Pápež Benedikt XVI. verný nástupca svätého apoštola Petra ukončil svoju pozemskú cestu 31. decembra 2022 v kláštore Mater Ecclesiae a odišiel k Pánovi.
Počas pohrebnej omše v Ríme v deň vigílie Troch kráľov bol do rakvy zosnulého vložený oficiálny pápežský dokument [1], ktorý obsahuje aj Deklaráciu z februára 2013. Keďže má tento dokument pre Cirkev veľký význam, mal by byť na tomto mieste predmetom bližšieho skúmania, najmä preto, že si vzhľadom na svoju latinskú verziu vyžaduje osobitnú pozornosť a precíznu analýzu.
Na konzistóriu kardinálov 11. februára 2013 pápež na prekvapenie zhromaždených prelátov prečítal svoje Declaratio. Podľa vlastného vyjadrenia napísal text vyhlásenia “nie viac ako dva týždne predtým” [2]. Keďže použitý jazyk je pri každom vyhlásení veľmi dôležitý, neskôr uviedol dôvod svojej voľby: “Pretože taká dôležitá vec sa musí urobiť v latinčine.ʼ Obával sa tiež, že “urobí chyby v inom jazyku.” [3]
Pápež Benedikt vo svojom vyhlásení kardinálom vysvetlil, že po viacnásobnom spytovaní svedomia dospel k istému záveru, že vzhľadom na pokročilý vek jeho sily už nie sú vhodné na primerané vykonávanie petrovského úradu (ad munus Petrinum aeque administrandum).
Potom použil právne rozhodujúci termín munus už len raz, a to v bezprostredne nasledujúcej úvahe o jednotlivých oblastiach tohto úradu. Vzhľadom na jeho duchovnú povahu by sa nemal napĺňať len prostredníctvom skutkov a slov (agendo et loquendo). Nemal by sa plniť o nič menej (non minus) prostredníctvom utrpenia a modlitby (patiendo et orando) – čím sa tento rozmer klasifikuje ako podstatný pre naplnenie munus Petrinum.
Pápež sa na toto dôležité spresnenie odvolal v rozhovore s Petrom Seewaldom, keď podrobnejšie vysvetlil svoj krok: “Je to ďalší spôsob, ako zostať zjednotený s trpiacim Pánom, v tichu ticha, vo veľkosti a intenzite modlitby za celú Cirkev. V tomto ohľade tento krok nie je únikom, ale skôr iným spôsobom, ako zostať verný svojej službe.“ ” [4] Benedikt XVI. jasne vystihol kvintesenciu tohto výroku, keď zdôraznil: “Nasledovanie Petra nie je spojené len s funkciou, ale vedie priamo k bytiu.” [5]
V Declaratio sa vynecháva akýkoľvek odkaz na rozhodujúcu pasáž kánonického práva, ktorá v kánone 332 § 2 CIC uvádza nevyhnutné podmienky pre prípadné vzdanie sa úradu pápežom. Uvádza, že pre platnosť sa vyžaduje, aby rezignácia bola urobená slobodne a riadne manifestovaná (Si contingat ut Romanus Pontifex muneri suo renuntiet, ad validitatem requiritur ut renuntiatio libere fiat et rite manifestetur).
Naviac, v ďalšom priebehu vyhlásenia sa už pojem munus vôbec nevyskytuje. Namiesto neho sa do popredia dostáva iné slovo: ministerium, ktoré vo svojom pôvodnom význame znamená službu.
Pontifik povedal, že sila ducha i tela, potrebná na spravovanie (gubernandam) bárky svätého Petra a ohlasovanie (annuntiandum) evanjelia, sa u neho zhoršili do takej miery, že musel uznať svoju neschopnosť primerane vykonávať službu (službu), ktorá mu bola zverená (ut incapacitatem meam ad ministerium mihi commissum bene administrandum agnoscere debeam).
Tu sa objavuje dôležité spresnenie, na ktorom záleží. V kontexte sa ministerium chápe ako aktívne vykonávanie munus. Tomu zodpovedá agendo et loquendo na začiatku, ktoré sa na tomto mieste opäť preberá gubernandam et annuntiandum.
Na pozadí tejto klasifikácie prichádza Declaratio k svojmu ústrednému výroku.
Pápež Benedikt XVI. s plnou slobodou vyhlásil, že sa vzdáva služby biskupa Ríma, nástupcu svätého Petra, ktorá mu bola zverená rukou kardinálov v apríli 19. mája 2005 (plena libertate declaro me ministerio Episcopi Romae, Successoris Sancti Petri, mihi per manus Cardinalium die 19 aprilis MMV commissum renuntiare).
Hneď si všimneme, že táto kľúčová veta obsahuje závažný gramatický lapsus, a to práve na najdôležitejšom mieste, priamo pred renuntiare (zrieknuť sa). Zjavná kongruenčná chyba commissum[6] – tu sa musí použiť datív – upozorňuje na zodpovedajúce slovo ministerio.
Nie je to výraz munus z príslušnej konzervy. 332 2 CIC, ktorý stanovuje nevyhnutné podmienky pre platné zrieknutie sa úradu.
Naopak, vyhlásenie tu výslovne hovorí len oslužbe rímskeho biskupa. Vzhľadom na predchádzajúce vyjadrenia pápeža Benedikta’sa nezdá, že by vyhlásenie úmyslu zrieknuť sa ministeria bolo totožné s prípadným vzdaním sa úradu (munus), ako ho definuje vyššie uvedený odsek kánonu.
Takisto je pozoruhodné, že už nezvyčajná formulácia plena libertate (s plnou slobodou) sa vzťahuje na declaro, ale nie na renuntiare.
V analýze treba poznamenať, že v kroku nesmiernej dôležitosti a historického významu sa vôbec neodkazovalo na príslušnú pasáž kanonického práva a tam použitá verba legalia sa ostentatívne vynechala. Aké jednoduché by bolo pre inteligentného profesora, brilantného rétora a osvedčeného znalca latinčiny zabezpečiť jednoznačnú zrozumiteľnosť prostredníctvom presných právnych termínov – keby bol chcel.
Na miesto toho zdôraznil významnú chybu commissum pri prednese vyhlásenia bez toho, aby ju opravil. 7. Je gramatický lapsus dokonalého latinistu práve v bode, od ktorého z obsahového hľadiska závisí všetko, jazykovým ukazovateľom smerom k právnej neúčinnosti?
RELEVANTNÉ:
Sám pontifik poskytol autentický výklad Declaratio na poslednej generálnej audiencii 27. februára 2013.
Pri pohľade na svoje prijatie petrovského úradu 19. apríla 2005 zdôraznil, že odvtedy si ho vždy nárokoval Pán a patril úplne celej Cirkvi. Vo vernosti tomuto povolaniu potom jasne vysvetlil zámer svojho kroku: “ ‘vždy’ je aj ‘naveky’ – už nemôže dôjsť k návratu do súkromnej sféry. Moje rozhodnutie vzdať sa aktívneho výkonu úradu to neodvoláva” (ital: Il “sempre” è anche un “per sempre” – non c’è più un ritornare nel privato. La mia decisione di rinunciare all’esercizio attivo del ministero, non revoca questo[8]).
Prijal “tento krok s plným vedomím jeho závažnosti a dokonca aj novosti, ale s hlbokým vnútorným pokojom” (ital: Ho fatto questo passo nella piena consapevolezza della sua gravità e anche novità, ma con una profonda serenità d’animo[9]).
Novosť, o ktorej je reč, teda zrejme spočíva v tom, že pápež Benedikt XVI. obmedzil vyznávané zrieknutie sa na aktívne vykonávanie munusu.
Logicky to pripomína aj úvod deklarácie, v ktorej expressis verbis zdôraznil, že plnenie petrovského úradu (munus Petrinum) sa uskutočňuje nielen skutkami a slovami (agendo et loquendo), ale nie menej (non minus) utrpením a modlitbou (patiendo et orando).
V svetle tejto úvahy možno lepšie pochopiť zvyšok Declaratio. Tu treba venovať veľkú pozornosť syntaxi v latinčine, aby sme rozpoznali, čo bolo povedané – a čo nie.
Pápež vyhlásil, že sa zriekne služby (ministerio) rímskeho biskupa tak, že od 28. februára 2013 o 20. hodine zostane Rímsky stolec, Stolica svätého Petra, neobsadený (ita ut a die 28 februarii MMXIII, hora 20, sedes Romae, sedes Sancti Petri vacet). Okrem označenia posunutého dátumu sa najprv objavuje atypický výraz sedes Romae a až potom výraz sedes Sancti Petri, ktorý je pridaný v prívlastku a nie je technický z hľadiska kánonického práva.
Táto vedľajšia veta s konzekutívnou spojkou ut, sprevádzaná spojkou ita, naznačuje dôsledok zrieknutia sa služby a končí spojkou vacet. Záverečná myšlienka o konkláve, ktorá má inú súvislosť, sem jednoznačne nepatrí. Konštrukcia nasledujúca po et s akuzatívom cum infinitivo odkazuje na vzdialené declaro: Pápež Benedikt XVI. tiež vyhlásil, že konkláve na voľbu nového pontifika by museli zvolať tí, v ktorých kompetencii to je (et Conclave ad eligendum novum Summum Pontificem ab his quibus competit convocandum esse). Pozoruhodný výrok.
Aj tu chýba odkaz na príslušnú apoštolskú konštitúciu Universi Dominici gregis, ktorá stanovuje záväzný postup v prípade uvoľnenia miesta po platnom vzdaní sa úradu: “Nariaďujem, že ustanovenia týkajúce sa všetkého, čo predchádza voľbe rímskeho pápeža a vykonaniu samotnej voľby, sa musia v plnom rozsahu dodržiavať aj v prípade, ak by sa uvoľnilo miesto na Apoštolskom stolci v dôsledku rezignácie najvyššieho pápeža, a to v súlade s ustanoveniami kánonu 332 § 2 Kódexu kánonického práva[…]” (Quae de actis electionem praecedentibus et de ipsa Romani Pontificis electione hactenus dicta sunt, ea omnia servanda esse declaramus, etiam si contingat vacationem Sedis Apostolicae per renuntiationem Summi Pontificis occurrere, secundum can. 332 2 Codicis Iuris Canonici)[10].
Vatikánska publikácia dala Declaratio, ktoré sa malo zapísať do dejín, nezameniteľnú a významnú pečať. V Bollettino N. 0089 – 11.02.2013 bol dokument na dlhší čas uverejnený s nehorázne prázdnymi formuláciami. Úvodná poznámka pápeža, že sa má oznámiť rozhodnutie veľkého významu pre život Cirkvi, sa objavila s latinským preklepom pro Ecclesiae vitae. Tu by si predložka pro nevyhnutne vyžadovala ablatív vita. Okrem toho bol uvedený presný čas, od ktorého bude Rímsky stolec 28. februára 2013 neobsadený, a to 29:00 hodín (hora 29).[11] Pápež Benedikt na konzistóriu tento dvojitý písomný nezmysel neprečítal. O to významnejšia bola chyba commissum, ktorá bola v dokumente tiež zakotvená a nebola opravená, a to vo vyššie uvedenom veľmi dôležitom bode.
Pontifik počas celého obdobia po večeri 28. februára 2013, presne od 20:00 (resp. 29:00) hodiny, pokračoval vo veľmi pozoruhodných znameniach a gestách. Bolo to výslovne jeho vlastné rozhodnutie nosiť po celý čas bielu sutanu. [12] Vatikánsky hovorca Lombardi informoval, že ho bolo možné oslovovať aj Vaša Svätosť. [13] Opakovane udeľoval aj apoštolské požehnanie. V listoch sú napríklad doložené formulácie ako Con la mia Benedizione Apostolica Suo nel Signore. Tento rámec dopĺňalo aj zvyčajné podpisovanie sa pápežským menom.
Jeho posledné slová pred odchodom tak pôsobia ako hermeneutický kľúč k Declaratio. Odkazujú na pasáž z Jánovho evanjelia, kde zmŕtvychvstalý Pán poveruje Šimona kŕmením svojich ovečiek a baránkov s božskou autoritou (porov. Jn 21, 15 – 19). Petrovým’vyznaním, v ktorého “užšej sfére” chcel podľa vlastného priznania zostať aj pápež Benedikt XVI [15], dal odpoveď lásky tvárou v tvár Kristovmu’povereniu, ktoré ho urobilo verným až na smrť. “Vždy a naveky” sa nechal požiadať Pánom, ktorý ho potom povolal, aby vystúpil na horu. Ak to od neho Boh žiadal, bolo to práve preto, aby mohol naďalej slúžiť Cirkvi s rovnakou oddanosťou a láskou ako predtým.“[16] Katechón zďaleka neopustil kríž, ale novým spôsobom zostal s Ukrižovaným a svoju oddanosť dosvedčil Petrovými slovami: “Signore, ti amo!”[17]
PREČÍTAJTE SI: Pápež František lamentuje nad ‘ekologickým dlhom,’ opakuje výzvu na ‘odstránenie’ trestu smrti
KONIEC
[1] Porovnaj Vatican News, “Wortlaut: Offizielle Urkunde für Benedikt XVI” [doslova: Úradné osvedčenie pre Benedikta XVI], 5. januára 2023.
[2] Pápež Benedikt XVI, Letzte Gespräche mit Peter Seewald [Posledné rozhovory s Petrom Seewaldom], München 2016, s. 41.
[3] Peter Seewald, Benedikt XVI. Ein Leben [Benedikt XVI. Život], München 2020, s. 1034.
[4] Benedikt XVI, Letzte Gespräche mit Peter Seewald [Posledné rozhovory s Petrom Seewaldom], s. 60.
[5] Tamže, s. 43.
[6] Pápež Benedikt XVI, Ich habe mich nie allein gefühlt [Nikdy som sa necítil sám], Illertissen 2013, s. 10.
[7] Porovnaj: Benedikt XVI. deklarácia, február 11, 2013, in: YouTube, “L’annuncio di Benedetto XVI. L’apertura del Tg2000 dell’11 febbraio 2013” [Vyhlásenie Benedikta XVI’. hlavná správa na televíznom kanáli Tg2000 dňa 11. februára 2013], 1:10 min, youtube.com/watch?v=BciuuNvOfj4 ; vyhľadané dňa 10. júla 2023.
[8] Pápež Benedikt XVI, Udienza Generale, február 27, 2013.
[9] Tamtiež.
[10] Pápež Ján Pavol II, Constitutio Apostolica Universi Dominici gregis (22. februára 1996), 77.
[11] Porovnaj Berthold Seewald, “Papst-Rede: Benedikt XVI. und die Tücken des Latein im Vatikan” [Pápežská reč: Benedikt XVI. a úskalia latinčiny vo Vatikáne], in: Benedict XVI: Welt.de, 14. februára 2013; porov. Corriere della Sera, “Un accusativo al posto del dativo Canfora «bacchetta» il testo di Ratzinger” [Akuzatív na mieste datívu Canfora ‘berates’ Ratzingerov’text], 12. februára 2013, in: corrieredelmezzogiorno.corriere.it/bari/notizie/cronaca/2013/12-febbraio-2013/accusativo-posto-dativocanfora-bacchetta-testo-ratzinger-2113963174383.shtml ; stiahnuté 2. augusta 2023.
[12] Porovnaj Zeit Online, “Papst-Anrede: Benedikts neuer Name steht fest” [Oslovenie pápeža: O novom mene Benedikta’bolo rozhodnuté], 26. februára 2013.
[13] Porovnaj Tilmann Kleinjung, “Seine Heiligkeit bleibt Seine Heiligkeit” [Jeho Svätosť zostáva Jeho Svätosťou], in: Jeho Svätosť: Tagesschau.de, 26. februára 2013.
[14] Fra Giovanni Spagnolo, “Ricordando Benedetto XVI…” [Spomienka na Benedikta XVI…], in: Conferenza Italiana Ministri Provinciali Cappuccini, in: https://www.fraticappuccini.it/new_site/index.php/eventi-di-rilievo/3985-ricordando-benedetto-xvi.html ; vyhľadané dňa 2. augusta 2023.
[15] Porovnaj Benedikt XVI. v Udienza generale.
[16] Porov. pápež Benedikt XVI, Posledná modlitba Anjel Pána dňa 24. februára 2013.
[17] L’Osservatore Romano, “Ein Schatz, der bleibt” [Poklad, ktorý zostáva], január 13, 2023.
Poznámka redakcie: nemecký originál tohto článku vyšiel v auguste 2023. Anglický preklad uverejňujeme so súhlasom autora.
