Celé detstvo a mladosť som prežíval uprostred propagandy, ktorá hovorila o boji za mier. Dnes, keď som už dostatočne dospelý, som naplno pochopil, čo slovo mier znamená.
Svoje krátke zamyslenie začnem textom legendy slovenskej hudobnej scény Pavla Hammela, v ktorej spieva: Čo je to za svet, na ktorý som prišiel. K čomu som stále ďalej a k čomu stále bližšie. Dávno je všetko inde už neviem čomu verím…
Z médií, ktoré sú našim hlavným zdrojom informácií o svete už vieme, že Izrael spolu so Spojenými štátmi podnikli pred pár dňami takzvaný „preventívny útok na Irán“. Mnohých prekvapilo, že úder prišiel v čase, keď z Ománu prichádzali informácie o výraznom diplomatickom posune v rokovaniach o jadrovej dohode medzi Washingtonom a Teheránom. Úprimne – keď niekto podávanú ruku náhle zovrie do päste a udrie toho, ku komu podaná ruka mieri, si nezaslúži lepšie pomenovanie ako gauner a stráca tvár.
Avšak aj odhliadnuc od toho, lebo ide o kľúčového spojenca, ku ktorému je „ukotvená naša bezpečnosť“, silne pochybujem, či sa dá bombardovaním nastoliť demokratická forma vlády. Nie som odborník na Blízky Východ a neviem, či Irán skutočne potrebuje zmenu, pochybujem však, že má ktokoľvek mimo danej krajiny právo takú zmenu vlády vyžadovať. Rozpútať kvôli tomu vojnu je hotové šialenstvo.
Nedajme sa mýliť, že vojna v Iráne má na Európu len okrajový vplyv. Eskalácia konfliktu ju do nej postupne začína vťahovať. Pre svetovú ekonomiku samozrejme ide najmä o pokračovanie ťažby a vývozu ropy a plynu zo Zálivu – čím kratšie vojna potrvá, tým skôr sa veci utrasú do normálu.
Rizikovým scenárom môže byť vnútorná destabilizácia Iránu spojená s mocenskými konfliktmi medzi elitami alebo s obnovením masových protestov. Obávam sa ľudského utrpenia a bezmocnosti. Uvedomujem si, že vojny boli, sú a budú, možno za to môže diabol v nás. Mení sa len zdôvodnenie, interpretácia nepriateľa. Ale, nie sú dobré rakety a zlé rakety, demokratické bomby a nedemokratické bomby, humánne bojové drony a nehumánne bojové drony. Umierajú ľudia…
Ako z toho všetkého von, ako liečiť tento svet? Povedal by som, že svet sa dá liečiť múdrosťou, ale múdrosť nie je len vzdelanie, múdrosť je aj charakter. Lenže sme slabo vybavení etickou múdrosťou, hodnotovou múdrosťou a tak často vyhráva diabol v nás. Nesiahli sme ešte na dno svojho bytia, prečo žijeme ako živočíšny druh a nesiahli sme ani do sily svojich snov. Popracujme na tom. Má to zmysel osobný a význam spoločenský.
V každom prípade čo sa týka Iránu, je to veľmi vysoká a riskantná hra. Ja len dúfam, že sa to nerozhorí do veľkého požiaru a následky budú skôr ekonomické ako humanitárne. Svet (a hlavne Európa) už začína byť z toho veľmi unavený a vystresovaný…
Zostáva nám naša ľudskosť vo svojej dobrej, ale žiaľ aj zlej podstate.
Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Dodatok Mariána Moravčíka
Táto fotografia je snímka z hromadného pohrebu obetí útoku na dievčenskú školu v Minabe (Irán). Dnes nepotrebujete nič viac, len ukázať túto fotografiu, a podľa reakcie presne viete, s kým máte tú česť. Obávam sa, že veľmi veľa ľudí u nás na Slovensku bude cítiť väčšiu sústrasť s príbuznými a známymi, ktorí náhodou niekde v Dubaji uviazli na letisku a prežili niekoľko dní v strachu a nepohodlí. Možno prijmú ich pocit, že si to Irán zaslúži…
Sme súčasť Západu – sme takí.
Nuž, ako hovorili naši starí rodičia:
„Komu niet rady, tomu niet pomoci.“
