Odchádzajúci prezident Joe Biden v piatok v poslednej chvíli nadviazal na potratovú lobby a vyhlásil, že takzvaný dodatok o rovnakých právach (Equal Rights Amendment – ERA) k Ústave USA je zákonom krajiny, hoci jeho názor nemá žiadnu právnu silu a je v rozpore s oficiálnym právnym posúdením jeho vlastnej administratívy.
Pôvodne navrhnutý a pred desaťročiami odmietnutý dodatok ERA uvádza, že “Rovnosť práv podľa zákona nesmie byť Spojenými štátmi ani žiadnym štátom odopretá alebo obmedzená z dôvodu pohlavia.Mnohí však tvrdia, že ak by sa tento zdanlivo jednoduchý, ale nadbytočný text zaviedol, vykladal by sa tak, že kodifikuje do zákona iné práva, ako sú napríklad interrupcie, a mal by široké dôsledky na všetky oblasti, od vojenských odvodov a väzníc rozdelených podľa pohlavia až po toalety určené len pre ženy a duchovenstvo určené len pre mužov, pretože by sudcom a úradom poskytol nový jazyk, do ktorého by mohli vkladať nové významy a zámery.
Pôvodne síce podľa pravidiel pre zmenu ústavy neprešla, ale demokrati a aktivisti za potraty dlho tvrdili, že neskoršie hlasovania štátov, ktoré ju potvrdili, by sa mali započítať do jej ratifikácie napriek tomu, že lehoty na ratifikáciu už dávno uplynuli.
V piatkovej tlačovej správe Bieleho domu Biden vyhlásil, že keďže sa Virgínia “stala 38. štátom, ktorý ratifikoval” ERA v roku 2020, “prekonala všetky potrebné prekážky, aby mohla byť formálne pridaná do ústavy ako 28. dodatok.” Biden citoval left-wingAmerická asociácia právnikov (ABA), ktorá s ním súhlasí.
“Už dávno nastal čas uznať vôľu amerického ľudu,” povedal Biden. “V súlade so svojou prísahou a povinnosťou voči ústave a krajine potvrdzujem to, čomu verím a čo ratifikovali tri štvrtiny štátov: 28. dodatok je zákonom krajiny, ktorý zaručuje všetkým Američanom rovnaké práva a ochranu pred zákonom bez ohľadu na ich pohlavie.”
Mnohé právne autority však tvrdia opak, vrátane niekdajšieho ľavicového U.Najvyššieho súdu USA Ruth Bader Ginsburgová, ktorá napriek tomu, že osobne podporovala ERA, v roku 2020 pripustila, že “viaceré štáty stiahli svoju ratifikáciu. Ak teda počítate oneskorenca na plusovej strane, ako môžete ignorovať štáty, ktoré povedali ‘my’sme si to rozmysleli’?“”
Ako vysvetľuje profesorka práva na Floridskej medzinárodnej univerzite Elizabeth Price Foleyová, v čase uzávierky v roku 1979 ratifikovalo ERA len 35 z potrebných 38 štátov, hoci rok predtým Kongres “údajne ‘predĺžil’ lehotu na ratifikáciu ERA’ približne o tri roky,” počas ktorých “neboli ratifikované žiadne ďalšie štáty” ju ratifikovali a Južná Dakota skutočne hlasovala za vyhlásenie svojho pôvodného rozhodnutia ratifikovať “neplatné” na protest proti predĺženiu lehoty, ktoré štát vnímal ako pokus Kongresu “jednostranne zmeniť podmienky takým spôsobom, aby podstatne ovplyvnil časový úsek stanovený Kongresom na ratifikáciu,” čím vznikla “neustála možnosť náhlej zmeny Ústavy Spojených štátov amerických v dôsledku zmeny názoru v malom počte štátov.”
Od roku 2017 hlasovali za ratifikáciu ERA ďalšie tri štáty (Illinois, Nevada a Virgínia), čím sa podľa zástancov ERA stala súčasťou ústavy. Keď však Kongres stanoví lehotu, “táto lehota je súdne vynútiteľná a budúce Kongresy ju nemôžu meniť,” dodala. “Ak chce teda Kongres predĺžiť lehotu na ratifikáciu, musí začať proces podľa článku V nanovo a navrhnúť nový ústavný dodatok s lehotou na ratifikáciu alebo bez nej.”
V decembri 2024 archív USA Dr. Colleen Shoganová a zástupca archívu William J. Bosanko vydali vyhlásenie, že ERA “nemôže byť potvrdená ako súčasť ústavy z dôvodu ustálených právnych, súdnych a procesných rozhodnutí,” s tým, že U.US Department of Justice (DOJ) Office of Legal Counsel (OLC) za Trumpovej aj Bidenovej administratívy sa zhodli, že pôvodný termín “bol platný a vykonateľný.”
