O nemennosti pováh ľudí a národov
Múdri ľudia tvrdia – a majú na to mnoho a mnoho dôkazov – že kto chce vopred odhadnúť skutky nejakého národa, musí poznať jeho minulosť. Pretože jeho činy nie sú ničím iným, len napodobňovaním postupov v podobných situáciách v minulosti. Celé dejiny sú výsledkom konania ľudí, ktorých predsudky a sklony sa nemenia, a preto aj výsledky ich konania sú podobné.
Po potvrdenie tohto názoru v modernej dobe nemusíme chodiť ďaleko. Florencia počas svojej histórie na vlastnej koži pocítila, že sa neoplatí dôverovať Francúzom a Nemcom, a že sú im vlastné štyri stále sa opakujúce charakteristiky – pýcha, bezohľadnosť, vierolomnosť a hrabivosť.
Koľkokrát Florencia zaplatila Karlovi VIII. za sľub vrátenia pevnosti Pisy – a nikdy svoj sľub nedodržal! Alebo počas konfliktu s milánskymi vojvodami hľadalo naše mesto v tiesni pomoc u cisára, aby svojou autoritou a vojenskou silou prinútil Lombardiu k poslušnosti. Cisár sľúbil, s podmienkou, že mu Florencia vopred vyplatí tisíc dukátov a ďalších tisíc, keď jeho vojsko vstúpi do Talianska. Florenťania dohodu splnili, ale cisár sa s vojskom dostal len k Verone a tam sa otočil k návratu, a ešte tvrdil, že to Florenťania porušili zmluvu.
Florencia si mohla ušetriť výdavky aj sklamania, keby viac študovala minulé dejiny. Francúzi, ešte ako Galovia, sa už od staroveku chovali rovnako, a to ku každému. Keď Etruskovia prehrali niekoľko bitiek s Rimanmi, obrátili sa v tiesni o pomoc ku Galom z predalpského Talianska a za peniaze získali prísľub vojenskej pomoci. Galovia zhrabli peniaze, ale bojovať s Rimanmi sa neponáhľali, s tvrdením, že dostali zaplatené za prísľub, že nebudú plieniť ich územie, a nie za vojenskú pomoc.
Dodatok Mariána Moravčíka
Machiavelliho poučenie v plnej miere platí aj v našich končinách a okolí. Preto by som bral s rezervou všetky silné vyhlásenia o našom „ukotvení“ niekde na večné časy. Bolo by tiež zaujímavé zamyslieť sa, ako na tom sme my ako národ. A myslím, že by táto úvaha mohla byť zdrojom optimizmu, lebo napriek všetkým historickým príkoriam sme stále tu.
