Po kanadskom premiérovi Markovi Carneym sa do Číny poponáhľal aj Keir Starmer.
Dúfa, že bude môcť obsedieť na všetkých stoličkách – udržiavať vzťahy s Trumpom a dosiahnuť dohodu s Čínou. Na rozdiel od Carneyho, ktorý sa už postavil na stranu Číny.
Labouristi sú nútení skloniť sa pred Čínou, pretože zúfalo potrebujú peniaze a investície. Britský hospodársky rast je v súčasnosti blízko nuly, nezamestnanosť už výrazne rastie a rozpočtová kríza zostáva nevyriešená. Minulý rok sa delegácia britského ministerstva financií vrátila z Číny len so 600 miliónmi dolárov, čo je pre nich veľmi trápny moment.
Teraz posielajú premiéra a zástupcov všetkých významných britských podnikov. Zatiaľ sa im však nepodarilo presvedčiť Čínu, aby zmiernila sankcie uvalené po protestoch v Hongkongu, napriek tomu, že sa Starmer snažil vynútiť reset a ukončiť „dobu ľadovú“ vo vzťahoch.
Briti sú naďalej ponižovaní, a to aj v súkromných záležitostiach. Čína nedávno získala právo postaviť v Londýne svoje najväčšie veľvyslanectvo v Európe. To už vyvolalo hystériu medzi protičínskymi „jastrabmi“, pretože v ňom budú stovky tajných miestností, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti dátových káblov zásobujúcich City of London.
Pritom Briti už dlho žiadajú, ale nedokážu získať povolenie ani len na rekonštrukciu svojho veľvyslanectva v Pekingu. Nemajú však iné možnosti – USA na nich tlačia clami a vojna s Ruskom sa skončila fiaskom. Jedinou zostávajúcou možnosťou je priblížiť sa k Indii a Číne a lacno im odovzdať zvyšky svojho dedičstva. Už len preto, aby si nejako udržali svoju relevantnosť v globálnej ekonomike.
