Koreňom zla nie je klerikalizmus, ale odmietanie pravdy, skaza učenia a morálna skazenosť. Utekaj pred falošným učením! –

16. januára 2025  

Krátke správy

Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, predniesol 14. januára kázeň na stretnutí katolíckeho duchovenstva v rímskej Bazilike sv. Pavla za hradbami. Predmetom kázne bola predovšetkým kňazská služba v kontexte súčasného sveta a vývoja v Cirkvi.

Vo svojej kázni, ktorú uverejnil portál Kath.net, sa kardinál vyhranil okrem iného aj voči nehoráznemu prisudzovaniu individuálnych kňazských zlyhaní celkovému systému katolíckej Cirkvi ako takému:

„Cirkev, ktorá je jedna, svätá, katolícka a apoštolská v Kristovi, je ustanovená samotným Trojjediným Bohom. Preto ju „brány pekelné“ (Mt 16,18) nemôžu premôcť. Ale skladá sa z nás, slabých a niekedy hriešnych ľudí. Na ľudskej úrovni sme to my, kto je zodpovedný za problémy s jej dôveryhodnosťou. Malo by nám to pripomínať našu individuálnu zodpovednosť.

Každý, kto pripisuje zlyhanie služobníkov takzvaným systémovým príčinám, obviňuje samotného Krista, božského zakladateľa Cirkvi a autora spoločného kňazstva všetkých veriacich a sviatostného kňazstva apoštolskej služby.

Nemali by sme sa však pozerať jednostranne len na škandály, ale aj na každodennú ochotu toľkých kňazov obetovať sa pre stádo, až po mučeníctvo. Kresťanstvo je dnes najprenasledovanejším náboženstvom na svete. A v posledných rokoch boli zabité stovky katolíckych kňazov pri plnení svojich povinností v spoločenstve Krista, Veľkňaza Novej a Večnej zmluvy.“

V protiklade k tvrdeniam súčasných synodálnych modernistov, ktorí sa snažia lacno a populisticky nadbiehať sympatiám zmätených laikov, neustálym poukazovaním na údajný „klerikalizmus“ v Cirkvi, kardinál Müller pomenoval skutočnú príčinu úpadku Cirkvi – skazenie zdravého učenia Cirkvi a následne morálky:

„Koreňom všetkého zla nie je klerikalizmus, nech je akýkoľvek, ale skôr odmietnutie pravdy a morálna skazenosť. Skazenie zdravého učenia vždy obsahuje aj skazu morálky a prejavuje sa v nej. Skutočnou reformou Cirkvi v Kristovom duchu preto nemôže byť sekularizácia Cirkvi a podriadenie sa jej vodcov „woke“ ideológii, ale posvätenie pápeža, biskupov, kňazov a diakonov a všetkých veriacich Božou milosťou, pre službu prichádzajúcemu kráľovstvu.“

Vo svojej kázni, ktorá bola určená predovšetkým kňazom, jasne odmietol koncept kňaza ako revolučného sociálneho pracovníka, ako aj snahu súčasného vedenia Cirkvi prispôsobovať sa dobe:

„Spása od hriechu je založené na pravde, že Ježiš je Boží Syn. Bez historickej skutočnosti vtelenia by sa Cirkev scvrkla len na svetskú autoritu určenú na vylepšovanie sveta. Pre našu túžbu po Bohu a túžbu po večnom živote by to už nemalo žiadny význam. Katolícky kňaz by bol jednoducho funkcionár spoločensko-náboženského hnutia, s romantickým alebo revolučným charakterom. Cirkev však nezíska na dôležitosti a sympatiách, keď po svete bude roznášať všetku batožinu súčasného ducha doby, ale len vtedy, keď pred svetom ponesie pochodeň s pravdou Kristovou. Nemali by sme sa považovať za dôležitých v sekundárnych otázkach a realizovať agendu iných, ktorí nechcú veriť, že pôvodom a jediným cieľom človeka a celého stvorenia je iba Boh.“

Odmietol aj environmentálnu hystériu, ktorá má zakryť skutočné problémy ľudstva – duchovné a morálne:

„Pretože skutočným nebezpečenstvom pre ľudstvo sú dnes skleníkové plyny hriechu, globálne otepľovanie bezverectva a transhumanistický úpadok morálky, to, že nikto nepozná a neučí o rozdiele medzi dobrom a zlom. Najlepší environmentalista je ten, kto hlása Evanjelium a jeho večnú pravdu, že len s Bohom existuje prežitie, a to nielen obmedzené prežitie v blízkej budúcnosti, ale prežitie večné.“

Otvorene nazval súčasné opúšťanie kresťanských dogiem herézou a nakoniec vyzval prítomných kňazov slovami svätého Pavla, aby utiekli pred falošným učením:

„Myšlienka, že kresťanská dogma už nemá byť základom a kritériom morálky a nie je pastoračná, odhaľuje kristologickú herézu. Tá spočíva v umelom protiklade Krista, ako učiteľa božskej pravdy, a Krista, ako dobrého pastiera. Ale je to jeden a ten istý Kristus, ktorý o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6), a keď odhaľuje tajomstvo svojej osoby a poslania, tak hovorí: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10,11).

Takže slovo sv. Pavla, ktoré povedal svojmu spoluapoštolovi a nástupcovi Timotejovi, pre nás všetkých v tejto hodine:„Utekaj pred falošným učením, buď služobníkom slova, kazateľom pravej viery a bojovníkom za pravdu Kristovu.“

BM

Zdroj: Kath.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)