Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 9. časť –

Branislav Krasnovský

17. januára 2025  

Cirkev História
  Recenzie

V dnešnej, deviatej časti, si povieme o poslednej ceste sv. Pavla Apoštola a o osudoch Apoštolov, čím profesor Müller ukončil prvú kapitolu svojich Dejín katolíckej Cirkvi.

Štvrtá cesta apoštola Pavla (približne 59–62 po Kr.) sa uskutočnila za špecifických okolností – nešlo o klasickú misijnú cestu, ale o Pavlovu cestu do Ríma ako väzňa. Táto udalosť je opísaná v Skutkoch apoštolov (Sk 21,27 – 28,31). Cesta sa de facto začala zatknutím v Jeruzalemskom chráme na základe obvinení, že priviedol pohanov do posvätného priestoru (porov. Sk 21,27–36). Bol vypočúvaný pred židovskou veľradou – Sanhedrinom, a vyvolal svojou obhajobou spor medzi farizejmi a saducejmi, časť Židov chcela Pavla zavraždiť (Sk 23,1–15):

1 Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: „Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa.“ 2 Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. 3 Vtedy mu Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma kážeš biť?“ 4 Tí, čo tam stáli, povedali: „Božiemu veľkňazovi zlorečíš?“ 5 Pavol vravel: „Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: „Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť.“ 6 Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: „Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia.“

7 Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo. 8 Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. 9 Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: „Nenachádzame nič zlé na tomto človekovi. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!“ 10 Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti. 11 V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: „Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ 12 Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť ani piť, kým Pavla nezabijú. 13 Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať. 14 Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: „Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla. 15 Vy teraz spolu s veľradou oznámte veliteľovi, aby ho priviedol k vám, akoby ste sa chceli dozvedieť o ňom niečo presnejšie; my sme pripravení zabiť ho skôr, ako ta dôjde.“

Keďže bol sv. Pavol rímsky občan, nemohli ho Židia zavraždiť, pretože rímski legionári ho strážili. Sv. Pavol sa však dostal v Cézarei do väzenia a v tomto väzení bol držaný dva roky a vypočúvaný rímskymi úradníkmi Felixom a Festom. Keď sa Festus chystal poslať Pavla späť do Jeruzalema, Pavol sa odvolal na cisára, čo bola jeho právo ako rímskeho občana (Sk 25,11).

Preto bol sv. Pavol poslaný do Ríma, spolu s ďalšími väzňami, o čom hovoria Skutky apoštolov (Sk 27,1 – Cesta do Ríma). Pavol bol poslaný do Ríma loďou spolu s ďalšími väzňami (Sk 27 a 28) a počas plavby zažil viaceré nebezpečenstvá. Loď stroskotala na Malte, no sv. Pavol a všetci na palube prežili. Na tomto ostrove prežil uštipnutie jedovatým hadom a uzdravil chorého otca miestneho rímskeho miestodržiteľa Publia (Sk 28,1–10). Kvôli nepriaznivým vetrom boli nútení všetci zostať prezimovať na ostrove a až v roku 60 po Kr. prišiel sv. Pavol do Ríma, kde pôsobil až do svojej smrti v roku 62.

Sv. Pavol bol v Ríme držaný v domácom väzení, kde mohol prijímať návštevníkov a kázať. Počas tohto obdobia napísal viaceré listy, známe ako „väzenské listy“ (napr. List Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Filemonovi). Skutky apoštolov končia zmienkou, že Pavol dva roky kázal v Ríme bez prekážok (porov. Sk 28,30–31).

Svätý Pavol vedel, že proroctvo sa naplnilo. Priniesol Evanjelium až do Ríma, centra rímskeho sveta. Ochrana pred židovskými nájomnými vrahmi v Jeruzaleme, Cezarei, prežitie búrky, stroskotanie na Malte či uštipnutie jedovatým hadom sú vnímané ako prejav Božej ochrany. Pavlove väzenské listy majú nedoceniteľný význam pre katolícku teológiu a pastoračnú prax. Jeho prítomnosť v Ríme bola dôležitá pre šírenie kresťanstva v tomto dôležitom centre Rímskej ríše. Niektoré apokryfné tradície naznačujú, že Pavol bol z Ríma prepustený a mohol podnikať ďalšie cesty (možno až do Španielska), no táto časť nie je biblicky doložená.

K druhému uväzneniu sv. Pavla prišlo v rokoch 66 – 67 po Kr. Podľa katolíckej tradície bol sv. Pavol znovu zatknutý, pravdepodobne počas prenasledovania kresťanov cisárom Nerom. Tentoraz nebol v domácom väzení, ale vo väzenskej cele, pravdepodobne v Mamertínskom väzení v Ríme. Počas tohto väzenia napísal Druhý list Timotejovi, ktorý obsahuje jeho záverečné úvahy a slová rozlúčky: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokonal, vieru som zachoval.“ (2Tim 4,7).

Podľa katolíckej tradície bol Pavol popravený v Ríme medzi rokmi 64 a 67 po Kr., pravdepodobne počas prenasledovania kresťanov po požiari Ríma (64 po Kr.), za vlády cisára Nera. Keďže Pavol bol rímskym občanom, nemohol byť ukrižovaný. Podľa tradície bol sťatý mečom za rímskymi hradbami na mieste známom ako Tre Fontane (Tri pramene). Informácie o jeho smrti pochádzajú od viacerých ranokresťanských autorov, k najznámejším patrili Eusébius z Cézarey a sv. Klement Rímsky.

Pozostatky sv. Pavla sú podľa tradície uložené v bazilike San Paolo fuori le Mura (Bazilika sv. Pavla za hradbami) v Ríme. Jeho smrť je považovaná za akt najvyššej vernosti Kristovi, pretože ani tvárou v tvár smrti nezaprel svoju vieru. Pavlova odvaha a odhodlanie stáť za Kristom a Kristovým Evanjeliom inšpirovali celé generácie nielen katolíckych teológov, ale aj obyčajných katolíkov.

Podľa tradície boli sv. Peter a Pavol popravení v Ríme približne v rovnakom čase, čo symbolizuje ich spoločné vedenie raného kresťanstva.

Na záver svojej kapitoly o prvopočiatkoch katolíckej Cirkvi profesor Müller venoval pozornosť Kristovým nasledovníkom Apoštolom. Apoštoli sú kľúčovými postavami kresťanskej tradície, ktorí nasledovali Ježiša Krista a šírili jeho učenie po celom svete. Každý z dvanástich Apoštolov má jedinečné atribúty, ktoré odrážajú ich život, povolanie, osobnosť alebo mučenícku smrť. Tieto atribúty sú často zobrazené v umení, aby identifikovali Apoštolov.

1. Peter (Šimon Peter)

Atribúty: Kľúče (symbol moci a prístupu do nebeského kráľovstva). Obrátený kríž (symbol jeho ukrižovania hlavou dole). Loď alebo rybárska sieť (povolanie rybára pred stretnutím s Ježišom).

Zaujímavosť: Peter bol prvým pápežom a vedúcou postavou Apoštolov.

2. Ondrej, brat sv. Petra

Atribúty: Šikmý kríž v tvare písmena X (Ondrejský kríž, na ktorom bol údajne ukrižovaný).

Rybárska sieť alebo rybársky háčik (symbol rybárskeho povolania). Zaujímavosť: Považovaný za patróna Škótska a Ruska.

3. Jakub Starší (Jakub Zebedeov)

Atribúty: Mušľa (symbol pútnictva a jeho spojenia so Svätojakubskou cestou). Palica alebo pútnická taška (spojené s jeho misijnou cestou). Meč (symbol mučeníctva). Zaujímavosť: Je patrónom Španielska.

4. Ján (Evanjelista)

Atribúty: Orol (symbol duchovného vzletu jeho evanjelia). Pohár s hadom (legendy hovoria o pokuse otráviť ho, ktorý prežil). Zaujímavosť: Bol najmladším Apoštolom a podľa tradície zomrel prirodzenou smrťou.

5. Filip

Atribúty: Kríž (symbol mučeníckej smrti). Chlieb alebo košík (spomienka na jeho úlohu pri zázraku s rozmnožením chleba). Zaujímavosť: Pôsobil ako kazateľ v Malej Ázii.

6. Bartolomej (Nataniel)

Atribúty: Nôž (symbol jeho mučeníctva, pretože bol sťatý alebo stiahnutý z kože). Koža (často zobrazovaný s vlastnou kožou ako symbolom jeho utrpenia). Zaujímavosť: Tradícia ho spája s misiami v Indii.

7. Tomáš (Neveriaci Tomáš)

Atribúty: Kladivo, pravítko alebo uholník (symbol jeho údajného pôsobenia ako staviteľ v Indii). Vložil prst do Kristových rán (symbol jeho pochybností a neskoršej viery). Zaujímavosť: Podľa tradície šíril kresťanstvo v Indii.

8. Matúš (Evanjelista)

Atribúty: Kniha alebo zvitok (symbol jeho evanjelia). Meč alebo kopija (symbol jeho mučeníckej smrti). Zaujímavosť: Pred povolaním bol mýtnikom (výbercom daní).

9. Jakub Mladší

Atribúty: Palica (symbol jeho mučeníctva, bol údajne ukameňovaný a dobitý palicou). Zaujímavosť: Považovaný za vodcu jeruzalemského kresťanského spoločenstva.

10. Júda Tadeáš

Atribúty: Obraz Ježiša (symbol legendy o Veronikinej šatke, ktorú podľa tradície priniesol kráľovi Abgarovi). Kyjak alebo sekera (symbol jeho mučeníckej smrti). Zaujímavosť: Je patrónom beznádejných situácií.

11. Šimon Horlivec (Kananejský)

Atribúty: Píla alebo sekera (symbol mučeníctva, bol podľa tradície rozpílený). Zaujímavosť: Bol známy svojou horlivosťou pre židovský zákon pred nasledovaním Krista.

12. Judáš Iškariotský

Atribúty: Mešec s peniazmi (symbol zrady, keď za 30 strieborných zradil Ježiša). Povraz (symbol jeho samovraždy). Zaujímavosť: Nahradil ho apoštol Matúš.

V ikonografii a sochárstve sa Apoštoli často zobrazujú s týmito atribútmi, aby ich divák mohol ľahko identifikovať. Ich atribúty zároveň odrážajú ich osobné príbehy, poslanie a mučeníctvo, čo posilňuje duchovné posolstvo kresťanstva.

Apoštoli položili základy katolíckej Cirkvi a šírili Evanjelium po celom známom svete. Ich životy a mučeníctvo boli zdrojom inšpirácie pre generácie kresťanov. Ich pôsobenie svedčí o odhodlaní niesť vieru aj za cenu obetovania vlastného života.

(Pokračovanie)

***

predchádzajúce časti:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 3. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 4. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 5. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 6. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 7. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 8. časť

PDF (formát pre tlač)