Sv. Koloman, mučeník –

13. októbra 2024  

Cirkev

Divotvorná sila, akú prejavovali verní služobníci Boží pri násilnej smrti svojej, zakladala sa vždy na milosti Božej a na nádeji ich vo večný život, prisľúbený večnou dobrotou Božou a vydobytý vyliatou krvou Ježiša Krista, Spasiteľa sveta. A preto, hoci sv. Koloman nezomrel za vieru Kristovu, všetkým právom sa môže menovať mučeníkom.

Životopisné údaje

Sv. Koloman bol synom škótskeho kráľa, a narodil sa v druhej polovici 10. storočia. Od útlej mladosti bol vychovávaný v bázni Božej, akou sa vyznačovali od prijatia sv. viery obyvatelia anglických ostrovov, a jeho srdce sa vinulo horúcou láskou k Bohu a k nadzemským veciam.

Kráľovská koruna netešila pokorného sluhu Božieho, ani bohatstvá, ani radosti a rozkoše sveta, len sláva Božia a vyhľadávanie duševného spasenia. Bol anjelom v ľudskom tele. V dospelom veku si obliekol skromné pútnické rúcho a putoval do Jeruzalema. S tou najväčšou nábožnosťou navštevoval všetky sväté miesta, ktoré narodením, utrpením a smrťou Vykupiteľa božského boli oslávené.

Po dokončenej pobožnosti vo Svätej zemi navracal sa svätý Koloman do svojej vlasti cez Carihrad, podunajské zeme a Uhorsko, až prišiel na územie dnešného Rakúska neďaleko Viedne, kde teraz mestečko Stockerau pri Dunaji leží. Susedné národy viedli vtedy medzi sebou vojnu. Obyvatelia toho kraja považovali skromného pútnika za nepriateľského vyzvedača, zajali ho, trýznili ho neľudsky a hodili ho do žalára.

Sv. Koloman trpezlivo znášal všetko trápenie, a odovzdával sa do vôle Božej, keď mu náruživí nepriatelia vojenským súdom a smrťou hrozili. Sv. muž, ktorý v kresťanskej dokonalosti už dávno ďaleko pokročil, že ničomnosťou a pominuteľnosťou pozemského života opovrhoval, chystal sa v žalári skrúšenou modlitbou na svoju smrť a túžobne očakával okamih, v ktorom po krátkom utrpení obsiahne korunu večného života.

Zaslepený ľud vyviedol ho pred vojenský súd a krivo ho obžaloval. Svätý Koloman tú krivú obžalobu počúval s veselou mysľou. Sudca sa ho prísne spýtal, prečo cestoval týmto nepokojným krajom? Muž Boží odpovedal pokojne, že je pútnikom z ďalekej krajiny a že sa vracia domov zo Svätej zeme, kde vykonával svoju pobožnosť. Sudca neveril svätému mužovi a považoval vo svojej zaslepenosti svätcove výpovede za vymyslené, i rozkázal preto vojakom, aby ho ukrutne mučili. Nesvedomitý sudca si myslel, že sv. Kolomana mukami prinúti k priznaniu viny. Ale sv. muž trpezlivo znášal všetky ukrutné muky a odvolával sa na svoje čisté svedomie a na milosť Božiu.

Ukrutný sudca nedbal na jeho reči, i rozkázal katom, aby sv. muža na škripci natiahli a jeho telo žeravými kliešťami trhali. Počas tohto bolestivého mučenia obracal sv. Koloman svoje oči k nebu a prosil dobrotivého Boha o posilu a útechu v poslednom boji. Keď zverský sudca videl, že nie je v stave sv. muža žiadnymi mukami prekonať a ku priznaniu domnelého zločinu prinútiť, rozkázal svojim krvilačným vojakom, aby sv. Kolomana na strome obesili. K jeho zhanobeniu zavesili vojaci na ten strom z pravej i z ľavej strany ešte i dvoch zbojníkov, ktorí v okolí kradli a ľudí vraždili. A bohapustí vojaci tancovali okolo stromu, pili, hulákali a hroznou kliatbou urážali Boha. To sa stalo 13. októbra roku 1012, keď v Uhorsku panoval kráľ sv. Štefan.

Ale dobrotivý Boh oslávil a objavil nevinnosť a svätosť Svojho sluhu veľkými divmi a zázrakmi. Keď bezbožní vojaci odišli z toho kraja a okolití obyvatelia po niekoľkých dňoch sa prišli pozrieť na obesencov, preľakli sa a skameneli, lebo videli so strachom a hrôzou, že nevinného a svätého muža zúrivému vojsku ku ukrutnej vražde vydali. Suché drevo stromu omladlo, vyhnalo listy a rozkvitlo. Telá obesených zbojníkov boli havranmi roztrhané a červami zohavené, kdežto telo sv. Kolomana bolo svieže, dravým vtáctvom nedotknuté a akoby živé. Ktokoľvek nejakou telesnou chorobou alebo neduhom obťažkaný sa k telu sv. muža priblížil, bol náhle uzdravený.

Prestrašený ľud neopovážil sa telo sv. Kolomana so stromu sňať a tak viselo neporušené na oživenom strome celý polrok. Toho času žil v tom kraji nábožný muž menom Rumald, ktorý mal syna, trpiaceho na pakostnicu. Synovo vzdychanie a bedákame veľmi dojímalo jeho otcovské srdce. Úbohý otec nevedel, čo si má od starosti s boľavým synom počať. Celé noci strávil v modlitbách, aby dobrotivý Boh pozbavil syna jeho trápenia.

I prisnila sa mu rada, aby zaniesol syna k divotvornému stromu a jeho telo k telu sv. Kolomana priložil. Natešený otec týmto podivným snom hneď vstal, vzal syna na ramená, zaniesol ho k stromu, na ktorom bol sv. muž umučený a tri razy sa dotkol synovým telom neporušených ostatkov sv. Kolomana. A hľa, Rumaldov syn bol náhle uzdravený! Keď to zbožný Rumald videl, vystavil v najbližšom chráme nádhernú hrobku a s veľkou úctou a slávou pochoval v nej telo sv. Kolomana.

A mnohé iné divy a zázraky diali sa pri ostatkoch sv. mučeníka. Valiaci sa Dunaj sa rozvodnil, vylial sa zo svojho riečištia a zaplavil celý okolitý kraj. Mestečká a dediny stáli pod vodou, mnoho ľudí zahynulo, veľkej škody sa narobilo. A hľa, kostol, v ktorom boli prechovávané ostatky sv. Kolomana, stál nedotknutý prívalom dunajskej vody, ktorá sa dvíhala akoby dáka hradba okolo neho. Tento zázrak videli tisíce ľudí.

Keď to počul Henrich I., v tom čase panujúci knieža rakúsky a cisár nemecký, obrátil sa s prosbou do Ríma k Sv. Otcovi, aby mu bolo dovolené ostatky sv. Kolomana z chrámu, v ktorom odpočívali, vyzdvihnúť a do sídelného mesta Melk preniesť. Pápež privolil. A Henrich I. poberal sa roku 1025 s biskupmi, kňazmi a premnohými rytiermi slávnostným spôsobom ku chrámu, v ktorom odpočívalo telo sv. Kolomana, vyzdvihol rakvu s ostatkami sv. muža a dal ju odniesť v slávnostnom sprievode do svojho sídelného mesta, do Melku.

Keď biskup otvoril rakvu, objavilo sa telo sv. Kolomana neporušené a vydávalo zo seba ľúbeznú vôňu. Knieža Henrich I. vystavil v Melku nádherný chrám, ktorý bol jedným z najkrajších chrámov tých čias, a v ňom skvostnú hrobku, do ktorej ostatky sv. Kolomana boli potom uložené. A tak sa rozšírila úcta sv. mučeníka Kolomana po celom Rakúsku a Bavorsku a mnohé kaplnky boli k jeho pocte v tých krajinách vystavené, v ktorých zhromažďovali sa nábožní veriaci, aby sv. Kolomana vo svojich potrebách o príhovor a pomoc vzývali. Ešte podnes nachádzajú sa mnohé chrámy a kaplnky k úcte sv. Kolomana v tých krajinách. I sv. Štefan, prvý uhorský kráľ bol veľkým ctiteľom sv. Kolomana a dostal niektoré ostatky sv. mučeníka pre svoj chrám do daru.

Akú úctu požíval sv. mučeník i u nás v Uhorsku, poznať tiež z toho, že i syn Gejzu II., ktorý po smrti sv. Ladislava I. sa roku 1095 stal uhorským kráľom, pri sv. krste dostal meno Koloman.

Sv. Koloman sa vyobrazuje ako stojí v pútnickom rúchu pod košatým stromom na blízku rieky, s ľavou rukou na srdci, v pravej s olivovou ratolesťou.

Modlitba

Popraj mi, ó Bože, na príhovor sv. Kolomana Svoju milosť, aby som mohol na zasľúbenie Tvoje dôverne sa spoliehať, ako niekedy on; a daj, aby som tu na zemi bojujúc víťazil a v budúcom živote slávu večnú obsiahnuť mohol. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)