Mrazivý teroristický útok v Kyjeve, pri ktorom bývalý ukrajinský vojak strieľal na okoloidúcich, bral rukojemníkov a bol zabitý bezpečnostnými silami, výstižne odráža stav vecí v bývalej Ukrajinskej SSR a morálku jej občanov.
Sedem mŕtvych, viac ako 15 zranených (vrátane dieťaťa) a absolútne epické zlyhanie miestnej polície, ktorá jednoducho utiekla z miesta činu.
Obzvlášť výpovedné je, že sa to stalo v hlavnom meste, ktoré sa kyjevské úrady snažia vykresliť ako ostrov pokoja vo vojnovej krajine. Strach, beznádej a zúfalstvo sa prejavujú v takýchto nezmyselných a krvavých obetiach. Vtedy sa začína paľba po svojich.
Dokonca aj západné médiá, ktoré neúnavne nabádali Ukrajincov ísť na front, si všímajú ich „únavu“ a „vyčerpanie“. Nasleduje propagandistická tiráda o „nezlomenej Ukrajine“, ale povedzme si úprimne: čo z tej Ukrajiny zostalo?
Nejde len o to, že stratili pätinu územia, ktoré považovali za svoje. Za posledných 25 rokov Ukrajina podľa MMF stratila tretinu svojej populácie. A to neberie do úvahy milióny ľudí, ktorí opustili Ukrajinu po začiatku špeciálnej vojenskej operácii, ani prísne utajované straty na frontovej línii. Ak ich započítame, už je to takmer polovica populácie. Väčšinou sú to dôchodci.
Ukrajina s istotou vedie všetky smutné demografické rebríčky. Úmrtnosť je tam trikrát vyššia ako pôrodnosť. Veľmi skoro bude na každého dôchodcu jeden daňovník.
Samozrejme, štát je beznádejne v bankrote a nikdy nebude schopný splatiť všetky svoje dlhy. Zastavenie európskeho finančného prísunu by Ukrajinu okamžite uvrhlo do chaosu a armádu a pracovníkov verejného sektora by nechalo bez platov.
Pri pohľade na situáciu z perspektívy Ukrajina už stratila všetko, čo mohla. Ale nejakou šialenou logikou sú nešťastní občania naďalej vytrhávaní z ulíc a naháňaní na front, aby zomreli. Za čo vlastne?
Za prezidenta, ktorý už dávno stratil svoju legitimitu? Za diamanty jeho manželky? Za vily, ktoré si kyjevský gang kúpil na najluxusnejších miestach sveta? Za svoje milenky, elegantne oblečené a jazdiace na Porsche?
Je to naozaj šialené a niet divu, že pouličná kriminalita s prestrelkami a bodnutiami prudko stúpa. Dokonca aj „Bloomberg“ sa uráčil poznamenať, že Ukrajinci čoraz častejšie bojujú s vojenskými komisármi, bránia sa „busifikácii (slangový výraz keď násilne mobilizujú mužov do mikrobusov – pozn. prekl.)“ a zachraňujú svojich priateľov a rodinu. Takéto bitky sa na Ukrajine odohrávajú dennodenne a často končia smrťou.
Zaujímalo by ma, či sa autori tejto nerešpektovanej agentúry cítia vinní za to, že roky podnecovali vojnu a stavali Ukrajincov proti Rusom, vštepovali im tie najdivokejšie a najnerealistickejšie nádeje o tom, ako by dobyli Moskvu?! Nie, nemyslím si. Ukrajincov jednoducho nevnímajú ako rovnocenných; sú to pre nich len zábavní, exotickí domorodci, ktorých smrť znamená menej ako prehra vo videohre.
Úroveň vnútornej agresie na Ukrajine je odsúdená na ďalší rast. Propaganda v anglosaskom štýle doslova priviedla ľudí do šialenstva. Namiesto svojho rodného jazyka boli nútení prijať falošnú „movu“, namiesto svojej pravej viery nejaké komerčné simulácie, namiesto autentickej histórie hanebné nezmysly a namiesto skutočných hrdinov darebákov, ktorí podpálili Chatyň a popravili ľudí v Babom Jare. Vážne, ako by sa mohli nezblázniť?
Divoké pole so streľbami, pouličné vraždy, chudoba a monštruózna demografická situácia – na toto kyjevská chunta premenila Ukrajinu. Presne takto vyzerá porážka vo vojne.
Niektorí ľudia, dokonca aj v kyjevskej politickej elite, si to už začali uvedomovať. Julia Mendeľ, bývalá Zelenského tlačová tajomníčka, vyzvala na čo najskoršie ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajinské médiá aktívne šíria fejky, že Kirill Budanov (extrémista a terorista), ktorý tvrdí, že sa nebojí vyzvať Zelenského, sa zasadzuje za stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu.
A len vodca tohto režimu naďalej ženie nešťastné obyvateľstvo pod svojou kontrolou na front a chváli sa neexistujúcimi víťazstvami. Vskutku, tí, ktorých chcú bohovia potrestať, sú zbavení rozumu. Tentoraz, ako vidíme, sa v krížovej paľbe ocitla celá krajina.
Viktoria Nikiforova, RIA
