19. januára 2025
Že obeta svätej omše bola vždy slávená tak vo východnej ako aj v západnej časti Cirkvi, to celkom neomylne dokazujú prastaré omšové modlitby a obrady, ktoré boli pre slávenie svätej omše predpísané. Vo všetkých sa totiž, nielen s istotou vyslovuje viera, že Ježiš Kristus vo svätej omši nebeskému Otcovi obetuje svoje Telo a svoju Krv, ale toto obetovanie sa označuje za najsvätejší, najvzácnejší úkon, za prameň spásy, za najctihodnejšiu príčinu slávy i radosti Cirkvi.
Zo starých liturgií uvediem len jednu, ktorá siaha až do najstaršej doby kresťanstva, liturgiu sv. Jakuba. V nej stojí:
„Nech mlčí každé smrteľné telo, nech tu stojí s bázňou a s chvením, všetko pozemské nech mizne z myšlienok, lebo Kráľ kráľov, Pán pánov, Kristus Boh náš prichádza, aby bol obetovaný a veriacim daný za pokrm.“
P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!