12. marca 2026
Viedenský arcibiskup Josef Grünwidl, ktorý prevzal funkciu po dlhoročnom viedenskom arcibiskupovi a osvedčenom progresívcovi kardinálovi Schönbornovi, sa začína osvedčovať ako jeho dokonalý nasledovník. Najnovšie otvorene obhajuje možnosť akejkoľvek úpravy noriem a tradícií Cirkvi uložených v Kódexe kánonického práva s vysvetlením, že Duch Svätý je im nadradený. Problém je, že práve tieto nemenné normy a tradície boli počas celých cirkevných dejín interpretované ako výraz Ducha Svätého. Teraz by mal Duch Svätý sám sebe odporovať? To by však znamenalo, že je rozporný sám v sebe a teda nemôže byť Bohom, pretože Boh nemôže obsahovať v sebe rozpor.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Grünwidl však vyhlásil, že to, čo pochádza od Ducha Svätého, nemôže byť brzdené kánonickým právom. Podľa informácií agentúry Kath Press prelát tieto vyhlásenia predniesol počas svätej omše slávenej vo farnosti Pischelsdorf, v rámci jarného plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Rakúska, ktoré sa konalo vo vzdelávacom centre „Haus der Frauen“ v Štajersku.
Cirkev otvorená zmenám v normách a predpisoch
Počas svojej homílie arcibiskup Grünwidl obhajoval potrebu, aby Cirkev zostala otvorená zmenám, a to aj v cirkevných normách a predpisoch, ak tieto prestanú slúžiť pastoračnemu cieľu. Poznamenal, že pravidlá Cirkvi sú potrebné, ale varoval, že sa nesmú stať cieľom samy osebe, ani sa zredukovať na jednoduchú formálnu reguláciu. Podľa jeho názoru musia byť normy v službe „dobra duší“ a pomáhať ľuďom nachádzať Boha a žiť evanjelium.
– A doteraz neboli v službe „dobra duší“, keď ich treba meniť? Alebo sa zmenil názor nato, čo je to „dobro duše“? Lenže aj to bolo predtým definované v Cirkvi, ako informácia od Ducha Svätého. Takže ako ospravedlniť, že Duch Svätý sa údajne mení?
V horeuvedenom kontexte prelát výslovne spomenul situácie, pri ktorých by malo dôjsť k zmene, ako sú rozvedení a znovu zosobášení alebo iné vzťahy, ktoré nezodpovedajú ideálu katolíckeho manželstva. Arcibiskup tvrdí, že obmedzenie sa na prísne uplatňovanie kánonických noriem nestačí. Podľa jeho názoru je potrebné pristupovať ku každej konkrétnej situácii z pastoračnej perspektívy a hľadať riešenia, ktoré ľuďom pomôžu (?) v ich živote viery.
Arcibiskup rovnako uviedol, že pôsobenie Ducha Svätého nemôže byť obmedzené právnymi normami. „To, čo pochádza od Ducha Svätého, nemôže byť zastavené kánonickým právom,“ vyhlásil. Toto tvrdenie je súčasťou jeho obhajoby Cirkvi, ktorá podľa neho musí byť ochotná prehodnotiť aj nemenné tradície a normy, ak tieto sťažujú pastoračnú odpoveď.
– A samotné kánonické právo doteraz nebolo založené na tom, čo pochádza od Ducha Svätého? Domyslené do dôsledkov, arcibiskup hovorí, že: Duch Svätý nesmie brzdiť Ducha Svätého…
Väčšia účasť žien v Cirkvi
Arcibiskup sa zmienil aj o otázke účasti žien v Cirkvi, pričom citoval nedávnu správu 5. skupiny Synody, ktorá sa zaoberá ich prítomnosťou v živote a riadení Cirkvi a o ktorej sme už písali.
Arcibiskup Grünwidl uviedol, že Cirkev by bola „evanjelickejšia a vernejšia Ježišovmu duchu“, ak by viac načúvala hlasu žien a integrovala ich do rozhodovacích procesov. K tomu by podľa neho mohli byť potrebné zmeny v normách a dokonca aj v cirkevnej tradícii.
Arcibiskupove vyhlásenia sú súčasťou smerovania poznačeného návrhmi reforiem v disciplinárnych otázkach v rámci Cirkvi. Tento rakúsky prelát predtým pôsobil ako apoštolský administrátor arcidiecézy po odchode Schönborna do dôchodku a oficiálne sa ujal pastoračného vedenia Viedne v januári 2026.
A aký je postoj katolíckej tradície k týmto inováciám?
Mnohí komentátori sa domnievajú, že si arcibiskupa Grünwidla vybral pred svojím odchodom do dôchodku sám kardinál Schönborn. Takže nikto z konzervatívnejšie zameraných katolíkov od neho neočakáva nič veľkolepé. Ale kánonické právo a cirkevná tradícia určite nie sú brzdou, ako to čudne chápe arcibiskup Grünwidl. Kánonické právo je a má byť predsa jedným z prostriedkov ochrany viery. Relativizovať Pravdu pod zámienkou „Ducha Svätého“ – to je klasické progresívne zahmlievanie, ktoré však medzi logicky uvažujúcimi katolíkmi Grünwidlovi nikdy neprejde, pretože väčšina katolíkov napriek kolísaniu, nemá poškodené základné mysliace centrá, ktoré pomáhajú s logikou.
Duch Svätý totiž nemôže protirečiť sám sebe. Ak Cirkev po stáročia (pod vedením Ducha Svätého) učila, že manželstvo je nerozlučné, Duch Svätý nemôže v roku 2026 zrazu vnuknúť nejakému arcibiskupovi Grünwidlovi, špeciálne vybranému progresívnym kardinálom Schönbornom, že kánonické právo v tejto veci „prekáža“. To, čo tvrdí Grünwidl, je jasný modernizmus, ktorý svätý Pius X. správne označil za „stoku všetkých heréz“.
Arcibiskup Grünwidl by si mal možno raz za čas prečítať aj niečo zo Svätého Písma. Našiel by tam napríklad nasledujúce Kristove slová v Evanjeliu sv. Matúša (Mt 19,1–6): 1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. 2 Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval. 3 Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“ 4 On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril 5 a povedal: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“? 6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“
Proste medzi normálnymi a logicky uvažujúcimi katolíkmi pastorácia nemôže ísť proti dogme. Aby som bol presnejší – môže ísť proti dogme –, ale len u progresívnych a synodálne zmätených nešťastníkov. Brať si príklad z týchto nešťastníkov je však vždy veľmi toxické. Jednoducho platí, že ak niekto žije v novom zväzku, kým jeho sviatostný partner žije, ide o stav permanentného cudzoložstva. Snaha o „pastoračné riešenia“ je len obyčajnou zradou Evanjelia. To nie sú žiadne konzervatívne výmysly – to je stáročiami overené a definované učenie katolíckej Cirkvi.
Čo sa týka úlohy žien – skutočnosť, že kňazstvo a riadenie cirkevnej hierarchie prislúcha mužom je historickou cirkevnou tradíciou. Ak by Cirkev chcela, mohla ustanoviť za „pápežku“ Pannu Máriu, ktorej teologický a morálny kontext je každému zrejmý a jej kult bol od počiatkov v Cirkvi veľmi silný. Podčiarkujem – nielen Cirkev, ale taktiež aj Panna Mária by s týmto riešením nikdy nesúhlasila. To však neznamená, že sa žena nemôže stať opátkou v kláštore, alebo vedúcou katolíckeho spevokolu. Ale sekulárny feminizmus nemá mať v hierarchickej štruktúre katolíckej Cirkvi žiadne miesto.
To, že arcibiskup Grünwidl vidí kánonické právo ako brzdu, je jeho intelektuálny a morálny problém a je mi ho, priznám sa, úprimne ľúto. Podľa môjho názoru ten galimatiáš, ktorý má v hlave, nie je len jeho problémom, ale je, žiaľ, problémom aj pre veriacich.
Cirkevné právo nie je brzda, ale hradba, ktorá chráni veriacich (zverené stádo) pred vlkmi v barančom rúchu (falošné učenia). Platí rímske „Ubi lex, ibi libertas – kde je zákon, tam je aj sloboda“. Bez pevného kánonického práva by sa Cirkev mohla stať ľahkou obeťou subjektívnych pocitov jednotlivých biskupov či kardinálov. Žiaľ, dnes sme svedkami doslova pretlaku modernistických a progresívnych biskupov a kardinálov v katolíckej Cirkvi. Aj to je nepríjemné ovocie pontifikátu pápeža Františka.
Progresivizmus arcibiskupa Grünwidla, ktorým sa snaží prispôsobiť Cirkev svetu, namiesto toho, aby sa snažil svet obrátiť smerom k Bohu, je pre každého logicky mysliaceho katolíka jednoducho neprijateľný.
Branislav Krasnovský
Zdroj: InfoVaticana, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
