Biskup Schepers: Homosexuálne sklony a transidentita sú súčasťou Božieho stvoriteľského plánu! –

13. apríla 2026  

Cirkev
  Cirkevná kríza, LGBT, Synodalita, Transgenderizmus

Pomocný biskup v Essene, Mons. Ludger Schepers uviedol, že homosexuálne sklony a tzv. transidentita sú súčasťou Božieho stvoriteľského plánu. Urobil tak v rozhovore, pričom otvorene obhajoval postoje nezlučiteľné s katolíckou náukou o stvorení človeka, sexuálnej morálke a manželstve.

Jeho slová boli jednoznačné: „Rozmanitosť ľudských identít, či už homo-, trans- alebo intersexuálnych nie je modernou konštrukciou, ale súčasťou Božieho stvoriteľského plánu.“ Hoci sa to môže zdať ťažko uveriteľné pre ľudí, ktorí nesledujú vývoj v nemeckej katolíckej cirkvi, Schepers je pomocným biskupom v diecéze Essen od roku 2008 a od roku 2024 pôsobí ako delegát Nemeckej biskupskej konferencie pre tzv. queer pastoráciu.

Prelát ďalej tvrdil, že ten, kto vylučuje ľudí na základe ich identity, nekoná v mene viery, ale slúži ideológii, ktorá podľa neho nemá nič spoločné s kresťanstvom. Na základe tohto východiska výslovne požiadal o zmenu smerovania Cirkvi v otázkach týkajúcich sa pohlavia a rodu.

Schepers tiež uviedol, že po stáročia boli patriarchálne štruktúry nielen tolerované, ale aj aktívne podporované. Podľa neho tento pohľad na človeka nesúvisí s kresťanskou vierou, ale s mocenskými záujmami. V rovnakom duchu vyhlásil, že ten, kto dnes ešte obhajuje tieto schémy, „zrádza vlastné posolstvo“ a označil akýkoľvek návrat k tradičným sexuálnym modelom za „nesprávnu cestu“.

Zároveň kritizoval niektoré trendy šírené na sociálnych sieťach. Konkrétne napadol smer známy ako „tradwife“, ktorý je prezentovaný ako návrat ku klasickej úlohe ženy v domácnosti. Podľa neho ide o „umelú estetiku bez reálneho základu“, za ktorou sa často skrývajú politické záujmy zamerané na posilnenie tradičných rolí medzi mužom a ženou.

Katechizmus katolíckej Cirkvi v rozpore s názormi biskupa Schepersa

Naopak, katolícka náuka jasne rozlišuje medzi homosexuálnym sklonom a homosexuálnymi činmi. Katechizmus katolíckej Cirkvi učí, že takéto činy sú „vnútorne nezriadené“ a „v žiadnom prípade nemôžu byť schvaľované“. Zároveň prikazuje prijímať osoby s homosexuálnymi sklonmi „s úctou, súcitom a jemnocitom“.

Učenie Cirkvi tiež zachováva, že manželstvo existuje výlučne medzi mužom a ženou a je otvorené pre odovzdávanie života. Preto vyjadrenia pomocného biskupa z Essenu nezasahujú len okrajovú otázku, ani jednoduchý pastoračný detail, ale priamo sa dotýkajú základných právd o prirodzenom poriadku, ľudskej sexualite a kresťanskej antropológii.

Cirkev opakovane vyjadrila aj odmietnutie rodovej ideológie. V dokumente Dignitas infinita, publikovanom v apríli 2024 Dikastériom pre náuku viery, bola tzv. rodová teória označená za hrozbu pre ľudskú dôstojnosť. Ten istý text označil operácie zmeny pohlavia za prejav starého pokušenia človeka stať sa sám sebe bohom a znovu potvrdil, že telo a duša sú neoddeliteľné a oboje patrí k dôstojnosti osoby.

Vyjadrenia Schepersa opäť poukazujú na hlboký doktrinálny zmätok, ktorý zasahuje široké vrstvy katolicizmu v Nemecku. V tomto prípade nešlo len o výzvu na pastoračné prijatie, ale o snahu predstaviť ako Bohom chcené to, čo Cirkev nemôže uznať za zhodné so svojím učením o stvorení, morálnom zákone a pravde o človeku.

Nemeckí progresívni synodalisti sa odtrhli z reťaze

Z teologického hľadiska ide o napätie medzi klasickou katolíckou antropologickou a morálnou doktrínou a tzv. synodálnym prístupom, ktorý sa v Nemecku výrazne rozvinul. Tradičná teológia vychádza z ontologickej danosti ľudskej prirodzenosti (stvorenie, prirodzený zákon, teleológia tela), pričom morálne normy sú odvodené z cieľa ľudskej sexuality – jednoty muža a ženy a otvorenosti pre život. Synodálna línia naopak často pracuje s kategóriami skúsenosti, identity a subjektívneho prežívania, ktoré majú mať normatívnu váhu pri reinterpretácii učenia.

Kľúčový spor teda nie je len morálny, ale metodologický: či má byť Zjavenie a tradícia normou pre hodnotenie ľudskej skúsenosti, alebo či má byť skúsenosť základom pre nové a vskutku podivné interpretácie tradície. V prípade vyjadrení biskupa Ludgera Schepersa je zrejmé, že dôraz sa presúva na druhú možnosť. To však vedie k riziku fragmentácie učenia, keď jednotlivé národné cirkvi začnú formulovať odlišné antropologické a morálne princípy, čo sa dostáva do napätia s katolíckym chápaním univerzality a jednoty viery.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu tradície nejde v tomto prípade o „nový pastoračný jazyk“, ale o priamy konflikt s depositum fidei – odovzdaným pokladom viery. Tvrdenie, že homosexualita alebo transidentita sú súčasťou Božieho stvoriteľského plánu, nemožno zosúladiť s biblickou a prirodzenoprávnou antropológiou, podľa ktorej Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Ak sa to, čo Cirkev vždy označovala za objektívne nezriadené, prezentuje ako pozitívna súčasť Božieho zámeru, nejde o rozvoj učenia, ale o jeho tupé prevrátenie.

Tradícia zároveň vidí v takýchto vyjadreniach hlbokú pastoračnú nepoctivosť. Namiesto toho, aby sa človeku pomáhalo niesť jeho kríž v pravde a milosti, ponúka sa mu potvrdenie jeho nezriadeného stavu a odmieta sa duchovné rozlišovanie a duchovný zápas. Pravá kresťanská láska však nespočíva v schvaľovaní všetkého, ale v usmernení k pravde, ktorá oslobodzuje – aj keď je náročná. Ak sa tento princíp stratí, pastorácia sa mení na podivný ideologický servis, ktorý síce krátkodobo upokojuje, ale dlhodobo zavádza.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatólica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)