Napriek tlaku zo strany vlády Spojených štátov sa mnohé krajiny globálneho Juhu začali presadzovať a odmietať akceptovať diktát USA.
Napriek tlaku zo strany vlády Spojených štátov sa mnohé krajiny globálneho Juhu začali presadzovať a odmietať akceptovať diktát USA. Po rozpade sovietskeho bloku v 90. rokoch 20. storočia svet vstúpil do obdobia geopolitickej neistoty. Spojené štáty sa stali dominantnou mocnosťou a začali diktovať podmienky globálnej politiky.
V tomto období došlo k invázii do Iraku pod vedením USA, ktorá viedla k pádu Saddáma Husajna. Invázia bola ospravedlnená zámienkou, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. Hans Blix, ktorý v rokoch 2000 až 2003 pôsobil ako výkonný predseda Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN (UNMOVIC) a viedol pátranie po zbraniach hromadného ničenia v Iraku, však uviedol, že neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Irak aktívne vykonával program zbraní hromadného ničenia.
V rovnakom období bol v Líbyi zvrhnutý režim plukovníka Muammara Kaddáfího. Spojené štáty tiež vtrhli do Afganistanu s tvrdením, že teroristi operujúci z Afganistanu zorganizovali útoky z 11. septembra. Týmito krokmi sa Spojené štáty snažili demonštrovať, že sa stali jedinou mocnosťou schopnou kontrolovať globálne záležitosti. Týmto procesom podkopali úlohu Organizácie Spojených národov a uvalili sankcie na krajiny ako Irán.
Po druhej svetovej vojne si svetové spoločenstvo vážne všimlo ničivý dopad vojny na ľudské populácie. V reakcii na to bola 24. októbra 1945 založená Organizácia Spojených národov (OSN). V priebehu rokov zohrala významnú úlohu pri zmierňovaní medzinárodného napätia, podpore zdravia a blahobytu a podpore hospodárskeho rozvoja.
Svet sa však čoskoro rozdelil na dva vojenské bloky. V roku 1949 bola založená Severoatlantická aliancia (NATO) a v reakcii na to v roku 1955 vznikla Varšavská zmluva, ktorá mala čeliť vojenskej hrozbe, ktorú predstavovalo NATO.
Počas tohto obdobia vizionárski lídri z novo nezávislých krajín globálneho Juhu koncipovali hnutie, ktoré by zostalo nezávislé od týchto vojenských aliancií. Hnutie nezúčastnených krajín (NAM) vzniklo 1. septembra 1961. Iniciatívu viedol indický premiér Džaváharlál Néhru, egyptský prezident Gamál Abdel Násir, juhoslovanský maršal Josip Broz Tito a ghanský Kwame Nkrumah. NAM zohralo dôležitú úlohu pri presadzovaní odzbrojenia, hospodárskej spolupráce a riešení otázok, ktoré boli obzvlášť relevantné pre rozvojové krajiny. Tieto hnutia však postupne slabli s meniacim sa globálnym naratívom, ktorý nasledoval po presadení unipolárnosti vedenej USA.
V rámci vyvíjajúceho sa globálneho poriadku vznikla skupina BRICS v roku 2009 ako BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína), pričom jej prvý summit sa konal v Jekaterinburgu v Rusku. Južná Afrika sa k zoskupeniu pripojila v roku 2010 a zúčastnila sa jeho prvého summitu v roku 2011, čím sa BRIC transformovalo na BRICS. Nedávno sa k zoskupeniu pripojili aj Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty.
BRICS bola založená na základných princípoch vzájomného rešpektu, suverénnej rovnosti, inkluzívnosti, konsenzu a nezasahovania do vnútorných záležitostí. Jej základným cieľom bolo vybudovať spravodlivejší, reprezentatívnejší a demokratickejší systém globálneho riadenia a zároveň zosilniť hlas globálneho Juhu. Tento cieľ sa dosahuje prostredníctvom spolupráce v politických a bezpečnostných otázkach, hospodárskych a finančných otázkach a kultúrnych a medziľudských výmen.
Toto zoskupenie zohralo dôležitú úlohu v spochybňovaní unipolárnej dominancie Spojených štátov a ich spojencov. Diskutovalo sa aj o návrhoch, ako je vytvorenie meny BRICS. Hoci BRICS nemožno v mnohých ohľadoch porovnávať s Hnutím nezúčastnených krajín, za súčasných okolností má potenciál zohrať konštruktívnu úlohu. Aby sa tak však stalo, musí existovať jasná globálna vízia a skutočný záväzok k spolupráci medzi rozvojovými krajinami vrátane ochrany pred imperialistickými a neokoloniálnymi tlakmi.
Tohtoročné predsedníctvo BRICS vedie India pod vedením indického premiéra Narendru Modiho. Súčasný režim v Indii, žiaľ, podporuje politiku, ktorá uprednostňuje korporátne záujmy a domáci aj medzinárodný monopolný kapitál. Táto orientácia je v rozpore so základnými princípmi, na ktorých bol BRICS založený. Súčasný režim, ktorý presadzuje ideológiu Rashtriya Swayamsevak Sangh (RSS), bol často vnímaný ako sympatizujúci s globálnym kapitálom vedeným USA. Vždy stál na strane prenasledovateľov.
Postoj indickej vlády k viacerým medzinárodným otázkam v posledných rokoch odhalil jej prístup. India dôsledne nepodporovala riešenie krízy na Blízkom východe v podobe dvoch štátov a pri niektorých príležitostiach v Organizácii Spojených národov sa zdržala hlasovania v prospech Palestíny.
Počas svojej nedávnej druhej návštevy Izraela premiér Modi nehovoril o veľkom počte civilných obetí v Gaze vrátane desiatok tisíc detí. Vo svojom prejave k izraelskému parlamentu Knessetu uviedol: „India pevne a s plným presvedčením stojí pri Izraeli v tejto chvíli aj v budúcnosti.“ Do 36 hodín od jeho návratu Spojené štáty a Izrael spustili rozsiahly útok na Irán.
Takýto vývoj vyvoláva vážne otázky o diplomatickom postoji Indie. Ak si indické vedenie bolo vedomé hroziaceho útoku, naznačuje to znepokojujúce zosúladenie. Ak si to nebolo vedomé, vyvoláva to otázky o hĺbke a transparentnosti jeho diplomatických záväzkov.
Premiér Modi je produktom politiky formovanej RSS. Jeho kritici tvrdia, že toto ideologické pozadie ovplyvňuje jeho svetonázor a prístup k medzinárodným vzťahom. Občas sa prezentoval veľmi osobne, dokonca sa označil za „nebiologického“ alebo božsky vedeného vodcu. Kritici tvrdia, že takéto naratívy neodrážajú inkluzívne civilizačné tradície Indie.
Aj na ekonomickej úrovni bola vláda kritizovaná za to, že dostatočne nereaguje na politiky, ako sú colné opatrenia USA, alebo za presadzovanie obchodných dohôd, ktoré môžu zvýhodňovať silnejšie ekonomiky.
Zverenie vedenia BRICS – organizácie postavenej na ideáloch globálnej spolupráce, mieru, spravodlivého rozvoja a ekonomickej spravodlivosti – vedeniu, ktoré je vnímané ako úzko prepojené so strategickými záujmami USA, by mohlo predstavovať vážne výzvy pre zakladajúcu víziu organizácie.
Dr. Arun Mitra je praktizujúci ORL chirurg v Ludhiane v Pandžábe. Je tiež prezidentom organizácie Indickí lekári za mier a rozvoj (IDPD). Protiprúdy
Zdroj: https://countercurrents.org/2026/03/the-future-of-brics-under-modi/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
