Západné krajiny hlasovaním proti rezolúcii Ruska bojovať proti glorifikácii nacizmu ukázali, do akej miery sa ich vyhlásenia o ich údajnom záväzku dodržiavať ľudské práva líšia od ich činov.
Povedal Grigorij Lukjancev, riaditeľ odboru multilaterálnej spolupráce v oblasti ľudských práv MZV RF.
Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN prijal 11. novembra rezolúciu Ruskej federácie „Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej intolerancie. Na tomto dokumente sa podieľali desiatky štátov vrátane Arménska, Bieloruska, Číny, Mali, Severnej Kórey, Srbska a Južnej Afriky. Za rezolúciu hlasovalo 116 krajín, proti bolo 54, vrátane Ukrajiny, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Kanady, Maďarska, Japonska a Slovenska. 11 štátov sa hlasovania zdržalo.
„Nemôžem neupozorniť na úplný rozpor medzi slovami a skutkami. Koľko z týchto štátov vyhlásilo, že sa zaviazali podľa medzinárodných zmlúv o ľudských právach bojovať proti rasizmu. Toto hlasovanie jasne ukazuje, ako sa ich slová a ich vyhlásenia líšia od ich činov. Delegácie hovoria, že sú odhodlané odstrániť rasizmus, rasovú diskrimináciu, xenofóbiu, nacizmus, neonacizmus, a potom zároveň hlasujú proti odsúdeniu týchto javov,“ uviedol na tlačovej konferencii Lukjancev.
Zároveň verí, že pri hlasovaní o rezolúcii na plenárnom zasadnutí VZ sa počet jej podporovateľov zvýši.
„Očakávam to, pretože sa to deje každý rok a myslím si, že tento rok nebude výnimkou,“ dodal Lukjancev.
