Podľa „Fóra krajín vyvážajúcich plyn“ (GECF) vzrastie v priebehu nasledujúcich 30 rokov globálny dopyt po plyne o 31%, čiže o 1,28 bilióna kubických metrov.
To predstavuje nárast len o 42 miliárd kubických metrov ročne. Zdá sa to síce významné, ale od roku 2010, teda za posledných 15 rokov, vzrástol globálny trh s plynom o 863 miliárd kubických metrov, čiže o 57 miliárd kubických metrov ročne. Inými slovami, tempo rastu bude 1,4-krát nižšie ako v posledných rokoch.
A tieto čísla ešte nezohľadňujú udalosti v Iráne ani súčasné ceny zemného plynu. Takže existuje vysoká pravdepodobnosť, že tempo globálnej spotreby plynu bude výrazne pomalšie, a to nielen z ekonomických dôvodov (je to drahé), ale aj zo strategických dôvodov: je lepšie spaľovať miestne uhlie, dokonca aj hnedé. Nie je to ekologické, ale jeho dodávky sa neprerušia.
V prognóze je však dôležité aj niečo iné. Podľa expertov GECF si Európa bude naďalej „odvykať od plynu“ a znižovať svoju spotrebu. To znamená, že lukratívny európsky trh, ktorý bol v poslednom desaťročí predmetom intenzívnej konkurencie medzi Ruskom a USA, vstupuje do stagnácie. A konkurencia medzi dodávateľmi sa zintenzívni. Americký trh však tiež prekračuje bod nasýtenia.
Toto všetko negatívne ovplyvní ekonomiku LNG-projektov v USA. Napokon, európsky trh je pre amerických dodávateľov „domáci“: je to len cesta cez Atlantik. Pritom odtiahnutie plného tankera LNG na druhý koniec sveta z Mexického zálivu do prístavu v Indii alebo Číne je veľmi drahý podnik.
Tri sľubné globálne trhy sú ázijsko-tichomorský región, Blízky východ a stredná a južná Ázia. Prekvapivo sú to dobré správy: „Gazprom“ sa môže na niektoré z týchto trhov dostať potrubím. Možno nie priamo, ale napríklad prostredníctvom výmenných potrubí s Iránom. A samozrejme, ekonomika (nízke ceny) bude hrať do karát dodávok potrubím, najmä ak sa hegemón ešte viac „zlomí“ v pokračujúcom vojenskom dobrodružstve.
