najmä Alexander Jakovenko – skutočne chápe, aké vážne sú zmeny v Spojených štátoch. Jakovenko správne povedal, že “toto je revolúcia”. A to je vlastne pravda.
Novozvolený americký prezident Trump a jeho najbližší dôverníci – predovšetkým vášnivý Elon Musk – vykazujú takmer revolučnú aktivitu. Hoci Trump ešte nie je v úrade – stane sa to 20. januára – Amerika a Európa už váhajú. Je to ideologické a geopolitické cunami, ktoré – úprimne povedané – nikto nečakal. Mnohí očakávali, že Trump sa po svojom znovuzvolení vráti k viac-menej konvenčnej politike – ako to bolo už počas jeho prvého funkčného obdobia ako prezidenta USA. Aj keď si zachováva svoje charizmatické a spontánne črty. Už teraz sa však dá povedať, že to tak nie je. Trump znamená revolúciu. Najmä v tomto prechodnom období zmeny moci z Bidena na Trumpa má zmysel vážne sa zaoberať otázkou: Čo sa deje v USA? Pretože sa tam určite niečo deje – a niečo veľmi, veľmi dôležité.
“Deep State” a história vzostupu USA
V prvom rade by sa malo objasniť, ako mohol byť Trump – vzhľadom na moc “hlbokého štátu” – vôbec zvolený? To si vyžaduje komplexnejší prístup. “Deep state” v USA predstavuje jadro štátneho aparátu a ideologickú a ekonomickú elitu, ktorá je s ním úzko spojená. V USA nie sú štát, hospodárstvo a vzdelanie od seba striktne oddelené, ale tvoria jeden systém komunikačných nádob. Okrem toho existujú tradičné americké tajné spoločnosti a kluby, ktoré kedysi zohrávali úlohu komunikačných centier pre elity. Celý tento komplex sa zvyčajne označuje ako “Deep State”. Dve hlavné americké strany – demokrati a republikáni – nie sú nositeľmi konkrétnych ideológií, ale iba vyjadrením variácií na jeden ideologický, politický a ekonomický kurz stelesňovaný “hlbokým štátom”. A rovnováha medzi nimi slúži len na nápravu niektorých nepodstatných aspektov a udržanie kontaktu so spoločnosťou ako celkom.
Po druhej svetovej vojne prešli Spojené štáty dvoma fázami: érou studenej vojny so ZSSR a socialistickým táborom (1947 – 1991) a obdobím unipolárneho sveta alebo “koncom dejín” (1991 – 2024). V prvej fáze USA čelili ZSSR ako rovnocennému partnerovi, zatiaľ čo v druhej fáze úplne porazili svojho protivníka a stali sa jedinou politicko-ideologickou superveľmocou (alebo hyperveľmocou) na svete. “Hlboký štát” – t. j. nie strany, ani iné inštitúcie – sa stal nositeľom tejto nemennej línie svetovej nadvlády.
Od 90. rokov 20. storočia táto svetová nadvláda nadobudla charakter ľavicovo-liberálnej ideológie. Ich vzorec bol kombináciou záujmov medzinárodného veľkého biznisu a progresívnej kultúry individualizmu. Túto stratégiu prijala najmä Demokratická strana USA a medzi americkými republikánmi ju podporili zástupcovia neokonzervatívcov. Jadrom tejto stratégie bolo presvedčenie, že môže existovať len lineárny a neustály rast: pre americkú ekonomiku aj pre svetovú ekonomiku, ako aj pre planetárnu expanziu liberalizmu a liberálnych hodnôt. Zdalo sa, akoby všetky štáty a spoločnosti sveta prijali americký model – politicky zastupiteľskú demokraciu, kapitalistickú trhovú ekonomiku, individualistickú a kozmopolitnú ideológiu ľudských práv, digitálne technológie a postmodernú kultúru ovplyvnenú Západom. “Deep State” v USA zdieľal túto agendu a pôsobil ako garant jej praktickej implementácie.
Samuel Huntington a výzva na korekciu kurzu
Od začiatku 90. rokov sa však medzi americkými intelektuálmi ozývajú hlasy varujúce pred chybnosťou tohto prístupu z dlhodobého hľadiska. Tento postoj vyjadril najmä Samuel Huntington, ktorý predpovedal “stret civilizácií”, multipolaritu a krízu globalizácie západného štýlu. Skôr navrhol posilnenie ako oslabenie americkej identity a požadoval, aby sa ostatné západné spoločnosti zjednotili v jednotnej – už nie globálnej, ale regionálnej – západnej civilizácii. V tom čase sa však zdalo, akoby to bola len prílišná opatrnosť jednotlivých skeptikov. A “deep state” sa jasne postavil na stranu optimistov “konca dejín” – ako napríklad Huntingtonov hlavný oponent Francis Fukuyama. To vysvetľuje nepretržitý kurz po sebe idúcich amerických prezidentov Clintonovej, Busha, Obamu (po ktorom nasledovalo Trumpovo prvé prezidentstvo, ktoré do tejto logiky nezapadá) a Bidena. Americkí demokrati aj americkí republikáni (Bush Jr.) obhajovali jednotnú politicko-ideologickú stratégiu “hlbokého štátu”: globalizmus, liberalizmus, unipolaritu a hegemóniu.
Tento optimistický kurz globalistov narazil na problémy už začiatkom roku 2000. Rusko prestalo slepo nasledovať USA a začalo posilňovať svoju suverenitu. Ukázalo sa to najmä po Putinovom prejave v Mníchove v roku 2007, udalostiach v Gruzínsku v roku 2008 a vrchol dosiahlo znovuzjednotenie s Krymom v roku 2014 a predovšetkým začatie špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine v roku 2022. To všetko bolo v úplnom rozpore s plánmi globalistov.
V Číne, najmä pod vedením Si Ťin-pchinga, začala uplatňovať nezávislú politiku – na jednej strane ťažila z globalizácie, ale tiež jej stanovila tvrdé limity, akonáhle sa jej logika dostala do konfliktu s národnými záujmami a hrozilo oslabením suverenity.
V islamskom svete sa znásobili sporadické protesty proti Západu, a to tak v snahe o väčšiu nezávislosť, ako aj v odmietaní vnútených liberálnych hodnôt.
V Indii sa k moci dostali pravicoví nacionalisti a tradicionalisti s premiérom Naréndrom Módím.
V Afrike boli antikoloniálne nálady na vzostupe a krajiny Latinskej Ameriky sa cítili čoraz nezávislejšie od USA a Západu ako celku.
To viedlo k vytvoreniu BRICS ako prototypu multipolárneho medzinárodného systému, ktorý je do značnej miery nezávislý od Západu.
Americký “deep state” bol preto nútený konfrontovať sa s vážnym problémom: mal by naďalej trvať na svojom vlastnom názore a ignorovať nárast antagonistických procesov tým, že sa ich snaží potlačiť prostredníctvom informačných tokov, dominantných naratívov a napokon priamej cenzúry v médiách a sociálnych sieťach, alebo by mal tieto trendy brať do úvahy a hľadať novú formu reakcie? zmenou svojej základnej stratégie tvárou v tvár tejto realite, ktorá sa už nezhoduje so subjektívnym hodnotením niektorých amerických analytikov?
Trump a “hlboký štát”
Trumpovo prvé prezidentstvo stále vyzeralo ako náhoda alebo “technické zlyhanie”. Áno, k moci sa dostal na vlne populizmu, spoliehajúc sa na tie americké skupiny, ktoré čoraz viac uznávali neprijateľnosť globalistickej agendy a odmietali prejavy “woke” (ľavicovo-liberálny kódex s princípmi hyperindividualizmu, rodovej politiky, feminizmu, LGBT, kultúry zrušenia, podpory migrácie vrátane nelegálnej migrácie, kritickej rasovej teórie atď.). V tom čase sa v USA prvýkrát hovorilo o “hlbokom štáte”. “Prebudení” a nálada širokých más ľudí boli vo čoraz väčšom rozpore medzi sebou.
“Deep state” však v rokoch 2016 až 2020 nebral Trumpa vážne a on sám ako prezident USA nedokázal zaviesť štrukturálne reformy. Po skončení jeho prvého funkčného obdobia “hlboký štát” podporoval Bidena a Demokratickú stranu tým, že ovplyvňoval voľby a vyvíjal na Trumpa bezprecedentný tlak – považoval ho za hrozbu pre celý globalistický unipolárny kurz, ktorý USA sledovali desaťročia – a vo všeobecnosti s určitým úspechom. Tak sa zrodil slogan Bidenovej kampane “Build Back Better”. Myslelo sa tým to, že po “zlyhaní” prvej Trumpovej administratívy by sme sa mali vrátiť k realizácii globalistickej liberálnej agendy.
Ale medzi rokmi 2020 a 2024 sa všetko zmenilo. Hoci Biden s podporou “hlbokého štátu” obnovil svoju bývalú politickú líniu, tentoraz musel dokázať, že všetky náznaky globalizačnej krízy boli len “nepriateľskou propagandou”, “prácou Putinových alebo čínskych agentov” a “machináciami domáceho okraja”.
S podporou vedenia americkej Demokratickej a neokonzervatívnej strany sa Biden snažil prezentovať situáciu tak, aby nešlo o skutočnú krízu, nie o problémy, nie o to, že realita čoraz viac odporovala myšlienkam a projektom liberálnych globalistov, ale o potrebe zvýšiť tlak na ich ideologických oponentov – teda spôsobiť Rusku strategickú porážku. Zastaviť regionálnu expanziu Číny (projekt Jedno pásmo, jedna cesta), sabotovať BRICS a ďalšie tendencie smerom k multipolarite, potlačiť populistické tendencie v USA a Európe a dokonca eliminovať Trumpa (právne, politicky a fyzicky). Preto podpora teroristických metód a sprísňovanie ľavicovo-liberálnej cenzúry. V skutočnosti sa liberalizmus za Bidena nakoniec stal totalitným systémom.
“Deep State” pokračoval v podpore Bidena, ako aj globalistov vo všeobecnosti (medzi ich hlavných predstaviteľov v Európe patria Boris Johnson a Keir Starmer, Emmanuel Macron a Ursula von der Leyen). Ultraglobalistické štruktúry vytvorené Sorosom sa tak stali mimoriadne aktívnymi, nielenže prenikli do všetkých európskych inštitúcií, ale intenzívne pracovali aj na zvrhnutí Módího v Indii, príprave nových farebných revolúcií v postsovietskom priestore (Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko) a zvrhnutí neutrálnych alebo dokonca globalistických režimov v islamskom svete – napríklad v Bangladéši a Sýrii.
Tentoraz však podpora amerického “hlbokého štátu” voči globalistom nebola bezpodmienečná, ale podmienečná. Biden a spol. museli skôr prejsť testom a dokázať, že s globalizáciou je všetko v poriadku a že ide len o technický problém, ktorý sa dá vyriešiť silou – či už ideologický, mediálny, ekonomický, politický alebo priamo teroristický. “Deep State” mal pôsobiť ako sudca.
Biden stráca dôveru “hlbokého štátu”
Bidenovi sa to však nepodarilo. Dôvodov je viacero. Putinovo Rusko sa nevzdalo a odolalo bezprecedentnému tlaku – prostredníctvom sankcií, stretu s ukrajinským teroristickým režimom podporovaným všetkými západnými krajinami, ekonomických výziev a prudkého poklesu predaja surovín, ako aj oddelenia od špičkových technológií. Krajina to všetko zvládla a Bidenovi sa nepodarilo poraziť Rusko.
Čína tiež neustúpila a pokračovala v obchodnej vojne s USA bez toho, aby utrpela kritické straty.
Nepodarilo sa mu ani zvrhnúť Modiho počas volebnej kampane.
Summit BRICS v Kazani – teda na území Ruska bojujúceho proti Západu – prebehol skvele. Proces multipolarity pokračoval vo svojom vzostupe.
Izrael spáchal genocídu v Gaze a Libanone v rozpore so všetkými pravidlami a normami, čím anuloval akúkoľvek globalistickú rétoriku, pričom Biden nemal inú možnosť, ako ju podporiť.
Najdôležitejšie je, že Trump sa tým nenechal zraziť, ale upevnil okolo seba Republikánsku stranu v bezprecedentnej miere, pokračujúc a dokonca radikalizujúc populistickú agendu. V skutočnosti sa okolo Trumpa čoraz viac rozvíjala nezávislá ideológia. Ich hlavnou tézou je, že globalizmus je porazený a že jeho kríza nie je dielom nepriateľov alebo propagandy, ale reálnym stavom. Preto je potrebné nasledovať cestu Huntingtona a nie cestu Fukuyamu, vrátiť sa k politike realizmu a americkej (v širšom západnom zmysle) identity, zastaviť experimenty s “woke” a zvrátenosťami – inými slovami, vrátiť americkú ideológiu do továrenského prostredia raného klasického liberalizmu, vrátane protekcionizmu a určitého stupňa priameho nacionalizmu. Výsledkom bol projekt MAGA – Make America Great Again.
“Hlboký štát” mení svoje vlastné priority
Práve preto, že sa Trumpovi podarilo obhájiť svoju pozíciu v horizonte amerického ideologického priestoru, Deep State nedovolil americkým demokratom ho eliminovať. Biden neuspel na skúške “Build Back Better” (aj kvôli svojmu intelektuálnemu úpadku), nikoho o ničom nepresvedčil – to znamená, že “Deep State” rozpoznal realitu globalizačnej krízy a staré metódy jej šírenia.
To je dôvod, prečo tentoraz “deep state” umožnil Trumpovi byť zvolený a dokonca okolo neho zhromaždiť radikálnu skupinu ideologických trumpistov, reprezentovaných takými farbitými postavami ako Elon Musk, J.D. Vance, Peter Thiel, Robert Kennedy Jr., Tulsi Gabbard, Kash Patel, Pete Hegseth, Tucker Carlson a dokonca aj Alex Jones.
Najdôležitejšia vec je tu nasledovná: Po prijatí Trumpa si americký “deep state” uvedomil, že globálnu stratégiu USA z hľadiska ideológie, geopolitiky, diplomacie atď. je potrebné zásadne zrevidovať. Odteraz všetko podlieha revízii. Trump a trumpizmus – alebo v širšom zmysle populizmus – sa ukázali ako netechnické zlyhanie, nie náhodný skrat, ale fixácia na skutočnú a zásadnú krízu globalizácie a navyše jej koniec.
Trumpovo súčasné funkčné obdobie nie je len epizódou v sekvencii medzi vládou amerických demokratov a amerických republikánov, ktorí vo všeobecnosti nasledujú rovnakú líniu a sú chránení a podporovaní Deep State bez ohľadu na výsledky straníckych volieb. Je to začiatok nového obratu v histórii americkej hegemónie. Je to hlboká revízia jej stratégie, ideológie, štruktúry a štruktúr.
Trumpizmus ako postliberalizmus
Pozrime sa teraz bližšie na kontúry trumpizmu – ktorý sa postupne vynára ako ideológia. To znamená úplný rozchod s ľavicovým liberalizmom, ktorý sa v USA etabloval v posledných desaťročiach. “Hlboký štát”, ktorý nemá vôbec žiadnu ideológiu, je teraz očividne pripravený experimentovať so zásadnou revíziou liberálnej ideológie, ak nie s jej úplnou demontážou. Trumpizmus teda pred našimi očami nadobúda črty nezávislej ideológie, ktorá je v mnohých ohľadoch v priamom kontraste s ľavicovým liberalizmom, ktorý donedávna dominoval. Trumpizmus ako ideológia je heterogénny a má niekoľko pólov. Ale jeho všeobecná štruktúra je už viac-menej jasná. Po prvé, trumpizmus odmieta globalizmus, ľavicový liberalizmus (progresivizmus) a “woke”.
Veľké zhodnotenie a prognóza od ruského filozofa Alexandra Dugina. Nevynechal ani Slovensko
Rusko, 2. januára 2025 – Alexej Osin (Rádio Sputnik) a ruský filozof Alexander Dugin zhŕňajú výsledky roku 2024 a prinášajú prognózu na rok 2025. Alexej Osin: Hlavnou vecou pre nás tento rok bola ŠVO. Alexander Dugin: ŠVO je teraz hlavnou témou, ktorá je ústrednou témou pre nás, pre našich ľudí, pre náš štát Filozof Pratagoras povedal, že človek je mierou vecí. Pre nás je teraz ŠVO mierou vecí. V tomto končiacom sa roku 2024 nastal vo sfére ŠVO rozhodujúci zlom. Napriek vpádu ukrajinských nacistov do Kurskej oblasti, obsadeniu Sudže a množstva ďalších území, z ktorých sa nám ich […]
Filozof Dugin: „Potrebujeme deliberalizovať našu spoločnosť, je to rovnako nevyhnutné ako denacifikácia Ukrajiny“
Rusko, 25. decembra 2024 – Ruský filozof Alexander Dugin vo svojom najnovšom blogu poukazuje na nepriateľov ruského štátu a ruského ľudu a predpovedá dôslednú a nezvratnú ideologickú deliberalizáciu ruskej spoločnosti. “Podľa môjho názoru je vhodné spojiť dve zásady vo vnútornej politike: 1. nulová tolerancia zrady, rusofóbie, liberalizmu, špionáže, zahraničných agentov, nositeľov toxickej ideológie prebudenia, korupcie; 2. otvorenosť voči akémukoľvek tvorivému hľadaniu, experimentovaniu, slobode fantázie, nerozhodnosti, adogmatizmu, skoku do neznáma. “To znamená, že na jednej strane treba zvýšiť rozsah represií a mieru nátlaku na vnútorného nepriateľa a byť v tejto veci rovnako neoblomný ako SMERŠ či opričnina, a na druhej […]
Alexander Dugin: India sa môže stať kľúčovým hráčom pri náprave vzťahov medzi Ruskom a Západom
Rusko, 13. decembra 2024 – Dugin hovorí o úlohe Indie vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom. “India sa môže stať kľúčovým hráčom pri odblokovaní konfliktu medzi Ruskom a Západom a pomôcť normalizovať vzťahy,” povedal ruský filozof, politológ a sociológ Alexander Dugin. V stredu sa v medzinárodnom multimediálnom tlačovom centre mediálnej skupiny Rusko-dnes konalo XV. fórum obchodného dialógu medzi Indiou a Ruskom. “India sa môže stať kľúčovým hráčom, ak chcete, sprostredkovateľom pri odblokovaní našej vojny so Západom. Keď sa skončí, musíme normalizovať vzťahy. Skončí sa, samozrejme, len naším víťazstvom a ničím iným, žiadne kompromisy Rusko robiť nebude,” povedal Dugin na […]
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
