PREČO NETREBA VEĽA OČAKÁVAŤ OD VOLIEB V USA
Od výsledkov amerických prezidentských volieb očakávajú ľudia množstvo protirečivých a často nerealistických následkov. Niektorí zázraky, iní apokalypsu. Ani jeden z prístupov nie je podľa mojej mienky správny.
Pokúsim sa vysvetliť to.
Existuje nemalá skupina ľudí, čo si sľubuje od prípadného zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta zázrak v podobe takmer instantného ukončenia vojny na Ukrajine. Iná skupina zase v dôsledku rovnakého výsledku prezidentských volieb v USA očakáva kolaps NATO a hegemóniu Ruska v Európe.
V diskusii o voľbách v Amerike, ktoré sa uskutočnia 5. novembra, sa veľmi často zabúda na to, že okrem šéfa administratívy budú občania USA voliť 33 senátorov a 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov. Ďalšie kongresové voľby sa uskutočnia v polovici funkčného obdobia nového prezidenta. Inými slovami do kongresu sa volí každé dva roky a vždy sa obmieňa časť mandátov, nie celé zloženie oboch komôr.
V súčasnosti majú republikáni Donalda Trumpa väčšinu v snemovni reprezentantov. Demokrati v spolupráci s časťou liberálno-progresívne orientovaných nezávislých zase ovládajú senát. Aj preto mal Joe Biden dlhé mesiace problém poslať balík vojenského vybavenia na Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov.
Nikto nevie, či prezidentské voľby vyhrá Donald Trump alebo Kamala Harris. Nikto však ani nevie, s akým kongresom bude musieť žiť nový prezident. Ak nebudú prezident s kongresom na jednej lodi, prijímanie závažných rozhodnutí napríklad v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky môže byť veľmi zložité.
Situácia je o to komplikovanejšia, že niektorí demokrati sú konzervatívnejší ako najliberálnejší republikáni a niektorí republikáni sú liberálnejší ako najkonzervatívnejší demokrati. Kadejaké spojenectvá naprieč oboma snemovňami kongresu môžu zrodiť viaceré prekvapenia. V takom aj onakom smere.
Nielen teoreticky, ale aj prakticky je možné, že prezidentka Kamala Harris bude chcieť poslať Ukrajincom ďalšie zbrane v hodnote 50 miliárd dolárov, ale kongres jej aktivitu zhatí. Naopak, nie je nepredstaviteľné, že prezident Donald Trump bude chcieť zastaviť posielanie zbraní, ale kongres to urobí aj napriek jeho zámerom. Kamala Harris sa môže na niečom dohodnúť s partnermi v NATO, ale kongres výsledky jej rokovaní v praktickej rovine anuluje. Donald Trump si môže ťapnúť s Vladimirom Putinom, avšak je v plnej moci kongresu takéto iniciatívy zmariť.
Chcem tým povedať, že prehnané koncentrovanie pozornosti na voľby prezidenta môže byť podobné pozeraniu sa na obraz jedným okom. Spolu s hlavou štátu sa môže výrazne alebo čiastočne zmeniť pomer síl v kongrese. Buď v prospech alebo neprospech budúceho prezidenta. Podceňovanie významu vplyvu kongresu na americkú zahraničnú politiku vedie k skresleniam a omylom. Je potrebné pripraviť sa na to, že realita – nech už voľby dopadnú akokoľvek –, sa môže oveľa viac podobať na súčasnosť než na predstavy o radikálnej zmene napríklad v prípade víťazstva Donalda Trumpa.
Obzvlášť to platí aj preto, lebo voľby do kongresu sú len jednou z mnohých iných premenných (o externých niekedy inokedy), ktoré budú ovplyvňovať globálne dianie po januárovej inaugurácii nového prvého nájomníka Bieleho domu, nech už ním/ňou bude ktokoľvek.
