Prestaňme ich rozdeľovať na praktizujúcich a nepraktizujúcich! -

29. novembra 2024

Keď v klasickej českej komédii Biela pani hovorí súdruh minister súdruhovi tajomníkovi: „Pozri, ty už predsa vieš, že nie je dôležité to, čo je a čo nie je, ale ako to uchopiť a správne interpretovať“, tak nepochybne vystihol podstatu moderného relativizmu. Ten umožňuje vyrobiť z vody šampanské, z prehry na bojisku urobiť víťazstvo a z morálnej skazy civilizačný pokrok.

V rovnakom duchu uchopil fakty aj taliansky vedecký pracovník a výskumník Giulio De Rita z ústavu Censis, ktorý vydáva aj rovnomenný časopis. V ňom najnovšie publikoval hĺbkovú štúdiu, mapujúcu stav súčasného talianskeho katolicizmu. Vatikánsky denník L’Osservatore Romano s ním na túto tému spravil rozhovor, ktorý potom prevzal aj portál Vatican News:

https://www.vaticannews.va/cs/cirkev/news/2024-11/uz-se-nechodi-do-kostela-budoucnost-se-odehrava-venku.html

Spočiatku, ako si môžu čitatelia sami overiť, vedecký pracovník maľuje nie príliš lichotivý obraz katolíkov v Taliansku, ktorí „málo chodia do kostola, nie sú aktívni vo farnosti, neuznávajú niektoré dogmy a nerešpektujú etické a morálne zásady nariaďované Cirkvou, ktoré berú skôr ako radu a nie povinnosť.“

Avšak, ruku na srdce, toto nebude stav typický len pre Taliansko. Vyhliadky sú teda biedne.

To ale neznamená, že sa s tým nedá niečo robiť. Samozrejme, nie v tom zmysle, žeby Cirkev začala opäť tlačiť na pílu a tvrdo vyžadovať autentickú katolícku prax. Lepšie bude pozrieť sa na celú vec priaznivejšou optikou a z negatíva – urobiť pozitívum.

Najprv však treba preštelovať drobnohľad, čo sa robí tak, že sa o realistickom a objektívnom hodnotení začne hovoriť v minulom čase:

„V tomto zmysle je katolíkov, ako sme ich ešte pred niekoľkými desaťročiami vnímali, málo.“

Vzápätí však prichádza kopernikovský obrat a všetko odrazu vyzerá inak:

„Pokiaľ sa ale na nich naopak pozrieme z iného uhľa pohľadu, totiž z pohľadu tých, ktorí seba nazývajú katolíkmi, ktorí majú stále katolícke cítenie, ktorí sa v núdzi modlia, robia znamenie kríža, pripomínajú si postavu Ježiša a jeho výroky, potom je ich značný počet.“

Bingo! A to sme ešte nezapočítali moslimov v Taliansku, ktorí si tiež „pripomínajú postavu Ježiša“ a aj jeho výroky, veď bol pre nich prorokom. Nemali by sme vlastne upustiť od negatívneho hodnotenia úplne? Zdá sa nakoniec, že Cirkev v Taliansku aj vo svete len tak kvitne.

Tieto „nové“ skutočnosti následne nazvali obaja účastníci žurnalistického dialógu ako „upokojujúce“. Došlo aj na číselné vyjadrenie týchto dobrých správ. Túto „šedú zónu“ tvorí 40 – 50 % Talianov, ktorí tvoria „pomerne pevný podiel“, čiže je tu dokonca prvok stability, ak keď sa opäť našla aj drobná chybička krásy – u mladých ľudí klesá aj táto „šedá zóna“ o 15 až 20 bodov, čiže takmer na polovicu.

Po troche pochybností redaktora z vatikánskeho denníka, či náhodou neskĺzne táto „zbožnosť“ šedej zóny k poverčivosti a po následnom ubezpečení od Giulia De Rita, že „nie“, nakoniec prichádza redaktor s fundamentálnym zhrnutím toho, čo sa snaží vedecký pracovník naznačiť:

„Skrátka, musíme sa vymaniť z tejto logiky praktizujúcich a nepraktizujúcich.“

Vedecký pracovník, zrejme spokojný, že cirkevného redaktora došoféroval až sem, prikyvuje:

„Rozhodne je to tak. Musíme hlásať možnosť spásy z odcudzenia sa svetskému životu a z finality, ktorú nám dáva Ježišovo slovo. To, čo to potom vzbudí v srdciach ľudí, je nezávislé na ich účasti na cirkevnom živote. Prestaňme rátať počty tých, čo chodia do kostola a prichádzajú na omšu. Nie je nám to nanič. Vieru druhých neskúmajme a neposudzujme.“

Rozumieme tomu dobre, že vlastne nezáleží na tom, či niekto chodí alebo nechodí do kostola a na svätú omšu? Že netreba dodržiavať cirkevné prikázania? Zrejme áno, pretože vedecký pracovník ohlasuje „úplne nový spôsob myslenia a konania“, ktorý je vlastne antitézou ku všetkému, čo Cirkev stáročia hlásala o povinnostiach katolíka, obracaní na vieru, pokání a podmienkach spásy:

„Obrátiť orientáciu z Cirkvi čísel na Cirkev, ktorá sa stáva soľou zeme (? Čiže doteraz ňou ešte nebola?!; pozn. red.), na Cirkev, ktorá ide hľadať tých 40 % ľudí, ktorí hovoria, že sú katolíci, ale do kostola nechodia – a chodiť nebudú – vyžaduje úplne nový spôsob myslenia a konania. Ale naši kňazi na to nie sú pripravení, neboli na to vyškolení. Vo vnútri kostolov odvádzajú skvelú (?) prácu. Ale budúcnosť sa odohráva mimo kostolov.“

Pre tých katolíkov, ktorí si však stále ani po tomto duchaplnom rozhovore nemyslia, že Cirkev je na tom dnes dobre, môžeme uviesť tiež niečo „upokojujúce“, čo ich možno zbaví desu z eskamotérov typu Giulia De Ritu a jeho „budúcnosti“. Budúcnosť, sa totiž pre katolíkov neodohráva ani v kostoloch, ani mimo kostolov, ale v Kráľovstve Nebeskom. A tam moc vedeckých pracovníkov nesiaha.

Zdroj: Vatican News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com