11. apríla 2026
Odkedy sa začalo pred viac ako polstoročím s meraniami IQ, jeho priemerná hodnota sa v nasledujúcich generáciách neustále zvyšovala. Pokrok bol uspokojivý a zdal sa udržateľný. Vďaka vzdelávacím príležitostiam – systémovým aj kultúrnym – sa mládež stávala v priemere inteligentnejšou. Žiaľ, „stávala sa“. Zdá sa, že (podobne ako v zdravotníctve, aspoň to tvrdia experti WHO – sic!) lepšie už bolo.
Situácia sa začala meniť okolo roku 2010. Televízory však existovali už dávno predtým. Počítačové hry a PlayStation tiež. Satelitná televízia a priemerné kreslené filmy plnili detské mysle už desaťročia. Nedá sa to vysvetliť ani reality šou alebo pseudodokumentárnymi seriálmi ako Stredná škola (poľský seriál o živote nespútaných študentov a učiteľov; pozn. prekl.), na ktoré sme sa sťažovali pred dvanástimi rokmi.
Dr. Jared Cooney Horvard na vypočúvaní v americkom Senáte tvrdil, že zmenou, ktorá vtedy nastala, bolo rozsiahle zavedenie digitálnych technológií do škôl. Zanedlho po tom, čo sme boli uchvátení najnovšími technológiami ako deduško, ktorý sa zbesilo hrá na počítači, sme si začali všímať obrovský rozdiel v kvalite myšlienkových procesov, pamäte a najmä koncentrácie medzi deťmi, ktoré sa učia pomocou tzv. pokročilých technológií, a tými, ktoré používajú konvenčné nástroje. Tento dramatický pokles nie je založený len na často diskutovanom nadmernom používaní smartfónov, ale aj na používaní technológií, ktoré proteticky menia mozgové funkcie.
Špecialisti na logopédiu a včasnú intervenciu, ako napríklad profesorka Cieszyńska, si to všimli azda ako prví. Odkedy sa malé deti začali ponárať do „vzdelávacích programov“, počet falošných diagnóz autizmu sa výrazne zvýšil (pretože funkčný obraz bol podobný a príčinou nebola neuroatypia, ale skôr digitálne zanedbávanie a nedostatok vhodnej sociálnej a emocionálnej stimulácie). Došlo tiež k akejsi epidémii oneskorovania v osvojovaní si reči u detí. Po počiatočnom nadšení a následnom zaznamenaní regresu u študentov, škandinávske krajiny radšej upustili od rozsiahleho používania technológií v triedach.
Prečo sa to všetko deje?
Deťom hnijú mozgy
Používanie obrazoviek, dokonca aj na učenie, je založené na inom modeli príjmu informácií: modeli, ktorý deaktivuje myseľ a robí ju iba pasívnym príjemcom – a toľko hodín, koľko predtým musela byť aktívna (zjednodušme si to: lov), teraz môže zostať pasívna (asi ako praveký lovec kŕmený bez toho, aby opustil jaskyňu). A napriek tomu už viac ako desať rokov nosíme personalizované obrazovky v každom vrecku…
Milióny študentov na celom svete už teraz zažívajú stratu kontroly nad svojimi duševnými funkciami – nedokážu sa sústrediť, pokiaľ im niečo neupúta pozornosť. Tým niečím je pohyb na obrazovke. To znamená, že nedokážu efektívne používať statický text. Cítia sa pripútaní k svojim telefónom a opakovane po nich siahajú bez toho, aby si to uvedomovali. Skrolujú hodiny denne. A tento súbor symptómov, spolu s tzv. „škálou pozornosti akváriovej rybky“ (záujem len na krátky čas), bol nazvaný brainrots. Doslova hnijúci mozog, hniloba mozgu, mozgové hniloby.
Nespočetné množstvo materiálov o úbytku dopamínu, o abstinenčných príznakoch zo smartfónov a snahe po opätovnom získaní sústredenosti, sa zaoberá touto „chorobou“.
Tento problém má však aj inú rovinu. Nejde len o samotný technologický nástroj, ale aj o obsah, ktorý sa prostredníctvom neho prenáša.
Generácia Alfa, teda tí, ktorí sa narodili po období rokov 2010 – 2015, denne zažívajú problémy s prehnitím mozgu. Tento jav v žiadnom prípade nie je špecifický ani subkultúrny. Je kľúčovou súčasťou populárnej kultúry postpandemického sveta, žiaľ, zameranej najmä na deti. Čím je totiž publikum staršie, tým väčší odpor pociťuje, keď je vystavené problémom s prehnitím mozgu.
Zhnité mozgy, to sú tiež mémy (v pôvodnom dawkinsovskom zmysle: útržky kultúrnych informácií – obrazy, filmy, motívy, známe a opakujúce sa texty, melódie alebo ľubovoľné zvuky), ktoré majú charakter deštrukcie kultúrneho bohatstva. Remake diela, komentáre ku komentárom, citáty, simulakrá. Popkultúra 20. storočia zrodila obludnosť: súbor náhodne zlepených, prehnaných prvkov, ktoré zarážajú svojou nezmyselnosťou, tuposťou a hlasitosťou. Sú rýchlo konzumované, jeden po druhom, v dlhom časovom slede. Nie je tu priestor na súdržnosť, kontinuitu, hlbšie zamyslenie alebo dokonca ani žiadny význam.
To, čo by mohlo byť uštipačným komentárom, dokreslením, žmurknutím alebo jednoducho okrajovou aktivitou, sa medzi mladšou generáciou stalo súčasťou celej populárnej kultúry svojej doby. Mnohé brainrots – mozgové hniloby sú, netreba ani dodávať, perverzné, klzké, doslova zvrátené, plné odpadkov, bizarností, ktoré vyvolávajú strach a zmätok – vo všeobecnosti sú nevhodné. Mnohé z nich skúmajú témy z populárnych hier ako Minecraft, Fortnite alebo Five Nights of Freddy (z ktorých pochádza slávny jumpscare). Neexistuje obsah populárny u detí a mladých dospelých, pre ktorý by nebolo vytvorené množstvo adaptácií využívajúcich mozgové hniloby.
A peňaženky chytrákov sú čoraz tučnejšie
Toto odvetvie „kultúry“ je skutočnou zlatou baňou. Dopyt poháňal ponuku. Veď mozgové hniloby sa konzumujú neuveriteľnou rýchlosťou, pričom každá položka je spotrebovaná v priebehu niekoľkých sekúnd. Mnohí z ich tvorcov neuveriteľne zbohatli – tento typ obsahu generuje milióny a miliardy zhliadnutí. Cocomelon (kanál pomenovaný podľa populárnej piesne Baby Shark), charakterizovaný presýtenými farbami, údajne pre batoľatá, a so scénami trvajúcimi 1 – 3 sekundy, spôsobuje u detí, ktoré ho sledujú, skutočné kognitívne oneskorenia.
Skibiditoilet (ľudské hlavy trčiace z toaliet), obľúbený medzi staršími, zarába ročne 23 miliónov dolárov. Poppy Playtime (so slávnou zubatou Huggie Wuggie, ktorú bolo možné kúpiť pred dvoma sezónami v každom stánku na trhu), či Digital Circus – akékoľvek populárne motívy sa okamžite šíria v stovkách verzií prostredníctvom obsahových fariem. A tak ďalej – skúste na platforme YouTube zadať„kompilácia najlepšieho z brainrotu“. Môžete sa tiež skúsiť oboznámiť s detskými frázami založenými na filmoch a postavách – tzv. „jazyk brainrotu“. Alfa generácia je pravdepodobne najmenej komunikatívnou generáciou v ľudskej histórii a väčšinu svojich interakcií trávia iba výmenou textových správ typu: – Skibidi.
TikTok sa používa presne takto: krátky obsah, neustále rolovanie, podobné hodinám stráveným pred televízorom prepínaním z kanála na kanál, pričom na každom z nich strávite niekoľko sekúnd. Špecifickým druhom „závratného“ obsahu je sekcia komentárov. V týchto videách pozorujeme reakcie ostatných na materiál – a to je základ ich popularity. Smutná náhrada ľudského kontaktu.
Medzitým už vstúpila do hry umelá inteligencia a ľahko dostupné aplikácie, ktoré umožňujú používateľom vytvárať virálne mozgové rotácie v priebehu niekoľkých minút, napríklad vo forme videí alebo GIFov. Postavy takto zostavené z náhodných prvkov sa stali základnou súčasťou detskej kultúry: Brr Brr Patapim, Cappuchino Assasino, Tung Tung Tung Sahur, Karkerkar KurKur a ďalšie. Gorila-banán, žralok-muž a podobne.
Nedáva to zmysel, ale online nájdete dostatok piesní (napríklad „Brainrot Rap“ alebo „Brainrot Lullaby“), v ktorých sa tieto postavy konkrétne objavujú, na to, aby ste ich počúvali do konca života. A mnoho detí a aj ich rodičia, sa správa – akoby toto bol ich konečný cieľ!
© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
