Interview profesora Jeffreyho Sachse pro Slobodný vysielač a Kosu

Interview profesora Jeffreyho Sachse pro Slobodný vysielač a Kosu

Jeffrey Sachs,  s kterým hovořila  docentka  Ilona Švihlíková, překlad  Slobodný  vysielač

Po  roce  Slobodný  vysielač aKosa znovu  zkusily  štěstí  a   požádaly  pana profesora  Jeffreyoho Sachse  o rozhovor. Této žádosti  bylo z jeho strany  velkoryse  vyhověno!  Velcí lidé  mají prostě  velká  srdce  a ještě  větší pochopení  i pro malé,  ba  z globálního  hlediska,  ani ne  mrňavé, nýbrž  mikroskopické projekty.  Tím lépe  pro posluchače  Slobodného vysielača  a čtenáře  Kosy!

Tady  je přepis rozhovoru Jeffreyho Sachse s  doc. Ilonou Švihlíkovou, která  za  SVSK a Kosu  interview  zrealizovala:

IŠ: Chcem privítať všetkých, ktorí nás dnes s prof. Sachsom počúvajú. V prvom rade, som Vám, pán profesor veľmi vďačná, že máme opäť možnosť robiť spolu rozhovor. Po roku sa opäť takto stretávame, a ja veľmi ďakujem, za túto možnosť.

JS: Som veľmi rád, že tu s Vami môžem opäť byť.

IŠ: Těší nás, že sa Vám podarilo nájsť si čas, aj napriek tomu, že máte veľmi nabitý harmonogram. Mám pre Vás pripravených zopár otázok, ale rada by som začala s tým, čo sa udialo minulý týždeň. Celý ten týždeň bol dosť hrozný, pretože sme mali možnosť sledovať 4 rôzne udalosti, ktoré nám ale ukázali ako vlastne v poslednom čase funguje hegemón. V Južnej Kórei sme sledovali pokus o prevrat a vyhlásenie stanného práva, súčasne veľmi rýchly pád režimu v Sýrii a škandalózne rozhodnutie ústavného súdu v Rumunsku, ktoré prešlo mlčaním. Ja tieto oddelené udalosti ale vnímam ako jeden celok. Aký je ale Váš názor? Myslíte, že ide o oddelené alebo vzájomne prepojené udalosti? A ak sú vzájomne prepojené, ako by bolo možné to vysvetliť?

JS: Je dosť možné, že sú skutočne vzájomne prepojené. Samozrejme, že do veľkej miery nevieme ako to naozaj celé je. Možno existujú zákulisné informácie, ktoré možno budú v budúcnosti odhalené, ak vôbec. Je ale pravdepodobné, že to celé spolu súvisí. Spojené štáty manipulujú mnohé vlády, ale povedal by som, že tak robia hlavne zo zúfalstva, pretože Bidenova administratíva končí, a vystrieda ju tá Trumpova. So smútkom musím skonštatovať, že Bidenova vláda a jeho zahraničná politika predstavovala jedno z najotrasnejších a najhlúpejších zlyhaní Spojených štátov za poslednú dobu.

A to je mi naozaj ľúto, pretože si myslím, že ani jedna z našich moderných administratív nebola dobrá. Ale Bidenova administratíva si skutočne osvojila myšlienku, že bude bojovať s Ruskom a s Čínou, že ovládne Blízky východ a že tak bude chrániť americkú hegemóniu. No a preto všetky tieto udalosti, ktoré ste spomenuli, súvisia prinajmenšom so Spojenými štátmi.

Ak sa pozrieme na Kóreu, tak tam to vyzerá na vnútornú záležitosť, ale aj tu môžeme vidieť prvky amerického zapojenia. Napríklad je toto zapojenie vidieť v tom, že USA tlačili na Južnú Kóreu, aby dodala zbrane Ukrajine ale Yoon, prezident, ktorý odštartoval prevrat narazil na opozíciu. Stanné právo vyhlásil práve preto, aby bolo možné presadiť dodávky zbraní na Ukrajinu. Takže, keď priznal, že prevrat sa začal kvôli spojenectvu opozície so Severnou Kóreou, povedal asi viac, ako v skutočnosti chcel. To načasovanie prezrádza, že Spojené štáty v tom mali prsty, prinajmenšom zo strany Deep Statu, a možno aj zo strany CIA.Keď sa prevrat začal, USA len skonštatovali, že to celé sledujú so znepokojením, ale nič viac neurobili. Takže nič nenaznačovalo, že by vo Washingtone boli kvôli tomu nejak zvlášť na nohách.

No a teraz Gruzínsko. Gruzínsko je uprostred farebnej revolúcie na spôsob Ukrajiny. To čo sa deje v Gruzínsku nápadne pripomína to, čo sa dialo počas Majdanu v rokoch 2013 a 2014. Myslím to tak, že ak sa poriadne pozrieme na udalosti na Majdane, ktoré viedli v zvrhnutiu Janukoviča, musí nám byť jasné, že USA sa priamo podieľali na zmene režimu. Niečo podobné sa teraz deje v Gruzínsku. Všetko nasvedčuje tomu, že gruzínska vláda sa pokúsila obmedziť aktivity mimovládnych organizácií Spojených štátov na presadzovanie amerických záujmov, no keď sa tak stalo, Spojené štáty sa vzbúrili spoločne s Európou a povedali: „Ako sa vôbec opovažujete kontrolovať aktivity našich mimovládnych organizácií?“ Mimochodom, Spojené štáty ale robia presne toto isté. Je to úplne pokrytecké. Spojené štáty nedovolia žiadnej zahraničnej vláde, aby zasahovala do ich politiky, ale oni sa kľudne montujú do zahraničných politík všetkých ostatných. A to čo sa deje v Gruzínsku mi nápadne pripomína americkú operáciu s Národnou nadáciou pre demokraciu, Národným republikánskym inštitútom, Národným demokratickým inštitútom a niektorými pomerne známymi americkými mimovládnymi organizáciami, ktoré sa podieľajú na podnecovaní nepokojov. Gruzínská prezidentka je navyše úplne nezodpovedná, pretože vystupuje proti ústavným procesom jej vlastnej krajiny a tým sa snaží vyburcovať Európu k tomu, aby ju podporovala. Je to strašné.

Rumunsko – opäť – vidíme tu americký spôsob vmiešavania sa do vnútornej politiky, ktorý nasledovala takmer celá Európa, až na Slovensko a Maďarsko, ktoré sú kvôli tomu teraz dosť nepopulárne. Toto spôsobilo, že v Európe začala padať jedna vláda za druhou, pretože obyvatelia Európy nechcú vojnu, nechcú konfrontáciu s Ruskom, nechcú vysoké ceny energií, nechcú ďalšiu militarizáciu celej spoločnosti – ale práve toto presadzujú Spojené štáty. Takže keď v Rumunsku vyhrá voľby kandidát, ktorý je proti tomu čo presadzuje USA – aj napriek tomu, že má len, myslím, okolo 23% čo nie je ani veľké číslo – ale je prvý spomedzi viacerých kandidátov, no tak samozrejme v Spojených štátoch nastane panika. No a zrazu je tento kandidát vyhlásený za „neplatného“, zrazu sa zrušia celé voľby. Považujem to za istý druh zúfalstva a celé je to veľmi smutné a alarmujúce. A bohužiaľ to svedčí o tom, že aj tie úplne základné politické normy sa v Európe pod tlakom americkej hlúposti a amerického militarizmu rozpadajú.

No a napokon, sa toto všetko zbieha k Sýrii. Tá bola štvrtá v poradí, ktorú ste spomenuli, je tak? Sýria je vyvrcholením 13 rokov trvajúcej snahy zo strany CIA a Izraela, aby bol zvrhnutý Assad. A som si istý, že vojna v Sýrii sa bude rozširovať. Sýria sa rozdelí medzi súperiace frakcie. Čaká nás ešte veľa krviprelievania. Mrzí ma, že to tak poviem, ale toto nie je nejaké ľudové povstanie. Toto je vojna financovaná a vyzbrojovaná zo strany CIA už od roku 2013 a to na príkaz Izraela. Izrael tu zjavne zohráva dôležitú úlohu, pretože mu od začiatku išlo o zvrhnutie Assada a o prerušenie spojenia medzi Iránom a Hizbaláhom, ktorý sídli predovšetkým v Libanone. Hizbaláh bol hlavným vojenským podporovateľom Assadovej vlády a to bolo v skutočnosti dôvodom Assadovho pádu. Keď bol Hizbaláh v Libanone oslabený v dôsledku útokov Izraela prebiehajúcich v posledných mesiacoch, vojensky mu pomohla Sýria, a to Assada konečnému útoku, na ktorom sa podieľalo Turecko, Izrael a CIA. Navyše dosadili do velenia džihádistov, ale dosť pochybujem, že vo velení aj zostanú. Bude sa šíriť násilie, ako vlastne ostatne všade tam, kde sa vmiesili Spojené štáty.

Takže, dá sa s istotou preukázať súvislosť medzi týmito udalosťami? Povedal by som, že to nie je také isté, a že by sme mali byť trochu opatrní. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o akúsi „konečnú hru“ zo strany Deep Statu ešte počas posledných týždňov Bidenovej vlády.

IŠ: Ďakujem Vám za objasnenie a prepojenie jednotlivých udalostí. Dá sa ale povedať, že v celom svete momentálne nastáva chaos. A veľa ľudí, aj u nás v Českej republike, vkladá veľké nádeje do nového amerického prezidenta, Donalda Trumpa. Iste, on je majstrom silných rečí, napríklad aj v tom ako ukončí vojnu na Ukrajine za jeden deň, čo je mimochodom vysoko nepravdepodobné. Ale Vy ako američan taktiež vkladáte nádeje do nového prezidenta? Pretože ako ste povedali, Bidenova administratíva zlyhala na plnej čiare – a to som ešte povedala mierne – aj čo sa týka ich vlastných cieľov, ale zlyhala možno aj v očiach celého ľudstva. Každopádne, teraz má určitý podiel viny na chaose, ktorý sa svetom šíri. Môžeme teda podľa Vás dúfať v nejaké zlepšenie s nástupom nového amerického prezidenta?

JS: Nerobím si veľké nádeje. Nejaké určite mám, ale to, že budeme mať nakoniec ucelenú, logickú a racionálnu zahraničnú politiku ešte vôbec nie je isté. Podľa všetkého to bude tak, že Trump bude skutočne smerovať k ukončeniu vojny na Ukrajine. Toto samo o sebe, by bolo pre Európu obrovským prínosom, aj keby to malo byť to jediné, čo ako prezident urobí. Nie je vôbec isté, či sa to naozaj stane, ale tá možnosť tu je. Jeden z hlavných dôvodov je ten, že už asi nikto v Amerike nechce túto katastrofu ďalej podporovať. Nikto nechce, aby sa o tom opäť hlasovalo. A Ukrajina na bojisku prehráva. Takže nakoniec sa celá zmena režiUkrajina túto vojnu prehráva a hrozí nám v nej nukleárna eskalácia. Ukončime to. Nič dobré z toho vzísť nemôže. Takže tu by som videl priestor na dobré rozhodnutia a udalosti.

Na Blízkom východe, ale situácia vôbec nie je istá. Vo vedení Spojených štátov máme veľa šialencov. A izraelská lobby je mimoriadne silná. Prepojenia medzi CIA a Izraelom sú dlhodobé a Trumpova rétorika nie je nejako zvlášť mierovo orientovaná. V skutočnosti je to naopak. Bol to práve Trump, kto pred pár rokmi pochoval dohodu JCPOA medzi USA a Iránom. Trump by skutočne urobil lepšie, keby sa prebudil do reality a uznal by, že popri Izraeli by mal existovať Palestínsky štát a USA by uznali „dvojštátne riešenie“. Tak by sme v tejto oblasti dosiahli mier. Opäť ale v tomto prípade nemám prehnané nádeje, pretože tam môžeme sledovať taký rozmach zmätku, klamstiev a zlovôle, že nevidím svetlo na konci tunela v podobe mierovej dohody.

Keď sa pozrieme na Čínu, ktorá je treťou oblasťou konfliktu, tak tam Trump opäť hovorí, že nechce mať s Čínou problémy a to je dobre, ale na druhej strane jeho hlavným posolstvom je obchodná vojna s Čínou, pretože na ňu chce uvaliť 60% clá, ale jedným dychom dodáva, že nechce ublížiť svojmu priateľovi, čínskemu prezidentovi. Celý tento počin je buď úplný nezmysel, zmätok, alebo chvastúnstvo – vyberte si. Ani jedno z toho mi ale nepripadá ako racionálne jednanie

Po tomto všetkom je zrejmé, že aspoň Európa by mala byť racionálna. Európska únia by mala povedať „Nevieme síce, čo Trump urobí, ale potrebujeme zaujať vlastný postoj.“ Nanešťastie, nedúfam ani v toto. Ešte 5 rokov dozadu som si myslel, že Európska únia je šikovnejšia ako Spojené štáty, ale už si to nemyslím. Nanešťastie Európa za posledných 5 rokov ukázala, že je na geopolitickej úrovni úplne neschopná. Von der Leyenová sa správa ako slúžka Spojených štátov, a absolútne nemá zmysel pre európske záujmy, alebo stratégiu. Scholz je jedna katastrofa. Macron je jedna katastrofa. Vlastne je to celé veľmi alarmujúce. Do týchto ľudí som vkladal veľké nádeje. Naozaj. Možno teraz vyzerám ako taký hlupák, ale viete, naozaj som si myslel, že Scholz je racionálny človek a že bude dobrým kancelárom. Myslel som si, že Macron bude jeden mladý stratég s jasnou hlavou, ale nestalo sa tak. A Európsku úniu ovládli v Bruseli Spojené štáty. Európa zapredala svoju dušu Spojeným štátom tým, že sa spojila s NATOm do jedného celku. Toto je na tom celom najsmutnejšie, pretože si zrazu uvedomíte, že EÚ sa stala podnikom NATO, a nie podnikom Európy ako takej.

Takto nejako to práve teraz je. Veľmi ma zamrzelo, keď Antonio Costa a Kaya Kalis nestrávili svoje prvé dni v rozhovoroch so svojimi kolegami, nestrávili ich v Moskve, kde by mali byť, aby riešili geopolitiku, ale namiesto toho hneď utekali do Kyjeva aby opäť so Zelenským predviedli šou. Celé to bolo úplne scestné, od veci, bez akejkoľvek stratégie, nebolo to nič iné len ďalšie PR (poznámka – číta sa to pí ár) stretnutie, ktoré je navyše absolútne v rozpore so záujmami Európy. Viete, toto ma trápi najviac, že Európa nič nepochopila ani s nástupom Trumpa. Načo idete do Kyjeva? Choďte do Moskvy, pre Boha živého. Robte zahraničnú politiku. Robte niečo!!! Správajte sa ako dospelí ľudia, správajte sa ako Európania. Nenacvičujte tu PR pre Bidenovu administratívu.

IŠ: No obávam sa ale, že presne takáto je súčasná situácia. Politici sa orientujú len na prázdne gestá. V skutočnosti ale ich politika nemá žiadny obsah. Je absolútne prázdna. Riadia sa administratívnou politikou a majú plné ústa rečí o hodnotách, hodnotovej politike a tak ďalej.

JS: Presne.

IŠ: Majú všetky tie kvetnaté reči o hodnotách a hodnotovej politike a tak podobne. Ale možno by sa dalo povedať – a na to by som rada počula Váš názor – že Spojené štáty predsa len možno dosiahli svoj cieľ pokiaľ ide o Ukrajinu. Pravdepodobne sa Ukrajina nestane členom NATO, pretože v opačnom prípade by vojna pokračovala ďalej, ale podarilo sa im oddeliť EÚ od Ruska v rôznych oblastiach od energií, obchodu, a financií, čo napokon viedlo k tomu, že sa EÚ stala závislou od USA. Mnoho spoločností buď to krachuje, alebo presúva svoju činnosť do USA, kde sú teraz ceny zemného plynu a ropy lacnejšie. Nemôže to byť niečo, čo sa vlastne Amerike podarilo? Myslím si, že je to niečo z čoho Amerika nakoniec benefituje.

JS: Ja si nemyslím, že na Ukrajine niečo dosiahli. Rusko ovládne bojové pole a vyhrá vojnu. NATO sa ďalej nerozšíri. Hlúposť americkej zahraničnej politiky videl celý svet. Spojeným štátom sa „podarilo“ dostať Rusko do úzkeho spojenectva s Čínou a prispieť tým k vzniku BIRCKSu. A keď berieme do úvahy nie len BRICKS samotný, ale aj krajiny zapojené v tzv. „BRICKS plus“, tak to činí celkovo 36 krajín, ktoré sa stretli v Kazani. To je viac ako polovica svetovej populácie. Toto nie je žiadny úspech našej zahraničnej politiky, práve naopak, ukazuje to aká je naša zahraničná politika hlúpa. A Európa dopadla najhoršie. Akokoľvek je zahraničná politika USA hlúpa, tak zahraničná politika EÚ je ešte o vela hlúpejšia. Keď Spojené štáty Americké vyhodili do vzduchu Nord Stream, Európa sa len prizerala. Nikoho to netrápilo. Scholza to netrápilo. Celá ekonomika mu ide do čerta, ale jemu je to jedno, pretože v tomto ohľade nepracuje pre Nemecko, ale pre USA. A keď som otvorene povedal, že plynovod Nord Stream vyhodili do vzduchu Spojené štáty, čo už je teraz úplne zrejmé, tak sa na mňa v Bruseli do krvi urazili a povedali „Pán profesor Sachs, ako sa vôbec opovažujete niečo takéto povedať?“ a ja im hovorím „To si robíte srandu? Ako je vôbec možné, že vy o tom nehovoríte?“ Povedali, že to urobia, boli odhodlaní, naplánovali to no a nakoniec to aj urobili. Nie je toto dostatočný dôkaz? Pre Brusel to ale evidentne dostatočný dôkaz nebol. Pretože v Bruseli nechcú vidieť ako to naozaj je, nechcú vidieť pravdu, nechcú premýšľať. Jediné čo chcú, je zaliezť pod teplučké krídla NATO pod vedeným USA.

Bože môj, to je tak úbohé. Takže žiadny veľký úspech sa tu nekoná. Pre Spojené Štáty možno zdanlivo a dočasne nejaký úspech nastal, ale Európu to vrhlo do ešte väčšej závislosti na USA a úprimne, čo akože nakoniec z toho USA budú mať? Európa nepredstavuje svetový trh a Spojené štáty týmto všetkým v očiach veľkej časti sveta prišli o posledné zvyšky pochopenia, dobrej vôle a akejkoľvek dôvery, takže nakoniec to bol jeden veľký debakel.

Je to zaujímavé. Celá filozofia USA sa v 90tych rokoch zakladala na tom, že sa NATO a Spojené štáty budú rozširovať na východ a že sa v podstate postupne zmocnia bývalého Sovietskeho zväzu a tým Rusko obkľúčia a možno dokonca úplne rozložia, ak budú mať šťastie. A bol to Zbygniew Brzezinsky, hlavný stratég v celom tomto prístupe, ktorý v roku 1997 povedal: „Ak to urobíme takto, Rusko nebude mať na výber. Nezostane im nič iné, než prijatie rozšírenia Európy a NATO. Nikdy sa nespoja s Čínou, alebo Iránom. Nebudú mať žiadne alternatívy, z ktorých by si mohli vyberať. Nebudú schopní vzdorovať.“

Toto bola úplne explicitná myšlienka, ktorá sa nakoniec ukázala ako úplne mylná. Bol to mimoriadne zlý, naivný nápad. Zo strany Spojených štátov išlo o agresívny prístup bez akejkoľvek príčetnosti a teraz reálne vidíme, že sa zmýlili na celej čiare. Takže opäť – o akomkoľvek úspechu sa tu nedá vôbec hovoriť.

IŠ: No ale svet sa nám nepopierateľne mení. Ako ste už hovorili, vznikajú nám vo svete nové mocnosti a tým myslím predovšetkým krajiny BRICKS a je to určite na dlhšiu a podrobnejšiu diskusiu, či sa budú pridávať ďalšie, ale keďže náš čas je obmedzený položím Vám jednu z posledných otázok – Myslíte si, že nás v budúcom roku môže čakať aj niečo pozitívne? Predsa len sa nachádzame v predvianočnom období a možno by sme mali spomenúť aj nejakú nádej, ktorú si nesiete do roku 2025.

JS: Mám jednu úplne konkrétnu nádej a to tú, že sa skončí vojna na Ukrajine. A na to, aby sa to stalo úplne stačí, ak Donald Trump povie jednu, jedinú vetu – „NATO sa nerozšíri na Ukrajinu. Ani teraz, ani nikdy.“ Týmto sa vojna skončí. Ale áno, problémy aj tak budú – Rusko si vezme nejakú územia, okrem iného, ale ten kľúčový dôvod prečo táto vojna vznikla bolo rozširovanie NATO. A Trump podľa všetkého veľmi rozširovaniu NATO neverí, ani ho to netrápi a nebude ochotný vrážať do toho ďalšie zdroje. Toto je asi moja najväčšia nádej a mohlo by sa to stať pomerne rýchlo.

Mám ešte ďalšiu nádej, ale neviem, či si dovolím to očakávať a síce, že by Európa mohla začať opäť premýšľať. Pretože za posledných 5 rokov sa Európa nadobro vzdala nezávislého myslenia. Ja neviem, či je Ursula von der Leyenová vôbec schopná takéhoto myslenia, pretože úprimne povedané, za posledných 5 rokov nerobila nič iné, len papagájovala to, čo chceli Spojené štáty. Dokonca sa netají tým, že by zo súčasnej pozície rada prešla do vedenia NATO, a z toho mi zostáva rozum stáť, pretože ak si myslí, že prechod z vedenia Európy do vedenia NATO je kariérny postup, tak to má celé úplne pomýlené. V tomto prípade nie je nič horšie, ako odísť z pozície šéfa vedenia Európy a prejsť do pozície šéfa NATO, kde sa z vás vlastne stane len hlásna trúba Spojených štátov. Ale práve toto ona chcela. Takže keď sa na to pozriem takto, nerobím si veľké nádeje.

Ale mám ďalšiu nádej – možno tu niekomu naozaj svitne a začne premýšlať. Možno, ak Trump uvalí clá na Európu, tak Európa nezostane sedieť na zadku a nepovie: „Och, nič sa nedeje, nám to vôbec nevadí a budeme ďalej poslúchať,“ ale namiesto toho povie niečo ako: „Európa sa bude riadiť vlastnou, nezávislou politikou, ktorá je hodná 450 miliónov ľudí, ktorí pochádzajú zo starých civilizácií, ktoré dali svetu úžasnú kultúru, úžasne skvalitnili život, dali svetu vychyrené univerzity a technológie a práve pre TOTO sme pripravení postaviť sa na vlastné nohy, ďakujeme pekne. A nebojíme sa, že by sa nám sem dovalilo Rusko lebo je to jedna blbá, primitívna myšlienka sama o sebe.“ A Mark Rutte, ktorý je vo vedení NATO, nech láskavo prestane s tým, že sa potrebujeme vyzbrojovať, aby sme mohli čeliť Rusku a musíme na to dávať 3% HDP. A čo keby sme si tak namiesto toho sadli s Ruskom za jeden stôl a rozumne si to vydiskutovali? Nebude treba žiadne 3% HDP, namiesto toho za to môžeme obnoviť plynovod Nord Stream a začne nám znova fungovať ekonomika. Čo keby sme pre zmenu urobili konečne niečo racionálne a normálne? V toto naozaj silno dúfam, pretože Európu mám úprimne rád a nechcem ju vidieť ako hračku v rukách Spojených štátov, ktoré si nevidia ďalej od nosa a nemajú žiadnu ucelenú myšlienku. Vidia len to, že chcú vládnuť celému svetu, a toto ani zďaleka nie je ucelená myšlienka, to je jedna obrovská ilúzia. Preto si Európa musí takéto myšlienky vytvoriť sama za seba.

IŠ: To je skutočne krásna nádej a ja sa pod ňu podpisujem, ale ako poznám našich lídrov tak si myslím, že nebudú schopní sa zmeniť už len preto, že celé ich kariéry sú postavené na tom, že budú poslúchať ľudí v administratíve Spojených štátov. Obávam sa, že ak sa má stať to, čo ste práve povedali, tak budeme potrebovať úplne nových lídrov a na to bude potrebná drastická politická zmena. Len pripomeniem, že akonáhle Trump vyhlásil, že uvalí clá aj na európsky tovar, tak Von der Leyenová reagovala tým, že by sme teda Trumpovi mohli vyhovieť tým, že z USA budeme nakupovať ešte viac. A vzápätí reagovala Christine Legardeová, guvernérka Európskej centrálnej banky, ktorá tiež povedala, že vlastne ide o to nakupovať od USA ešte viac.

JS: Presne tak. Obe pracujú pre Spojené štáty. Ani jedna z nich sa nepostavila na odpor a nepovedala: „No nehnevajte sa, ale toto nie je v súlade s medzinárodným právom, ani so zmluvnými záväzkami a je to v rozpore so Svetovou Obchodnou Organizáciou a budeme tomu vzdorovať. To by bola úplne normálna, opodstatnená reakcia. Úplne!

IŠ: No ale keď ste v pozícii vazala a ešte sa v tej pozícii aj cítite dobre, tak nič také nepoviete. Ale stačí sa pozrieť na reakciu Číny, ale aj iných krajín, ktoré sú súčasťou BRICKS, a ktoré v súčasnosti experimentujú so svojimi lokálnymi menami a podľa všetkého vyvíjajú tzv. Enbridge Projekt, ktorý vyzerá tak sľubne, že Banka pre mezinárodné  zúčtovanie už od toho odišla a povedala, že sa na tom odmieta podieľať. Mám veľa tém, ktoré by som s Vami rada prebrala, ale rozumiem, že náš čas sa už naplnil, tak Vám položím úplne poslednú otázku – neuvažovali ste niekedy nad tým, že by ste osobne navštívili  Českú republiku?

JS: Samozrejme a veľmi rád. Budem veľmi rád, ak budeme v tejto diskusii pokračovať aj v roku 2025 a dúfam, že v dohľadnej dobe, pretože aj tu mám ľudí s ktorými spolupracujeme a veľmi rád by som prišiel, ale na teraz sa dohodnime, že táto diskusia bude mať budúci rok pokračovanie 😊

IŠ: Budeme veľmi radi ak sa tak stane a myslím si, že naši poslucháči zo Slobodného Vysielača a blogu Kosa, by boli zo srdca vďační, ak by tento rozhovor v budúcnosti pokračoval. Mohli by sme sa venovať napríklad BRICKSu, čo je téma, ktorá nás oboch spája.

JS: Výborne!

IŠ: Ja osobne v BRICKSe vidím nádej do budúcnosti a tomu by sme sa možno mohli venovať. Na záver by som Vám chcela v mene všetkých, ktorí sa podieľali na tom, aby tento rozhovor pre našich poslucháčov mohol vzniknúť, šťastné a veselé Vianoce, a najlepší možný štart do roku 2025, pretože verím, že to bude potrebovať asi každý z nás.

JS: Srdečne Vám ďakujem. Som veľmi rád, že som tu opäť mohol byť. Vidíme sa v roku 2025, možno aj v Prahe.