12. decembra 2025
Ľavicové hystérie nemeckých teológov a kňazov sú dostatočne známe, avšak vždy sa im darí posúvať sa ešte trochu dopredu. Teológ Gregor Taxacher, prednášajúci na mnohých katolíckych ústavoch je toho žiarivým príkladom. V duchu obligátnej progresivistickej hystérie, ktorá fňuká nad úbohým kapríkom, umučeným zlými ľuďmi a zároveň bagatelizuje umelé potraty, sa rozhodol hlásať vegetariánske evanjelium.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Portál Kathlisch.de, radostný to zvestovateľ všetkého progresívneho, mu samozrejme poskytol priestor a vznikol zaujímavý rozhovor. No a keďže sa blížia Vianoce, reč bola aj o vianočných jedlách a o tom, či má teológ nejaké tradície v tomto smere:
„Nie, neexistuje žiadna pevná tradícia a ešte o nej nebolo rozhodnuté. Niektoré z našich dospelých detí prídu na návštevu a potom budeme musieť nájsť niečo, čo bude chutiť všetkým. Keďže s manželkou sme doma už roky nejedli mäso, musí to byť niečo, čo bude stále pôsobiť slávnostne.“
Nasleduje pochopiteľná otázka, prečo neje mäso a prichádza odpoveď, akú poskytovali všetci ľavicoví vegetariáni (vrátane Hitlera):
„Pretože nechcem jesť mŕtve zvieratá. Niekedy hovorím, že teológia dokáže dokonca zmeniť životy. Teológiu a zvieratá som začal študovať asi pred desiatimi rokmi. V tom čase som ešte jedol mäso, ale z environmentálnych dôvodov som sa ho snažil jesť čoraz menej. Počas tohto skúmania teológie a zvierat som si nakoniec uvedomil: Toto nefunguje. Je tu taká kognitívna disonancia, taký rozpor medzi praxou a tým, čo si myslím, že som to potom opustil.“
Rozumieme dobre: štúdium katolíckej teológie vedie k vegetariánstvu, pretože táto teológia vedie k pochopeniu, že pri konzumácii mäsa katolíkom dochádza ku kognitívnej disonancii? Nezabúdajme: toto hovorí odborník na teológiu, nie amatér.
A krasojazda pokračuje. Nielenže je podľa neho konzumácia zvierat nezlučiteľná so správnym pochopením kresťanskej teológie a reality (kognitívna disonancia), ale zvieratká sú skoro také ako my:
„Z pohľadu etiky zvierat sú zvieratá – aspoň všetky tie, ktoré bežne takto označujeme – vnímajúce bytosti, ktoré chcú žiť rovnako ako my. Z filozofického hľadiska by sa dalo povedať, že sú tiež subjektmi svojich vlastných životov. A existuje len málo dôvodov, okrem sebaobrany, ktoré by ospravedlnili, prečo vnímajúce bytosti môžu jednoducho zabíjať a jesť iné vnímajúce bytosti.“
Našťastie je tu pokrok a evolúcia, takže teológ môže spokojne konštatovať:
„Žijeme v takej civilizácii a kultúre, v akej dnes žijeme. Nechcem súdiť raných ľudí. Ani nechcem súdiť žiadnych ľudí, ktorí si v arktických oblastiach nevedeli alebo nemôžu nájsť iné spôsoby, ako sa uživiť. V tomto zmysle tiež vôbec nechcem súdiť našich predkov, ale žijeme v civilizácii, kde je možné žiť bez mäsa a funguje to aj bez neho. Preto je pre mňa dôkazné bremeno obrátené. Takže pre mňa otázka neznie: „Prečo nejete mäso?“, ale eticky opodstatnená otázka znie: „Prečo to robíte?“
Jeho pravdepodobným vysvetlením je, že majú zlú katolícku teológiu, tmársku a starú:
„V tradičnej teológii a filozofii sa to nazývalo Scala Naturae, schodisko alebo stupnica prírody, a tvorilo hierarchiu. Boh je na samom vrchole, medzi ním sú anjeli, potom prichádza ľudstvo a potom zvieratá. Z môjho pohľadu a z pohľadu mnohých, ktorí to dnes študujú, je to problematický pohľad na svet. Z hľadiska evolučnej biológie teraz vieme, že my sami sme zvieratá. Vyvinuli sme sa z nich. V tomto zmysle s nimi zdieľame veľa.“
Katolícky teológ tvrdí, že katolícka teológia je problematická. Zaujímavé…
No a k zvieratkám máme samozrejme aj povinnosti nie ako správcovia stvorenstva, ale ako ich biologickí súdruhovia:
„V tomto ponímaní sme v istom zmysle zvieratá medzi zvieratami, so špecifickou povinnosťou solidarity na etickej úrovni.“
A teológia katolíckeho teológa a odborníka graduje, keď nakoniec spochybní katolícke učenie o duši!!!
„Podľa môjho názoru duša nie je substancia. Preto niektorí ľudia, ktorí sú viac vedecky a materialisticky založení, hovoria: Duša, čo to má byť? Môžete študovať ľudí donekonečna a nikde žiadnu nenájdete. Duša je teda v podstate koncept komunikácie alebo vzťahový koncept. Ako spoznáme, že niekto má dušu? Komunikáciou s ním, pohľadom do očí a slovami: Tu je niekto, kto je v istom zmysle ako ja. Zdieľame tento veľmi prvotný, fenomenálny zážitok a všímame si ho aj u zvierat.“
Dúfajme len, že sa teológ pri zistení „tu je niekto ako ja“, nepozeral do očí rožnému statku, alebo do kukadiel dopravného prostriedku Sancha Panzu.
Branislav Michalka
Zdroj: Katholisch.de, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com a wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
