Peruánsko-japonský environmentálny vedec Dr. Marino Morikawa je známy ako muž, ktorý privádza mokrade späť k životu. Vyvinul látku schopnú čistiť vodné útvary rôznych veľkostí a hĺbok od biologického znečistenia.
Jeho práca sa stala všeobecne známou, keď bol uverejnený článok v spravodajskej správe National Geographic. Správa zdôraznila jeho prácu na obnove jazera El Cascajo, 80 km od Limy v Peru.
Morikawa od detstva rád chytal ryby so svojím otcom na jazere, no časom sa stav jazera zhoršoval. V tom čase si Marino robil doktorát na univerzite v Tsukube v Japonsku.
Na foto vidieť ako vyzeralo jazero v roku 2010, keď sa Marino vrátil do Peru a dostal sa domov. Tie spomienky z detstva na rybačku s otcom, plávanie z člna v kedysi čistej vode, ho uvrhli do depresie. A začal konať.
Vedec vykonal malú štúdiu a určil príčinu znečistenia – nelegálne skládky a chov dobytka. Situáciu navyše zhoršila voda vytekajúca z odtokového žľabu, ktorý dal postaviť predchádzajúci starosta.
Marino žil v meste Huaral a tak sa stalo, že jeho rodina poznala rodinu súčasného starostu. Prvé, čo urobil, bolo, že sa stretol s hlavou mesta a požiadal o prístup k nádrži a rok času na vypracovanie riešenia. Starosta bol však skeptický, povedal, že sa už veľakrát pokúšal jazero zachrániť, no márne, ale pod podmienkou, že sa na jazere neminie ani cent, dal súhlas.
Vedec investoval všetky svoje úspory a všetky svoje vedomosti, aby zachoval ekosystém na miestach, kde strávil detstvo. Je vhodné dodať, že výskum a vývoj nanomateriálov sponzorovali aj starostliví ľudia z Japonska, pričom v ich rodnej krajine sa nepodarilo zohnať potrebnú sumu na výskum a čistenie.
Výsledkom bolo, že v roku 2014 začalo jazero vyzerať úplne inak. Navyše transformácia jazera trvala len 2 mesiace a zvyšok času strávil vývojom riešenia.
Marino Morikawa vyvinul organický prášok, ktorý po pridaní do vody vytvára „mikrobubliny“, podobné tým v sýtených nápojoch, no sú o niekoľko rádov menšie, takže sú voľným okom neviditeľné. Táto veľkosť im umožňuje dostať sa na povrch nádrže z hĺbky za 5 – 8 hodín. Cestou na povrch tieto „mikrobubliny“ priťahujú a absorbujú všetky biologické nečistoty, s ktorými sa stretnete, a následne je možné vrchnú vrstvu kontaminantu ľahko odstrániť aj obyčajnou lopatou.
Táto technológia už bola úspešne testovaná a má pôsobivé výsledky. Samotný prášok je absolútne bezpečný a môžete ho dokonca zjesť. V dôsledku jeho úsilia sa zmenil nielen vzhľad jazera, ale vrátilo sa aj približne 70 druhov vtákov a 3 druhy rýb.
Morikawa založil vlastnú spoločnosť Nanoplus 7, ktorá sa zaoberá dezinfekciou vodných plôch. Pracuje na vyčistení viac ako 30 lokalít po celom svete. V súčasnosti pracuje na čistení rieky Chira v ekvádorských Andách a jazier Titicaca, Huacachina a Alalay v Peru.
https://www.youtube.com/shorts/0nWvyREPElI
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
20
