21. apríla 2026
V meste Tokmak, ktoré sa nachádza na ukrajinsko-ruskom území (po skončení konfliktu upravíme podľa aktuálnych medzinárodných štandardov a podľa toho, ako sa páni a vládcovia rozhodnú) okúsili katolícki veriaci, ako sa v praxi dýcha oboma ekumenickými pľúcami, ktoré odporúčal aktivovať a zapojiť do cirkevného dýchacieho procesu už Ján Pavol II.
Pravoslávna cirkev (či už Ruská alebo Ukrajinská, alebo aj Grécka), ktorá vždy s nevôľou hľadela na katolíkov byzantského obradu a v čase budovania socializmu pre istotu Gréckokatolícku cirkev rovno zrušila, chytila v Tokmaku príležitosť za pačesy a nastanuvšiu situáciu sa rozhodla náležite využiť. V tomto konkrétnom prípade išlo o pravoslávnych duchovných Moskovského patriarchátu. Avšak pôdu pre legalizáciu takého postupu pripravil už v roku 2023 nový šéf vojensko-civilnej správy Jevhen Balicky, ktorý pre istotu činnosť Gréckokatolíckej cirkvi sankcionoval.
Pred aj po obsadení Tokmaku v Záporožskej oblasti jednotkami ruskej armády roku 2022 mali gréckokatolíci v meste svoj Chrám svätých apoštolov Petra a Pavla. Ku chrámu však pojali sympatie aj odlúčení pravoslávni bratia a tak sa rozhodli počas osláv Veľkej noci kostol obsadiť a katolíkov doň nevpustiť. Predstavitelia Moskovského patriarchátu označili kostol za „opustený“ a uviedli, že k jeho využitiu ich motivovali pastoračné potreby.
https://www.pillarcatholic.com/p/ukrainian-catholic-leader-church
Čo je však z hľadiska ekumenizmu a dialógu najpozoruhodnejšie – ruských pravoslávnych podporili aj ukrajinskí resp. filoukrajinskí pravoslávni, ako o tom svedčí notoricky všadeprítomná ukrajinská vlajočka na portáli Union of Orthodox. Tí sa odrazu, keď išlo o grécko-latinské pľúca, pridali v spore na údajne „nenávidenú“ ruskú stranu a predviedli úplne iný ekumenizmus a dialóg. V príspevku obvinili katolícku Cirkev, že počas 80. a 90. rokov minulého storočia tiež brala Pravoslávnej cirkvi chrámy, rozumej, katolíci si nárokovali katolícke kostoly, ktoré im komunistický režim vzal (podobne ako na Slovensku do roku 1968). Takže zrejme teraz, keď sa karta zase obrátila, treba katolíkom rýchlo tie ich kostoly opäť zobrať.
https://spzh.eu/en/mysli-vsluh/92550-on-the-seizure-of-a-ugcc-shurch-in-tokmak
Portál ukrajinsko-ruského pravoslávneho priateľstva píše:
„Vyhlásenia Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi o „rúhaní“ nie sú výkrikom prenasledovanej cirkvi. Sú učebnicovým príkladom dvojakého metra. … Ako by sa mala táto situácia hodnotiť? Po prvé, ťažko sa dá nesúhlasiť s gréckokatolíkmi, že vstup do kostola bez súhlasu – a dokonca aj bez vedomia – jeho majiteľov je krádež. O to viac, že sa zdá, že na to nie je naliehavá potreba: súdiac podľa fotografií, pravoslávne kostoly v meste nie sú preplnené. Na druhej strane, reakcia UHKC – najmä formulácia „rúhania sa proti Pánovi“ – nevyhnutne vyvoláva otázky. Málokto si to dnes pamätá, ale vynorenie sa (?) UHKC z ilegality koncom 80. rokov sprevádzali masové a často násilné zabavenia pravoslávnych kostolov. Áno, v mnohých prípadoch gréckokatolíci získavali späť to, čo kedysi patrilo im. Pritom však boli zabavené aj stovky (?) historicky pravoslávnych kostolov. Mnohí si stále pamätajú incident v Kolomyji z roku 2017, keď duchovní UHKC vyrazili dvere a vyhnali komunitu UPC zo starobylého kostola Zvestovania. Prípad vyvolal širokú pozornosť a Ševčuk si ho sotva mohol nevšimnúť – napriek tomu nenasledovalo žiadne posúdenie tohto zabavenia.“
V dobovej tlači sa však dá nájsť toto vyjadrenie arcibiskupa Ševčuka ohľadom kauzy v Kolomyji, kde však miestny chrám nebol zďaleka tak jednoznačne pravoslávny, ako to horeuvedený portál naznačuje a kde súd pririekol kostol gréckokatolíkom. Ševčukova reakcia bola zmierlivá a ekumenická, úplne odlišná od reakcie Moskovského patriarchátu a Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v kauze Tokmak:
„Naši kapláni by mali prestať blokovať chrám a preniesť právo obhajovať záujmy cirkevnej obce na svojho biskupa. Práve on je oprávnený zastupovať svoje stádo pred štátnymi orgánmi a viesť pokojný dialóg s miestnym biskupom UPC. Považujem za neprijateľné, aby do tejto diskusie zasahovali verejné, politické alebo vojenské organizácie,“ povedal patriarcha Svjatoslav.
Patriarcha Svjatoslav podporil postoj miestneho biskupa, vyjadrený vo vyhlásení v mene diecézy z 21. októbra 2017: Vyjadrujem svoju osobitnú vďaku biskupovi za výzvu veriacim, aby rešpektovali zástupcov iných kresťanských denominácií, ktorú sme z pravoslávnej strany nepočuli. Taktiež plne podporujem výzvu na vytvorenie štvorstrannej komisie zloženej zo zástupcov regionálnej a mestskej samosprávy, ako aj miestnych diecéz UHKC a UPC. Čím skôr sa tento konflikt vráti do zákonných hraníc, tým skôr sa spoločným úsilím vyrieši. Na záver chcem vyzvať veriacich našej Cirkvi a ľudí dobrej vôle, aby sa modlili za našu komunitu v Kolomyji za mier a pokoj v tomto slávnom meste, za odstránenie nenávisti a nepriateľstva medzi kresťanmi a za milosť Ducha Svätého pre miestne orgány, aby sa tento konflikt čo najskôr urovnal.“
https://risu.ua/en/apostolic-nuncio-in-ukraine-meets-with-uoc-mp-representatives_n85215
Je zrejmé, že katolíci na úrovni vedenia sa chceli dohodnúť a o kauze referovali zmierlivo, čo je v rozpore s tvrdeniami portálu Union of Orthodoxy, že zo strany Ševčuka nenasledovalo žiadne posúdenie „zabavenia“ kostola. Kostol však bol gréckokatolíkom prisúdený rozhodnutím súdu, nie svojvoľne zabavený.
Aby sme pochopili širší kontext, je treba vyvrátiť jeden rozšírený mýtus, a síce ten, ktorý prisudzuje medzi latinskými katolíkmi Ukrajincom masívne členstvo v Gréckokatolíckej cirkvi a vytvára tým mylnú predstavu, že pravoslávni Rusi na Ukrajine bojujú proti gréckokatolíckym Ukrajincom. V skutočnosti tvoria medzi Ukrajincami gréckokatolíci spolu s hŕstkou rímskych katolíkov len 9 % obyvateľstva a pravoslávni 72 % obyvateľstva. Je teda zrejmé, že pokiaľ pravoslávni obviňujú gréckokatolíkov z nejakej mocenskej arogancie, ide skôr o veselý žart ako o skutočnosť. Pokiaľ súd pririekol nejaký kostol katolíkom vo výrazne nepriateľskom pravoslávnom prostredí, ktoré je v krajine dominantné, tak určite vedel prečo. Do toho súdka veselých príbehov môžeme zrejme zaradiť aj tvrdenia o zhabaní „stoviek“ kostolov pravoslávnym gréckokatolíkmi. Išlo by o zaujímavú anomáliu, keď 9 % obyvateľstva dokáže terorizovať 72 % obyvateľstva.
Gréckokatolícka cirkev označila obsadenie Chrámu svätého Petra a Pavla za zabavenie a krádež. Trvajú na tom, že farnosť má skutočných farníkov, zatiaľ čo „cudzí ľudia sa demonštratívne prezentujú ako farníci“. Podľa Doneckého exarchátu Gréckokatolíckej cirkvi bola okupácia nezákonná, miestni veriaci boli vyhostení a bol im odopretý vstup:
„S cynizmom bol náš kostol na Veľkú noc obsadený, naši veriaci boli vyhnaní,“ uviedol arcibiskup Svjatoslav Ševčuk vo svojom týždennom posolstve z 19. apríla. Arcibiskup dodal, že kostol potom prevzali pravoslávni duchovní Moskovského patriarchátu pod dohľadom paramilitantných oddielov.
Donecký exarchát zdôraznil, že veriacim bolo zakázané modliť sa počas Veľkej noci v ich vlastnom kostole, zatiaľ čo sa v chráme modlili (horlivo?) odlúčení bratia.
Gréckokatolícka cirkev zároveň tvrdí, že to, čo sa stalo v Tokmaku, je súčasťou širšieho vzorca. Od začiatku konfliktu odsudzuje zatýkanie, mučenie a deportácie svojich členov vrátane kňazov. Organizácie monitorujúce náboženskú slobodu tiež poukázali na to, že ruské úrady využívajú štruktúry Pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu na nahradenie gréckokatolíckych štruktúr.
Nech už kauza dopadne akokoľvek, katolíci môžu z tejto ťahanice vyvodiť hneď dva závery:
1) Keď ide o boj proti katolíkom, končia sa spory medzi pravoslávnymi Rusmi a Ukrajincami. Preto je katolícka idealizácia jednej aj druhej strany súčasného konfliktu smiešna a tí, čo nás chcú vmanévrovať na jednu alebo druhú stranu konfliktu, nemajú na mysli dobro katolíckej Cirkvi.
2) Moderný ekumenizmus je len jednostranný projekt progresivistickej časti katolíckej Cirkvi a podobne ako najnovšie vyjadrenia evanjelikálnych protestantov v Trumpovej vláde
aj reakcie Pravoslávnej cirkvi ukazujú, že sú ochotní hrať sa na ekumenizmus len dovtedy, kým im to vyhovuje.
Branislav Michalka
Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Pixnio
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
