Prefekt vatikánskeho úradu pre ekumenické vzťahy s ostatnými kresťanmi dnes potvrdil zásadne ekumenický charakter synody o synodalite a zároveň pre LifeSiteNews povedal, že štúdia o tom, ako by sa mohla zmeniť úloha pápežstva vo svetle ekumenizmu a synodality, pokračuje.
Na tlačovom brífingu synody zameranom na tému ekumenizmu hovoril synodálny kardinál a ekumenickí “bratskí delegáti” (účastníci synody bez hlasovacieho práva) o vnútornom spojení medzi synodou o synodalite a ekumenickým náboženským dialógom.
“Jedným z najvýraznejších aspektov synody je jej ekumenický rozmer,” povedal kardinál Kurt Koch – prefekt Dikastéria na podporu jednoty kresťanov – odvolávajúc sa na Instrumentum laboris, ktoré stojí pri zrode tohto niekoľkoročného podujatia:
Medzi najvýznamnejšie plody patrí intenzita ekumenického prísľubu, ktorý ho charakterizuje. Synodalita je podmienkou, aby sme mohli pokračovať v ekumenickej ceste k viditeľnej jednote kresťanov.
Koch vyzdvihol, že synoda zahŕňa “skutočnú výmenu darov”, ktorá nie je “len výmenou myšlienok alebo nápadov, ale skutočnou výmenou darov, pri ktorej sa učíme jeden od druhého.”
Podstatou ekumenického aspektu synody je prítomnosť viacerých “bratských delegátov” – zástupcov iných cirkví, ktorí radia členom synody. Bratskí delegáti nemajú hlasovacie právo, ale plnia len poradnú funkciu.
Tento rok je bratských delegátov viac ako vlani, a to vďaka tomu, že pápež František reagoval na priamu žiadosť iných cirkví, ktoré boli zrejme rozhorčené z nedostatočného zastúpenia na stretnutiach vo Vatikáne v roku 2023.
Rozšírením témy ekumenizmu Koch komentoval, že táto “výmena darov” predstavuje “presvedčenie”, že žiadna cirkev – teda ani Katolícka cirkev – nie je v pozícii, že by nepotrebovala byť “obohatená” inými cirkvami:
Takisto ekumenická cesta je výmenou darov, ktorá sa uskutočňuje v presvedčení, že žiadna cirkev nie je taká bohatá, aby sa nemohla ďalej obohacovať darmi iných cirkví, a zároveň žiadna cirkev nie je taká chudobná, aby nemohla dať svoj vlastný príspevok celému kresťanstvu.
Toto sa týka najmä synodálneho rozmeru v rôznych tradíciách cirkvi.
Tému výmeny darov a myšlienok zopakovali aj ďalší členovia panelu, ktorí pochádzali z Anglikánskej cirkvi, Východnej pravoslávnej cirkvi a Mennonitskej cirkvi.
V minulom roku sa vatikánske zasadnutia synody začali ekumenickou modlitbovou vigíliou, na ktorej sa zúčastnili mužskí a ženskí rehoľníci vedúci z pravoslávnych, východných pravoslávnych, protestantských, metodistických, baptistických a evanjelických spoločenstiev zhromaždili vo Vatikáne spolu s pápežom.
Tento rok sa podobné ekumenické podujatie sa má uskutočniť 11. októbra na Námestí protomučeníkov vo Vatikáne, kde bol podľa svedectva tradície umučený svätý Peter. Dátum je zámerne stanovený tak, aby sa zhodoval s výročím otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorého otvorenie “znamenalo vstup Katolíckej cirkvi do ekumenického hnutia,” povedal dnes Koch novinárom.
Synoda je najmä od začiatku ekumenická. V roku 2021 ju pápež František opísal ako veľkú príležitosť na pastoračné obrátenie v zmysle misie a ekumenizmu.”
V usmerňujúcich dokumentoch vyzval diecézy, aby podporovali “maximálnu inklúziu a účasť” a zdôraznil, že to musí zahŕňať “katolíkov, ktorí zriedkavo alebo nikdy nepraktizujú svoju vieru … ľudí, ktorí opustili praktizovanie viery, ľudí iných náboženských tradícií, ľudí bez náboženského presvedčenia.”
Kľúčovými slovami od samého začiatku, v prvých dokumentoch, boli “počúvanie, dialóg,” pričom sa výrazne vyskytovali aj slová ako “zdieľanie; obrátenie; byť inkluzívny; putovať spoločne; medzináboženský dialóg,”.
Pápežský primát a synodálny ekumenizmus
V súvislosti s dvojitým zameraním na synodalitu a ekumenizmus vydalo Kochovo’dikastérium v júni kľúčový dokument, “Rímsky biskup. Primát a synodalita v ekumenických dialógoch a v odpovediach na encykliku Ut unum sint,”, ktorý obsahuje množstvo výziev na zásadnú zmenu chápania praxe pápežského primátu a autority s cieľom napomôcť ekumenizmu a synodalite.
Čítajte: Pápež František schválil nový dokument, ktorý povyšuje ekumenizmus a synodalitu nad pápežský primát
Ako poznamenal tento korešpondent, zdá sa, že text je zameraný na všeobecnú zmenu pápežstva, možno zbavením výkonu moci v mene synodality a ekumenizmu. Takáto otázka pápežskej a biskupskej moci je v súčasnosti na stole aj na synode.
SYNOD: Na dnešnom brífingu k synode pre @LifeSite som sa pýtal kardinála Kocha na nový dokument (prečítajte si ho tu https://t.co/OaEzLOqpUY), ktorý dáva pápežstvo do služieb synodality & ekumenizmu, & ako bude vyzerať pápežský úrad, ktorý bude pokračovať na synode.
Jeho odpoveď je uvedená nižšie: https://t.co/6xVIw9xkVO pic.twitter.com/i2AGvuESRE
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 10. októbra 2024
Koch začiatkom tohto roka povedal pre Vatican News, že teraz “otázku primátu pre celú Cirkev, a najmä službu rímskeho biskupa, už nevníma len ako problém, ale skôr ako príležitosť na spoločné uvažovanie o povahe Cirkvi a jej poslaní vo svete.”
Vzhľadom na tieto vyjadrenia sa LifeSiteNews opýtal kardinála, ako “prakticky” vníma úlohu pápeža a pápežského primátu v budúcnosti, vzhľadom na súčasný dôraz na synodalitu a ekumenizmus.
Dokument “Rímsky biskup,” odpovedal Koch, je “odpoveďou na otázku Jána Pavla II. v jeho ekumenickej encyklike Ut Unum Sint, kde vysvetľuje nevyhnutnosť primátu rímskeho biskupa, ale vyzval všetky cirkvi, aby s ním vstúpili do dialógu o praktickom primáte rímskeho biskupa, ktorý nie je opozíciou ani prekážkou, ale príležitosťou pre ekumenický dialóg.”
Koch síce neuviedol konkrétne informácie o tom, ako by sa mohol pápežský primát chápať inak, ale dodal, že “cieľom rímskeho biskupa” je “pokračovať v tejto otázke a prehĺbiť ju, aby primát rímskeho biskupa v budúcnosti nebol prekážkou, ale príležitosťou ekumenického dialógu.”
Odvolal sa na katolícko-pravoslávny dokument z Ravenny ktorý potvrdzoval rímskeho biskupa ako “prvú stolicu,” hoci sa líšil v otázke historického pôvodu a ďalšieho postupu v tomto bode.
“V dokumente z Ravenny sme videli, že Cirkev potrebuje prvenstvo na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej, univerzálnej – máme otázku rímskeho biskupa,” povedal Koch.
Poukazujúc na dialóg s pravoslávnymi Koch povedal, že “musíme diskutovať o tom, čo je povinnosťou, zodpovednosťou – keď sme zdokonalili jednotu medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou – aká bude zodpovednosť rímskeho biskupa.”
Však sa zdržal presnejšej odpovede s tým, že je potrebný širší pohľad, nielen zo strany “katolíkov.”
Koch’komentáre slúžia na ďalšie zdôraznenie zásadného vzťahu, ktorý sa vytvára medzi synodou a ekumenizmom. On aj František potvrdili, že jedno bez druhého sa nemôže uskutočniť; Koch však nenaznačil, čo by sa Katolícka cirkev mohla naučiť od iných cirkví vzhľadom na to, že Katolícka cirkev disponuje prostriedkami “plnosti spásy.”
