Belobog » Vojtech Alexander – rádiológ svetového významu

Belobog » Vojtech Alexander – rádiológ svetového významu


Ilustračný obrázok: Múzeum v Kežmarku

História vedy vyzdvihuje prevažne objaviteľov. No bez odvážnych praktikov, ktorí začnú využívať nové objavy vo svojej bežnej práci, by objavy zvyčajne zapadli. Po príklad nemusíme ísť ďaleko, pred niekoľkými týždňami tu v pondelok bol článok o Prešovskom lekárovi Raymanovi, ktorý bol slovenským objaviteľom očkovania proti kiahňam, ale nikto vo vtedajšom Uhorsku jeho objav nepoužil, nešíril a preto prvenstvo v praktickom očkovaní patrí Angličanom.

Dnešný článok bude venovaný inému lekárovi – Vojtechovi Alexandrovi, rodákovi z Kežmarku (30. 5. 1857), ktorý sa iniciatívne a tvorivo chopil objavu Röntgenových lúčov a tvorivo im nachádzal uplatnenie v lekárskej praxi.

Vojtech Alexander bol výnimočný už ako študent. Lekársku fakultu ukončil 1881 v Budapešti a fakulta si ho niekoľko rokov ponechala na anatomickom ústave ako asistenta. Neskôr sa kvôli rodičom vrátil späť do rodného Kežmarku a vybudoval si vlastnú prax. O Röntgenovom objave sa dočítal v odbornej tlači už v roku 1895 a tento objav ho okamžite fascinoval. Ihneď sa vypravil na cestu do Würzburgu za Röntgenom, aby sa ho opýtal na podrobnosti o nových lúčoch.

Vojtech Alexander bol v Kežmarku aktívny odborne aj spoločensky. Zaslúžil sa o modernizáciu nemocnice, úpravu verejných priestorov výsadbou zelene, elektrifikáciu a kanalizáciu. Kvôli svojej činorodosti sa stal tajomníkom Spolku spišských lekárov a na tejto pôde propagoval Röntgenov objav s víziou, ako by sa dal využiť v lekárskej praxi. Neskôr sa mu podarí presvedčiť lekárov v spišskom spolku, aby spoločne obstarali jeden z prvých prístrojov a v roku 1897 v Kežmarku vzniklo prvé rádiodiagnostické pracovisko v Uhorsku.

Röntgenový prístroj Vojtecha Alexandra.
Snímka ruky vyhotovená Alexandrom.

V tomto začiatočnom období bola rádiodiagnostika plná pokusov a omylov. Alexander si sám snímky exponoval aj vyvolával a hľadal najlepšiu kombináciu parametrov na dosiahnutie optimálnych výsledkov. Vôbec prvá jeho snímka v Kežmarku bola snímka mušle. Učil sa na snímaní prírodnín, rastlín, živočíchov. Pravdepodobne on prvý na svete empiricky našiel také nastavenia parametrov expozície, aby harmonizoval kontrast snímok na optimálne vykreslenie snímaných štruktúr.

Neskôr pomocou novej technológie sledoval vývoj kostí a vypracoval prehľadový anatomický atlas z röntgenových snímok. S nadšením sledoval vývoj kostry v plode počas poslednej tehotnosti svojej manželky. V tom čase sa ešte vôbec nič nevedelo o negatívnych vedľajších účinkoch ionizujúceho žiarenia a tak podobne ako Mária a Irena Curiové priniesol vede aj veľkú osobnú obeť. Alexandrove piate dieťa – chlapec, sa narodilo mentálne postihnuté.

Svoje výsledky Vojtech Alexander čo najskôr publikoval. Medzi jeho odborné lekárske prvenstvá patrí výskum tuberkulózy, ktorá bola v tom čase rozšírenou a obávanou chorobou. Pomocou röntgenových obrazov Alexander dokázal už v raných štádiách choroby identifikovať tuberkulózne ložiská v pľúcach a tak podstatne skôr začať s liečbou a najmä karanténou chorých, aby zabránil šíreniu patogénov. Práve kvôli čo najvyššej kvalite obrazov jemných štruktúr pľúc vyvinul Alexander aj svoju vlastnú metodiku snímania a konštrukcie plastických obrazov.

Alexander si všimol, že röntgenové lúče s rôznou vlnovou dĺžkou kvôli rozdielom v prenikavosti vytvárajú rôzne výsledné obrazy. Vytváral teda kombinované snímky postupným ožiarením mäkším a potom tvrdším žiarením a z takýchto obrazov potom konštruoval plastické trojrozmerné obrazy. Nadšene propagoval objav, že röntgenová projekcia dokáže sprostredkovať aj informáciu o hrúbke štruktúry. Zrejme toto je aj jeho najväčší príspevok k rádiodiagnostickým metódam. Vo svojom čase ostal tento poznatok nedocenený, no prirodzeným vývojom dospel až k dnešným prístrojom CT.

Vojtech Alexander o svojich poznatkoch vydal viac ako stovku odborných prác, niekoľko monografií a učebníc, prednášal na odborných kongresoch po celej Európe. Tak sa z vidieckeho lekára z periférie prepracoval na uznávaného odborníka. Stal sa členom – korešpondentom Nemeckej röntgenologickej spoločnosti a v roku 1905 sa zúčastnil jej prvého kongresu v Berlíne, kde bol poverený funkciou predsedu. Za zásluhy o rozvoj rádiodiagnostiky je dnes jeho busta v rádiologickom panteóne v Mníchove.

V roku 1907 bol Alexander menovaný vedúcim novozaloženého röntgenologického laboratória na univerzitnej klinike v Budapešti a v roku 1909 tu habilitoval na docenta tohto odboru, v roku 1914 bol menovaný za profesora.

Roky expozície röntgenovému žiareniu bez primeraných ochranných prostriedkov si, ako pri všetkých priekopníkoch výskumu radiácie, vyžiadal svoju daň. Alexander je čoraz chorľavejší a slabší, 15. 1. 1916 náhle zomiera na zlyhanie srdca.

Na Vojtechovi Alexandrovi je pozoruhodné aj jeho prerastenie s rodným krajom. Jeho rodina a deti žili trvale v Kežmarku a Kežmarok na neho dodnes spomína ako na popredného občana. Stará budova Kežmarskej nemocnice, ktorá sa nachádza hneď pri historických budovách lýcea, nesie meno Vojtecha Alexandra. Jeho spoločenskú angažovanosť sme spomenuli už vyššie, no v zdrojoch som našiel, že prítomnosťou na schôdzach a manifestačných sprievodoch podporoval aj robotníkov miestnej textilky. Publikoval a prednášal hlavne nemecky a maďarsky, no slovenčina mu nebola cudzia. Našiel som v zdrojoch úryvok jednej z jeho básní:

Vojtech Alexander – rádiológ svetového významu

Zdroje:
https://www.kniha.cz/vzdelani-pribuzni
http://www.cardiology.sk/casopis/204/pdf/07_info_sks_10.pdf
http://www.kezmarok.com/?Historia_Kezmarku:Osobnosti_mesta_Kezmarok:Otto_Bruckner_-_rozvijatel_kezmarskeho_skolstva:MUDr._Vojtech_Alexander
https://www.vedatechnika.sk/SK/enoviny/PisaliDejinyVedy/Stranky/Prvy-rontgenolog-na-Slovensku%E2%80%93prof-Vojtech-ALEXANDER.aspx
http://www.quark.sk/vojtech-alexander/
http://kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/alexander-vojtech/
https://www.kezmarok.com/?Historia-Kezmarku/Osobnosti-mesta-Kezmarok/MUDr.-Vojtech-Alexander/Dr.-Vojtech-Alexander-zivotopis