V staroveku a dokonca aj v stredoveku zasvätenci a mudrci veľmi dobre vedeli o možnosti transmutácie niektorých prvkov a látok na iné. Toto umenie bolo základom takej starovekej vedy, ako je alchýmia. Ale potom, so začiatkom éry militantného materializmu, sa to prenieslo do kategórie „povier“ a „mystifikácií“, a to napriek tomu, že alchýmia predsa len tvorila základ takej známej vedy, akou je chémia.
A potom, pre mnohých úplne nečakane vyhlásenie súčasných vedcov, že transmutácia látok a prvkov je možná a možno ju z vedeckého hľadiska podložiť. Tento objav urobili ruskí vedci Tamara Sachno a Viktor Kurašov. V júni 2016 vedúci tohto vedeckého projektu V. Karabanov na tlačovej konferencii vo Švajčiarsku doslova uviedol:
„Vážené dámy a páni, dnes je tu v Ženeve predstavený širokej verejnosti objav a technológia epochálneho významu. Podstatou objavu a technológie je, že bola vytvorená priemyselne využiteľná metóda na premenu niektorých chemických prvkov na iné prvky a ich izotopy. Transmutáciu si predstavujeme bez jadrových reaktorov, bez ťažkej vody a iných podobných vecí, ktoré sa dnes používajú na transmutáciu prvkov.
Prezentujeme transmutáciu chemických prvkov a izotopov biochemickou metódou. Ekonomický a civilizačný význam tohto objavu a technológie treba ešte posúdiť. V podstate tento vynález, či skôr revolúcia, otvára novú éru v ľudskej technike. Napriek všetkej nepravdepodobnosti je to fakt.
Autormi tohto objavu a technológie sú vynikajúci ruskí chemici Tamara Sachno a Viktor Kurašov. Ide o teoretických a praktických vedcov, predstaviteľov dynastie výskumníkov, ktorí spoločným úsilím objavili túto metódu premeny chemických prvkov. Ľudstvo, zastúpené autormi, objavilo tento spôsob transmutácie hmoty, ktorý zmení tvár súčasného sveta možno tak, ako ho zmenilo používanie elektriny a možno ešte hlbšie.
Výsledky tejto revolúcie ovplyvnia energetiku, medicínu, priemysel a možno povedú k vytvoreniu nových priemyselných odvetví. Bude to mať obrovský humanitárny účinok. Najdôležitejšie je, že ide o hotovú priemyselnú metódu, pomocou ktorej sa priemyselné produkty dajú získať za pár mesiacov.
Takto sa k tomuto objavu vyjadril jeden z autorov tohto objavu, ruský vedec V. Kurašov: „Dámy a páni, od začiatku 90. rokov minulého storočia sme vyvíjali technológiu transmutácie chemických prvkov. Prvé výsledky sme získali už v r. 1998. V rámci hlavnej práce výskumu sme uskutočnili sto úspešných experimentov na jeseň v roku 2013. Potom sme si prácu patentovali a z pochopiteľných dôvodov sme nezverejnili naše výsledky až do vydania patentu. Získali sme patentovú prioritu 15. mája 2014. Samotný patent bol vydaný 25. augusta 2015.
Prejdime k procesu. Prvou zložkou procesu je ruda a jadrový odpad. Druhou zložkou procesu sú kovy s premenlivou mocnosťou. Ide o vanád, chróm, mangán, železo, nikel, olovo, zinok, kobalt. Postačí čokoľvek z vyššie uvedeného, ale zvyčajne používame železo, pretože je to najlacnejší prvok. Treťou zložkou a faktorom procesu sú baktérie.
Zvyčajne používame baktérie oxidujúce železo a síru. Hlavná vec je, že spĺňajú určité kritériá. Totiž: baktérie pracujú na kovoch, odolávajú žiareniu, sú prispôsobené vysokej salinite roztoku… Potom technológia: rudný alebo jadrový odpad – na tom nezáleží, je spracovávaný baktériami za prítomnosti prvkov premenlivej valencie v akomkoľvek uzavretom kontajneri.
Proces transmutácie začína okamžite a postupuje po etapách počas 2-3 týždňov, kým sa nezískajú prvky, ktoré potrebujeme. Ale bude pokračovať ďalej k stabilným prvkom, ak to nebude zastavené včas. Proces zastavíme v určitej fáze, pričom súčasne vyberáme prvky, ktoré potrebujeme tak, ako sa objavujú… Vo všeobecnosti je proces opísaný v našom patente. Z pochopiteľných dôvodov boli niektoré podrobnosti vynechané…“
Bez toho, aby sme sa ponorili do technických detailov tohto objavu, ktorý bude zaujímať iba odborníkov, môžeme s istotou tvrdiť, že téza materialistickej vedy o nemožnosti transmutácie niektorých prvkov na iné sa ukázala ako chybná. A práve staroveká alchýmia sa v tomto ohľade ukázala ako správnejšia ako nepodložené tvrdenia vedeckej ortodoxie.
To isté možno povedať o iných alternatívnych poznatkoch, ktoré tvrdili, že technológie transmutácie prvkov boli dobre známe starovekým vysoko rozvinutým civilizáciám Zeme, ktorých samotná existencia, napriek početným artefaktom a odkazom v mytológii mnohých národov, je spochybňovaná oficiálnou históriou a zvyškom vedy.
Nie je to však prvýkrát v súčasnej histórii, čo alternatívne poznanie dokázalo svoju pravdivosť. Čo možno v tomto prípade povedať o tých, ktorí sa namiesto vedeckej činnosti zaoberajú utajovaním a diskreditáciou starovekých vedomostí v rámci všemožných pseudovedeckých „komisií boja proti pseudovede“? Ukazuje sa, že práve štúdium alternatívneho poznania a nie napodobňovanie „boja s veternými mlynmi“, je schopné vyviesť súčasnú vedu zo základnej krízy, v ktorej sa ocitla vďaka pseudovedeckým aktivitám „bojovníkov proti pseudovede“.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
60
