a preto nemá ani právo na život. Právni myslitelia zrodení pod oblúkom dúhy zrejme nečítajú Ústavu SR, ktorá v článku 15 odsek 1 druhá veta konštatuje, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“. Už ústava dáva ľudskému plodu právnu subjektivitu, na čo nadväzujú viaceré zákony, napríklad aj podmienky vykonania potratu a podobne.
Isteže, ak budú mať deti dúhy ústavnú väčšinu, môžu zmeniť základný právny dokument Slovenskej republiky a druhú vetu čl. 15 ods. 1 z ústavy vypustiť. Ani potom však nemusí ľudský plod automaticky stratiť právnu subjektivitu, ale bude to oveľa spornejšie.
Najväčší problém vidím v redukovaní diskusie o ľudskom živote a jeho počatí na tému právnej subjektivity. Niečo také si netrúfali prinajmenšom nahlas formulovať ani nacisti, ani sociálni inžinieri vrcholného stalinizmu.
Zákony o ochrane zvierat robia napríklad zo šteniatok, psov, sučiek a iných tvorov subjekty práva. Domnievam sa, že ak by sme znižovali mieru ochrany zvierat, pani dúhová mysliteľka by bola prvá, kto by kričal, že ide o nehumánny počin. Isto by sa aj žeravili telekomunikačné kanály na linke Bratislava – Brusel.
Sám som človek, ktorý nechodí po expresívny výraz ďaleko, a preto nebudem moralizovať na tému suka. Ak by som bol ústavným činiteľom (čo nie som a ani nechcem byť), musel by som zmeniť spôsob verejnej komunikácie. Odporúčal by som to aj Rudolfovi Huliakovi. Tá suka bola totiž zbytočná aj kontraproduktívna (viď mediálne orgie).
Inou vecou je okolnosť, s akou ľahkosťou sa stavajú progresívni myslitelia k otázke ľudského života a k samotnej povahe bytia. V ich svete, ako ukázali v priebehu tohto týždňa, je to najmä a predovšetkým otázka právnej subjektivity. Dobre vedieť. Mali by sme si to pamätať, keď budú nabudúce trúsiť sladké rečičky o bezpečnom priestore pre – vlastne ani neviem koho, zrejme osobu, ktorú vzrušuje pohľad na dvojmetrový kaktus.
Zjavne sa máme čoho obávať, ak dúhoví teoretici a praktici dostanú príležitosť materializovať svoje predstavy o bezpečnom priestore. Bacha najmä na to, aby sme poniektorí neprišli o právnu subjektivitu. Potom už nemáme právo na život.
