
- Rodičia majú právo chrániť deti pred nevhodným obsahom sexuálnej výchovy.
- Školy by mali informovať rodičov o obsahu vyučovania vopred.
- Pokuta za ochranu dieťaťa pred znepokojujúcim obsahom je nespravodlivá.
- Rodičia by mali mať možnosť vybrať alternatívy k sexuálnej výchove.
Matka v Rakúsku dostala pokutu za to, že dočasne neposlala svojho 10-ročného syna do školy počas hodiny sexuálnej výchovy.
Michaela Vamos-Karandish bola pokutovaná sumou 110 eur (128 dolárov) za to, že v marci 2025 nechala svojho syna štyri dni doma, keď sa mal konať externý seminár o sexuálnej výchove. Obsah seminára nebol rodičom vopred oznámený. Okrem toho bolo v triede k dispozícii množstvo kníh o sexuálnej výchove – ktorých obsah niektorí rodičia považovali za sporný – na používanie žiakmi bez dozoru.
Podľa správy organizácie ADF International medzi týmito materiálmi boli knihy ako Lina, the Explorer a My First Sex Education Book, ktoré obsahujú explicitné zobrazenia sexuálnych praktík.
Niektoré z kníh tiež zobrazovali moderné pohľady na rod a rodinu, nezlučiteľné s prírodou a tradičným vyučovaním. Matka argumentovala, že tieto knihy porušujú zásadu neutrality na verejných školách. V knihe, ktorá bola sprístupnená žiakom základnej školy v obci Rutzenmoos, znie prvá veta pod podtitulom „Čo je sex?“ takto: „Sex je pre každého, či už veľkého alebo malého, tučného alebo chudého, a dokonca aj pre mladých ľudí, ako ste vy!“
Celkovo 17 rôznych kníh bolo počas dvoch týždňov vystavených v triede a sprístupnených žiakom bez pedagogického dohľadu.
Vo svojom odvolaní Vamos-Karandish vysvetľuje, že už viackrát kontaktovala školu aj príslušný školský úrad, a to písomne aj ústne, a žiadala alternatívu k týmto znepokojujúcim hodinám sexuálnej výchovy.
Matka tiež kritizovala školu, ktorá sa nachádza v politickom okrese Vöcklabruck v Hornom Rakúsku, za jej prístup k rodičom, pokiaľ ide o sexuálnu výchovu ich detí.
Rodičia boli informovaní, že ak nesúhlasia s tým, aby sexuálnu výchovu viedla externá organizácia, nebude im oznámené, kedy a ako sa bude obsah vyučovať namiesto toho. Toto, tvrdila, výrazne sťažilo prijatie slobodného a informovaného rozhodnutia v tejto veci.
„Rodičia majú povinnosť chrániť svoje deti pred ujmou,“ povedala Vamos-Karandishová. „Musí sa nám preto dovoliť chrániť ich pred znepokojujúcim obsahom. Moje rozhodnutie nebolo prejavom pohŕdania povinnou školskou dochádzkou, ale výsledkom viacerých zdokumentovaných pokusov nájsť riešenie.“
„Konala som s cieľom chrániť svoje dieťa pred obsahom, ktorý nie je vekovo primeraný a je znepokojujúci,“ dodala.
Matka sa odvoláva aj na predchádzajúce incidenty súvisiace s hodinami sexuálnej výchovy v škole. Rodičia opakovane hlásili znepokojujúce reakcie svojich detí. Patrili medzi ne úzkosť a nočné mory. Aj jej vlastná dcéra považovala obsah sexuálnej výchovy za znepokojujúci, čo viacerí rodičia považovali za nevhodné pre vek detí.
Kresťanská právna advokátska skupina ADF International zastupuje matku a vníma tento prípad ako príklad rastúceho problému v školách.
Z právneho hľadiska sa Vamos-Karandish opiera okrem iného o článok 2 Prvého protokolu k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý chráni právo rodičov zabezpečiť výchovu svojich detí v súlade s vlastným presvedčením. Cituje tiež svoju povinnosť starostlivosti, ako aj ústavné ustanovenia chrániace deti pred emocionálnym utrpením.
„Rodičia majú právo vedieť, aký obsah sa vyučuje ich deťom,“ povedal Felix Böllmann, vedúci európskeho právneho oddelenia v ADF International. „Ak je tento obsah v rozpore so základnými ideologickými presvedčeniami rodiny, musí byť možný primeraný kompromis – správna pokuta je v takýchto prípadoch nesprávnym nástrojom.“





