Irán vyslal varovanie, že v prípade širšej eskalácie by mohol ohroziť globálnu internetovú prevádzku cez Hormuzský prieliv — jedno z najcitlivejších miest svetovej energetickej a digitálnej infraštruktúry. Podľa agentúry Tasnim Teherán poukázal na najmenej sedem hlavných podmorských internetových káblov vedúcich týmto koridorom a uviedol, že ich poškodenie by malo dopady ďaleko za hranicami Blízkeho východu.
Hormuzský prieliv už nie je len energetickým uzlom
Hormuzský prieliv je už roky považovaný za jeden z najdôležitejších tranzitných bodov pre globálnu prepravu ropy a zemného plynu. Najnovšie vyhlásenie Iránu však ukazuje, že tento priechod plní aj ďalšiu — oveľa menej viditeľnú, no mimoriadne dôležitú — úlohu.
Tou istou oblasťou vedú podmorské internetové káble spájajúce Európu, Áziu a Afriku. Ide o skutočné „digitálne diaľnice“, ktorými prúdi obrovská časť svetovej dátovej prevádzky — od elektronického obchodu a bankových transakcií až po cloudové systémy a medzinárodnú komunikáciu.
Podľa zverejnenej mapy sú v centre pozornosti káble AAE-1, FALCON a Gulf Bridge International. Tieto trasy tvoria chrbticu globálnej siete, bez ktorej nemôže normálne fungovať moderná ekonomika, financie, štátne služby ani súkromné spoločnosti.
Odhaduje sa, že cez Hormuzský prieliv a Červené more prechádza až 30 % svetovej internetovej prevádzky, pričom približne 99 % všetkej medzinárodnej internetovej komunikácie sa celosvetovo uskutočňuje práve prostredníctvom podmorských káblov.
Práve preto nepôsobí správa z Teheránu ako obyčajná hrozba. Naznačuje, že prípadný konflikt by sa mohol z energetickej a vojenskej sféry rozšíriť až na digitálnu „nervovú sústavu“ celej planéty.
Podmorské káble ako nová frontová línia
Vážnosť tejto hrozby zvyšuje fakt, že časť káblov sa nachádza v relatívne malých hĺbkach — približne do 200 metrov. To ich robí technicky dostupnými pre špecializované operácie a potenciálnu sabotáž.
Práve preto patria podmorské káble medzi najzraniteľnejšie prvky moderného sveta. Pre širokú verejnosť sú neviditeľné, no prúdia nimi dáta, bez ktorých nemôžu fungovať banky, burzy, medzinárodné korporácie, cloudové služby, štátne inštitúcie ani komunikačné systémy.
Technologickí giganti ako Amazon, Microsoft a Google investovali miliardy dolárov do dátových centier v oblasti Perzského zálivu. Tieto centrá sú úplne závislé od stabilného spojenia so zvyškom sveta — a podmorské káble sú ich kľúčovou tepnou.
V prípade vážneho výpadku by sa dôsledky zďaleka neobmedzili len na pomalší internet alebo prerušené videohovory. Zasiahnuté by mohli byť finančné transakcie, medzinárodný obchod, fungovanie búrz, logistika, cloudové platformy aj celé podnikové systémy.
Aká zraniteľná táto sieť v skutočnosti je, ukázal príklad z februára 2024. Vtedy boli v Červenom mori poškodené tri podmorské káble — vrátane SMW4 a IMEWE — čo spôsobilo pokles internetovej prevádzky medzi Áziou a Európou približne o 25 %. Opravy trvali mesiace a jasne ukázali, aké pomalé a náročné je obnovenie takejto infraštruktúry.
Narušenie káblov by mohlo paralyzovať digitálnu ekonomiku
Najväčším problémom v prípade konfliktu je jednoduchý fakt: podmorské káble sa nedajú rýchlo opraviť. Obnova si vyžaduje špecializované plavidlá, povolenia na vstup do príslušných vôd a bezpečnostné podmienky pre posádky.
Vo vojnových podmienkach môže byť splnenie týchto požiadaviek takmer nemožné. Aj obmedzené poškodenie môže spôsobiť výpadky trvajúce mesiace — najmä ak k nim dôjde na viacerých miestach súčasne.
Iránska správa je preto vnímaná ako varovanie pre krajiny Perzského zálivu, západné štáty aj globálne technologické spoločnosti: digitálna infraštruktúra sa môže stať cieľom rovnako ľahko ako ropné tankery, vojenské základne či energetické zariadenia.
V moderných konfliktoch vojna nie je vedená iba raketami, lietadlami a loďami. Prebieha aj prostredníctvom údajov, komunikácie, finančných tokov a infraštruktúry, ktorú väčšina ľudí nikdy nevidí.
Ak by boli podmorské káble v Hormuzskom prielive naozaj zasiahnuté, svet by čelil kríze presahujúcej hranice Blízkeho východu. Išlo by o zásah do globálnej digitálnej ekonomiky, medzinárodného obchodu aj každodenného života stoviek miliónov ľudí.
ZDROJ: Tasnim / RIA Novosti / Informer
