Egocentrici sa často dostávajú do problémov. Problémy nevyhnutne nastávajú, keď prekračujú hranice. Preto sa snažia predvídať problémy, aby sa tak vyhli následkom. Ak neuspejú, sú frustrovaní a majú sklon prejavovať voľne plynúci hnev a nepriateľstvo. Na vine sú iní, nikdy nie oni. Sebestrední ľudia majú účelovú morálku. Skutky sú zlé len ak je človek pri nich pristihnutý a potrestaný. Keď sú prichytení, necítia hanbu a prejavujú málo výčitiek svedomia. Necítia sa zodpovední za neúspech alebo problémy ktoré spôsobili, pretože ešte nechápu súvislosti medzi konaním a následkami, teda lineárnu kauzalitu. Obviňovanie iných za vlastné nedostatky je metódou vlastnej ochrany. Pri ochrane sa vo veľkej miere spoliehajú na šťastie a vlastné čaro. Jedinci, ktorí si vyberajú nebezpečné, avšak náročné zamestnania, často prezentujú pozitívne a odvážne znaky tejto ontologickej úrovne. Napríklad niektorí skúšobní piloti sú známi tým, že mávajú pri sebe talizmany, ktoré prinášajú šťastie a často sú samotármi.
Sebestrední jedinci nie sú dobre začlenení do sociálnych sietí a nerozumejú jemným ľudským interakciám, ktoré nie sú založené na moci. Väčšina sebestredných jedincov má tendenciu prejavovať všeobecnú nepriateľskosť a pripravenosť na boj alebo útek. Tí, ktorí vykonávajú špecifické rizikové povolania, ako sú testovací piloti, väzenskí dozorcovia, policajti, hasiči, ak majú vyťažiť zmysel z tejto dosiahnutej ontologickej úrovne, musia sa spoliehať na svojich kamarátov, aby prežili, a preto môžu vytvárať aj vzájomné ochranné pakty.
Kognitívny štýl ich myslenia je konkrétny a dichotomický, zakladá sa na globálnych nediferencovaných úsudkoch a jednoduchých myšlienkach. Veci chápu len ako „čierne“ alebo „biele“.
Rozhodovanie prebieha spôsobom „To je tvoj problém, nie môj“. Poznajú iba moc a nátlak. Znovu si ale pripomeňme, že neexistuje čistý egocentrik. Každý človek nosí má v sebe všetky úrovne pod tou najvyššou, ktorú dosiahol. Moderná spoločnosť je tvorená z 80% ľuďmi patriacimi do konvenčnej spoločnosti, to znamená že obsahuje všetky stupne predkonvenčnej spoločnosti vrátane egocentrizmu. Egocentrická úroveň môže byť výraznejšia alebo viac v úzadí. Nadaní jedinci, ktorí dosiahli ktorúkoľvek úroveň konvenčnej spoločnosti, možu vedome pri svojej práci aplikovať to pozitívne aj z tejto úrovne (egocentrizmus je úrovňou predkonvenčnej spoločnosti a každý člen civilizácie ju viac či menej vykazuje automaticky tiež, pretože ňou pri svojom ontologickom vývoji ako dieťa prešiel), alebo aj naopak – a to je potom pre spoločnosť zlovestnejšie.
