O Očistci –

17. augusta 2025  

Cirkev

„Veru hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
(Mt 5,26)

Za času spustošenia mesta Jeruzalem bol v ňom zrúcaný i chrám. Kňazi vtedy vzali ten svätý oheň, ktorý tam na oltári neprestajne horel a schovali ho. Po dlhom čase sa židia vyslobodili z otroctva, vrátili sa do Jeruzalema, znova postavili svoje domy a postavili i nový chrám. Keď ho chceli vysvätiť a išli naspäť priniesť ten večný oheň, prorok Nehemiáš rozkázal potomkom kňazov, ktorí oheň ukryli, aby ho vyhľadali. A keď zvestovali, že nenašli oheň, ale iba hustú tekutinu, kázal im načerpať z nej a priniesť. Keď už boli obety pripravené, rozkázal Nehemiáš kňazom pokropiť tekutinou drevo a čo bolo na ňom položené. Tak sa aj stalo, a keď nadišla chvíľa, že zas zasvietilo slnko, ktoré bolo predtým za mrakom, zapálil sa veľký oheň, takže sa všetci divili. (2Mach 1,20–22)

V deň všetkých verných dušičiek hľadá kňaz oheň najmä v srdciach kresťanov, aby ním zapálil obetu, lež namiesto ohňa nachádza vodu, vodu sĺz kresťanov, túto vodu, rosu sĺz, prináša vtedy kňaz na oltári k zmiereniu za hriechy všetkých zomrelých.

V podvečer dňa všetkých verných dušičiek pri smutnom hlahole zvonov zvykli sa kresťania zhromaždiť na cintoríne, kde konajú zvláštnu pobožnosť. Nie je to nijaké divadlo, nijaké predstavenie, lež naša viera, že zbožne zomrelí veriaci, ktorí musia zadosťučiniť v Očistci spravodlivosti Božej za svoje hriechy, môžu byť vyslobodení skrze naše dobré skutky z očistcových múk. Sme svojim trpiacim bratom osloboditeľmi, keď za nich dáme slúžiť obetu svätej omše, keď sa za nich modlíme, postíme, udeľujeme almužny.

Sv. Anno, biskup z Kolína pol roka pred svojou smrťou vo sne dostal od Boha správu. Zdalo sa mu, že ide do kostola, tam našiel svojich predchodcov biskupov v slávnostnom rúchu jedného pri druhom sedieť. Na poslednú stolicu sa i on chcel posadiť, lež pri ňom sediaci biskup ho napomenul, aby si nesadal, kým si nezmyje veľkú špinu zo svojho rúcha. Zmätený Anno si obzerá svoje rúcho i s ustrnutím zbadal, že práve na prsiach má hroznú škvrnu na rúchu, hneď si ju zakryl dlaňou a zahanbený vyšiel z kostola. Biskup sa prebudil zo sna, starostlivo začal skúmať svoje svedomie, i spomenul si, že jednému svojmu vinníkovi, ktorý ho urazil, ešte neodpustil, hneď išiel k nemu a sám prosil od neho odpustenie.

Vidíte, drahí moji, i takýto dokonalý a svätý muž mal nejakú chybu na svojom svedomí, čo máme povedať my krehkí, nedokonalí ľudia, ktorí sme preplnení sto a tisíc pokleskami? Mali by sme zúfať nad svojím spasením, keby nás naša katolícka viera nepotešila, lež ona nás tým teší, že hoci pre svoje slabosti nie sme hodní kráľovstva nebeského, predsa len nám spasenie zabezpečí Očistec: nekonečné milosrdenstvo Božie vynašlo pre hriešnika Očistec.

Každý z vás bol už na pohrebe, počúvate tam modlitbu Cirkvi „a porta inferi“, to jest: z podzemného sveta vysloboď ho Pane. Známy vám je pekný žalm: „De profundis clamavi ad te Domine“, to jest: Z hĺbky volal som k Tebe, Pane. Podľa toho teda Očistec je pod zemou, v hĺbke, oveľa nižšie ako sme my. Keď Pán Ježiš zomrel, jeho duša vyšla z tela a sťa nádherný oblak pri kríži zostúpila do zeme, do lona Abrahámovho, kde boli zadržané duše zbožne zomrelých praotcov; ako duše týchto praotcov, podobne sú zadržané v záhrobí duše tých zosnulých našich spolublížnych, ktorí síce niekedy spáchali smrteľný hriech, lež sa z toho skrúšene vyspovedali; v spovedi Boh vždy odpúšťa večnú pokutu, Peklo, ale nejakú časnú pokutu za už odpustené hriechy ešte musíme podstúpiť. Okrem toho ešte i za naše najmenšie poklesky nás očakáva pokuta, pretože nič poškvrnené nemôže vojsť do kráľovstva nebeského.

Za všedné hriechy nás Boh už na tomto svete tresce, ba áno, i my sami môžeme tu na zemi splácať očistcovú pokutu skrze trpezlivé znášanie trápení, skrze pôst a almužnu, skrze nábožné počúvanie sv. omše, skrze získanie odpustkov. O týchto našich dobrých skutkoch si zapamätajme: že za života nášho nám ony viac osožia než po smrti. Preto sa sám postaraj o spasenie svojej duše, tu na zemi čiň pokánie, aby si sa čím skôr vyslobodil z Očistca, nespoliehaj sa po svojej smrti na živých, pretože živí rýchlo zabudnú na mŕtvych.

Že akú pokutu nám určia v Očistci, to bude závisieť od našich hriechov. S čím viac chybami, pokleskami poškvrnení sa dostaneme do Očistca, tým ťažšia pokuta nás očakáva, tým dlhšie sa budeme trápiť. Niektorí viac sto rokov zostanú v Očistci; kto sa síce spovedal i prijímal, lež už nemal čas nespravodlivo nadobudnutý majetok vrátiť svojmu vlastníkovi, nemôže sa prv vyslobodiť z Očistca, kým takýto majetok nebude prinavrátený svojmu pánovi.

Aké ale muky trpia duše v Očistci, to sa ľudským jazykom nedá vyrozprávať. Ohňu podobné muky musia trpieť; dokonalejšie duše bárs sú ušetrené od týchto múk, ich pokuta spočíva v tom, že nemôžu vidieť Boha, hoci po ňom úzkostlivé túžia. Jeden deň v Očistci je viac, než všetky útrapy mučeníkov.

Muky v Očistci sú tak hrozné ako v Pekle, len to je rozdiel, že mukám v Očistci, bárs i dlho trvajú, bude koniec, pokuta v Pekle však trvá naveky. To vedomie, že pre Boha trpia, im dodáva odhodlanosti. Tá myšlienka, že za cenu ich trápenia stanú sa hodnými uvidieť Pána Boha, ich potešuje. Príhovor svätých, návšteva anjelov ich obveseľuje. Za ne vykonané naše dobré skutky im uľavujú ich muky. Čím viac splácajú zo svojej pokuty, tým menej trpia. Takto bárs pomaly, lež predsa sa blíži blažený okamih ich vyslobodenia z väzenia. Sv. Michal archanjel sa často zjavuje medzi trpiacimi dušami, povzbudzuje, oduševňuje ich a ktorej čas očisťovaniu už došiel konca, tú odprevadí pred Boha. Boh znova preskúma dušu a keď ju nájde celkom čistú, prijme ju do večného príbytku nebeského.

Pováž teraz, kresťan, aký osud zastihne teba! Čo len i jeden deň ti tam namerajú za každé tvoje luhárske slovo, tvoje preklínania, tvoje neslušné žarty, tvoju nedbalú modlitbu, za tvoje táranie, za lenivosť v službách Božích, nespomínajúc tvoje ťažké hriechy, z ktorých si sa vyspovedal: nože, koľko rokov sa budeš trápiť v Očistci? Oľutuj svoju hriešnu ľahostajnosť, ešte dnes začni so splácaním svojich očistcových múk. Modlitba, pôst, almužna, obeta omše sv. čiastočne, ba i úplne ti môžu splatiť očistcový trest. Použime k svojmu spaseniu túto priazeň milosrdenstva Božieho. Ratujme si dušu, lež nielen svoju, ale i duše svojich spolublížnych, aby sa čím skôr vyslobodili z očistcových múk. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)