Tak, ako je Ježiš mojím Bohom, tak za svojho prvého vladára považujem Konštantína Veľkého –

27. septembra 2024  

Spoločnosť
  Rozhovory

B. Krasnovský: Ahoj, Matej, môžeš nám na začiatok povedať niečo bližšie o tvojom novom románe „Svätci a hriešnici“?

M. Gavlák: Tak román „Svätci a hriešnici“ je vlastne súbor šiestich príbehov, ktoré sa odohrávajú v rozmedzí rokov 30 až 1000 po Kr. a vždy sa nejakým spôsobom dotýkajú katolíckej Cirkvi. Ide vlastne o výber najdôležitejších epizód Cirkvi za prvých tisíc rokov svojej existencie.

V prvom príbehu spoznávame fiktívneho syna sv. Petra, Filipa, ktorého očami sledujeme prerod Petra z rybára na prvú hlavu Cirkvi. Čitateľ sa tu stretáva s Ježišom, Máriou, či ďalšími apoštolmi.

Druhá kapitola rozpráva príbeh mladej ženy menom Viktória z vyšších rímskych kruhov, ktorá na vlastnej koži zažíva veľké prenasledovanie kresťanov za vlády cisára Décia I. V tretej kapitole zas sledujeme osudy rímskeho centúria (nižšieho veliteľa) Octaviana Claudia, ktorý bojuje pod zástavami Konštantína Veľkého. Spolu s Octavianom je čitateľ svedkom toho, ako sa z Konštantína stáva prvý kresťanský cisár počas jeho veľkého vojenského ťaženia v roku 313 AD.

Ďalšie kapitoly sa odohrávajú už v ranom stredoveku. V príbehu s názvom „Na pokraji priepasti“ sledujeme zúfalý boj mladej kráľovnej Klotildy o to, aby jej manžel – a s ním celá Franská ríša – zanechali pohanstvo a stali sa katolíkmi. Piata kapitola je do istej miery hororová. Sledujeme v nej pôsobenie mladého mnícha Jamesa na odľahlom škótskom ostrove, ktorý však zanedlho ovládne miestny pohanský vzbúrenec a za cieľ si dá zničenie kresťanstva na ostrove.

V poslednom príbehu sledujeme slovanské kniežatá Hunta a Poznana a ich dilemu, či sa v občianskej vojne v Uhorsku majú pridať ku kresťanskému kráľovi, alebo pohanskému kniežaťu, ktorý sľubuje Slovanom väčšiu autonómiu.

Našich čitateľov by určite zaujímalo, aké bolo tvoje prvé stretnutie s katolíckou literatúrou, ktoré katolícke diela ťa formovali a ktorí katolícki autori patria k tvojím najobľúbenejším?

Pamätám si ten moment vlastne veľmi dobre. Na univerzite Matej Bela v Banskej Bystrici som študoval učiteľstvo anglického jazyka a histórie. Predmet anglo-americkej literatúry je tam na vysokej úrovni. Na jednej z prvých hodín sme preberali diela anglického spisovateľa Grahama Greena. Ihneď mi padlo do očí, že je označovaný ako „Catholic novelist“ – katolícky románopisec. Do tej doby som ani netušil, že taký žáner ako „katolícky román“ vôbec existuje.

Dlho netrvalo a pustil som sa do Greenovho najslávnejšieho diela Moc a sláva o prenasledovaní katolíkov v Mexiku v 30. rokoch 20. storočia. Táto kniha ma vskutku oslovila – predovšetkým jej úplný záver – aj keď chápem, že mnohým sa postava kňaza-alkoholika nemusela páčiť. Na druhej strane, sám Greene povedal, že táto postava bola inšpirovaná skutočným „posledným kňazom v Mexiku“.

V každom prípade mi tento román otvoril dvere do úplne nového sveta, ktorý som dovtedy nepoznal – sveta hodnotnej literatúry, veľkých príbehov, postáv s akými by som chcel tráviť všetok svoj voľný čas, aby ma učili svojim múdrostiam a skúsenostiam.

Matej, si slovenským autorom katolíckeho románu, ktorý milo prekvapil svojou dejovou líniou i spracovaním. Čo ťa viedlo k napísaniu tohto románu?

Hmm, dobrá otázka. Vlastne som nikdy neplánoval, ani nesníval napísať nejaký román, aj keď koncept katolíckeho – a historického – románu ma skutočne zasiahol. Prvotná iskra prišla v jednom z najťažších období môjho života, kedy som sa ocitol takpovediac na dne – bez priateľov, bez peňazí, bez perspektívy do budúcnosti. Písanie románu bol môj útek do iného sveta. Svojím spôsobom som sa na tvorení týchto fiktívnych osudov na pozadí skutočných udalostí stal závislý. Bola to v tom čase jediná hodnotná vec, ktorú som mal.

Trápenia postáv odzrkadľovali moje vlastné strasti tých dní a postupne som bol čím ďalej tým zvedavejší, ako napokon postavy skončia – pretože až do samotného záveru toho ktorého príbehu som to ani sám netušil. Slávny spisovateľ Stephen King vo svojej knihe O písaní uviedol, že písanie románu je ako odkrývanie kostry dinosaura – tá kostra tam je, vy ste ju však nevytvorili, len ju musíte zbaviť nánosov zeminy a prachu. Tak presne s týmto názorom sa plne stotožňujem. Kniha sa tvorila potom už takpovediac sama. Len som odkrýval nánosy.

Vo svojom románe si predstavil koncept 6 príbehov, v ktorých si spracoval známe medzníky vo vývoji katolíckej Cirkvi. Tento koncept 6 príbehov – ako vznikal, čo ťa inšpirovalo a prečo si si zvolil práve tieto obrazy?

Zaujali ma veľké historické ságy. Ohromnú ságu britského spisovateľa Kena Folletta o 20. storočí (Pád titanov, Zima sveta, Prah večnosti) som dočítal tesne predtým, ako som začal písať vlastnú knihu. Na univerzite sme sa učili o niekoľkozväzkovom viacvrstvovom románe Johna Dos Passosa s názvom U. S. A., ktorý tiež rozprával o viacerých generáciách Američanov z rôznych kútov krajiny. V kníhkupectvách som narážal na ságu Vlastimila Vondrušky s názvom Husitská epopej. Napadlo mi: Keď už aj husiti môžu mať svoj epos, prečo nie katolíci? Hovoril som si, žeby som si veľmi rád prečítal práve nejakú katolícku ságu. Ale žiadna nebola. A potom prišla doba, kedy som si povedal: „Tak fajn, napíšem to sám, keď to nikto iný neurobí.“

Hneď som si vytipoval niekoľko najdôležitejších období, ktoré by takýto epos mal obsahovať – pôsobenie Ježiša, samozrejme, potom prenasledovanie prvých kresťanov, historický obrat za Konštantína Veľkého, niečo z ranokresťanských kráľovstiev a evanjelizácie Európy, a niečo aj z našich slovenských stredovekých dejín. Touto šablónou som sa potom riadil.

Samozrejme, keďže tieto udalosti oddeľujú storočia a stovky, ak nie tisícky kilometrov, iný spôsob ako samostatne stojace príbehy ani neprichádzal do úvahy.

Ak by si sa mal rozhodnúť medzi náročnejším katolíckym románom, alebo komerčne úspešnejším čisto historickým románom – čomu by si dal prednosť?

To je rovnica, ktorá viacero premenných, čo si ľudia nie vždy uvedomujú. Ja mám za sebou prečítaných pekných pár desiatok románov. A rozhodne môžem povedať, že niekedy prílišná detailnosť – či už historická, alebo technická – je skôr na škodu. Niektorí autori, akoby sa príliš zameriavali na historickú presnosť, len aby bolo všetko ako z učebnice dejepisu, no pritom zabúdali na to najpodstatnejšie: uveriteľné, dobre napísané postavy.

A práve kvalitne spracované postavy sú u mňa na prvom mieste. To je pekné, že nejaký Johny bol v New Yorku 11. septembra a videl padať dvojičky. Ale keď chcem poznať technicky presné detaily, ako to padalo, pozriem si dokument. V románe ma zaujíma skôr to, čo Johny pociťoval: cítil smútok, alebo skôr škodoradosť? Bol vystrašený? Alebo skôr pociťoval nejakú morbídnu fascináciu celou scénou? Koho z katastrofy vinil viac – teroristov, alebo americkú vládu? Toto je pre mňa dôležité aj v mojej knihe – nielen čo postavy prežívajú, ale aj čo si o tom myslia vo svojom najhlbšom vnútri. A každý z nás vníma tú istú realitu inak. Je zaujímavé to sledovať.

Všetky príbehy v tvojom románe sú situované do obdobia katolíckeho staroveku a stredoveku. Poznám ťa dlho, viem, že sa považuješ za monarchistu. Prečo si si ale vybral príbeh Hunta a Poznana a nesiahol napríklad po príbehu, v ktorom by hrala dôležitú úlohu napríklad svätica Alžbeta Uhorská?

Alžbeta Uhorská je určite zaujímavá postava, ale je to čistá svätica-trpiteľka. Môj román nesie názov Svätci a hriešnici a je tak určený širšiemu publiku, nielen veriacim katolíkom. Hunta a Poznana som sa preto snažil formulovať presne týmto spôsobom: jedného ako kvázi-hriešnika a druhého ako kvázi-svätca.

Okrem toho je ich príbeh mimoriadne zaujímavý a rovnako tak pozoruhodné sú aj dejiny svätého uhorského kráľa Štefana. Vždy mi bolo veľmi ľúto, že táto časť našich dejín je pre väčšinové obyvateľstvo stále pomerne neznáma a tak som ju chcel aj týmto spôsobom spopularizovať. Tento historický príbeh má všetko: nielen svätcov a hriešnikov, ale aj rytierov a kráľov, Slovákov/Slovanov a starých Maďarov, pohanských uzurpátorov i kresťanských osloboditeľov… Páči sa mi jeho mnohovrstevnosť.

Máš nejaký vzor na slovenskej literárnej katolíckej scéne? Ktorí spisovatelia sú ti blízki a prečo?

Neviem, či nejaká slovenská literárna katolícka scéna existuje. Iste, mali sme katolícku modernu v polovici 20. storočia, ale tá je už dávno zapadnutá prachom. Väčšina moderných slovenských románov sa mi už len z obálky zdá byť presexualizovaná, bezbožná, nihilistická, samovražedná. Slovom – je to viac „svetoobčianska“ literatúra, ako niečo číro slovenské.

Veľkou výnimkou je určite Juraj Červenák a klobúk dolu pred ním. Prečítal som niekoľko poviedok od neho a všetky boli na vysokej úrovni, koniec-koncov jeho zameranie je podobné, ako teraz moje – reč je, samozrejme, o jeho historických ságách, nie fantasy príbehy. Oslovili ma aj knihy nedávno zosnulého autora Antona Hykischa, ktorý mal pekný aj vlastný životný príbeh. Za dielo svetových kvalít považujem Školu kresťanskú Hugolína Gavloviča, ktorú som prečítal celú. Toto dielo je u nás kriminálne nedocenené.

Najradšej mám romány, kde sú predovšetkým silné katolícke postavy/osobnosti – aj keď autor nemusí byť nutne katolík a zväčša ani nie je. Spomeniem len Drakulu Brama Stokera a fantastickú postavu profesora van Helsinga, román Deväťdesiattri Victora Huga a postavu markíza Lantenaca, či zabudnutý román Andreas Hofer od Luisy Mühlbachovej, kde sú doslova všetky postavy pamätihodné. Zo súčasnej literatúry by som určite odporučil román Otec Eliáš: Apokalypsa od kanadského spisovateľa Michaela O’Briena. Vynikajúcou je tam ústredná postava mnícha Eliáša, ktorý má zastaviť údajného Antikrista, ako aj prorocký a číro-katolícky dej.

Dnes mnohí autori tvrdia, že len reagovali na volanie doby. Je tvoje dielo tiež reakciou na volanie doby? Aký odkaz si chcel slovenským katolíkom tlmočiť?

Čoraz viac sa prikláňam k názoru, že žijeme v temných časoch a že keby sme mali možnosť vidieť neviditeľné, zistili by sme, že celý svet je zamorený démonmi ako nikdy predtým. Občas mám pocit, že sú už všade okolo nás a že ich moc je priam apokalyptická. Obávam sa, že im slúži väčšina elít, politických i kultúrnych – a to aj u nás.

To sa odzrkadľuje nielen v parlamentných bojoch, medzinárodnej situácii, ale aj v našej kultúre. Žiaľ, je zdémonizovaná. Ľudia doslova oslavujú démonov, diablov a peklo, kým pošliapavajú meno Pána Ježiša i Panny Márie. A myslia si, že tak je to správne, lebo „to je moderné“.

O to nutnejšie je ukazovať dnešnému stratenému človeku pravdu aj skrze literatúru: že kresťanstvo je pravá viera, že to Cirkev vybudovala našu civilizáciu, že nebyť kresťanov Európa by nebola Európou ako ju poznáme, ale podobala by sa na Blízky východ, či drsné pohanské diktatúry.

Považujem celé dejiny kresťanstva za svoje dejiny. Tak, ako je Ježiš mojím Bohom, tak za svojho prvého vladára považujem Konštantína Veľkého, hlásim sa ku križiakom, aj conquistadorom. Tak to vnímam ja.

Zhováral sa Branislav Krasnovský

***

Román Svätci a hriešnici si môžete zakúpiť v katolíckych kníhkupectvách, v distribučnej sieti Knihy pre každého, alebo aj na emailovej adrese svatciahriesnici@centrum.sk. Cena knihy je 16,49 eur, počet kusov je limitovaný.

PDF (formát pre tlač)