Podobne ako v kultovom filme Matrix sme zapletení do pavučiny vyfabrikovaných a dezinterpretovaných informácií, ktoré riadia každý náš krok, každé rozhodnutie, každú myšlienku. A predsa, podobne ako vo filme, aj v našej skutočnosti sa občas vyskytne niečo, čo „nezapadá“ do naratívu, čo sa vymyká a nedá sa vysvetliť mediálnou rétorikou – chyba v matrixe.
Presne taká chyba v matrixe prebehla svetovými médiami začiatkom uplynulého týždňa, so súčasným veľavravným zborovým mlčaním všetkých slovenských „mienkotvorných“ médií. Najbohatší Ukrajinec (Rinat Achmetov) kúpil byt za 550 000 000 dolárov (471 miliónov eur). Ide o najväčšiu transakciu na trhu s nehnuteľnosťami v histórii. (zdroj – Forbes + Bloomberg, antikor.ua)
Chybu v matrixe zvýrazňuje aj fakt, že presne v tom istom čase EÚ schválila novú „pôžičku“ Ukrajine vo výške 90 mld. eur. Vari práve preto Bloomberg ako dôležitý detail uvádza, že oligarcha podpísal zmluvu o obstaraní nehnuteľnosti „krátko pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022“ a že prebiehajúca vojna veľmi poškodila jeho priemyselné impérium, ktoré z veľkej časti pozostáva z uhoľných baní (na Donbase), metalurgických závodov a distribútorov palív a energií. A pre istotu, keby táto poznámka nestačila odkloniť myslenie do patričných medzí, ho bulvárne médiá priamo vypli titulkami typu „Rinat Achmetov, bohatý ukrajinský spojenec Vladimíra Putina, kúpil…“ – Lebo keď už našinec začne za niečím tušiť kolosálne svinstvo, tak treba napísať, že v pozadí je Putin.
(Obraz o skutočnom postavení Achmetova v hierarchii moci na Ukrajine si môžete dokresliť napríklad tu, alebo ešte farbistejšie tu.)
Pre lepšiu predstavivosť, o akej nehnuteľnosti sa vlastne bavíme, si kliknutím zväčšite obrázok vľavo. Achmetov si kúpil „byt“ v novo postavenom objekte Mareterra, s 21 miestnosťami a plochou asi 2500 m2, bez balkónov a terás. V objekte ešte sú priestory na predaj, takže podľa nemenovanej realitnej firmy môžete dostať trojpriestorový apartmán o rozlohe asi 520 m2 za skromných 75 miliónov eur. Pokúsil som sa zistiť, kto predal byt Achmetovovi, teda kto je konečným príjemcom z tejto transakcie, no je to nezverejnená informácia a ide o developera, teda Achmetov je jedným zo skupiny investorov, ktorí dali objekt postaviť. Tým sa dá vysvetliť, že západný mainstream môže tvrdiť, že transakcia bola podpísaná už v roku 2022, hoci zároveň niektoré zdroje pripúšťajú, že transakcia bola finalizovaná v roku 2024.
Ak niektorí čitatelia mainstreamu získali dojem, že Achmetov sa kvôli ťažkým vojnovým časom touto kúpou „bytu“ celkom vyhádzal z prostriedkov, tak ho môžu prestať ľutovať, keď pripomeniem informáciu z februára 2024 (obrázok vľavo), podľa ktorej si Achmetov nechal v nemeckých Brémach podľa návrhu nórskeho dizajnéra postaviť 145-metrovú jachtu Luminance. Veľkosťou je v prvej dvadsiatke medzi súkromnými jachtami a jej cena bola približne na úrovni „bytu“ v Mareterra.
Nuž, čo k tomu povedať ako názor…
Najdecentnejšiu verziu som našiel v The Times Of India: „…je to symbol toho, že globálnej elity sa geopolitické otrasy akosi netýkajú.“
Priliehavosť tejto poznámky podčiarkujú sporadické kritické články západného mainstreamu o pomeroch v Monackom kniežatstve. Tento daňový a právny raj sa vojna-nevojna stal bezpečným útočiskom pre oligarchov, ktorí svoje bohatstvo získali z „netransparentných“ zdrojov. A nejde len o ruských oligarchov, ktorým Monaco pomáha aj vyhnúť sa sankciám. Čoraz častejšie sa píše aj o „monackom batalióne“ mladých Ukrajincov, synov zo zámožných rodín, ktorí tu jazdia na drahých autách a vymetajú drahé podniky. A nejde len o neznámych niekoľko vyvolených. Aj ukrajinský portál 112.ua písal o bývalom ministrovi zahraničných vecí Ukrajiny Dmytrovi Kulebovi, do veľkej miery zodpovednému za to, ako sa konflikt Ruska a Ukrajiny vyvíjal na poli diplomacie. Ten po odchode zo svojho úradu nielen že „ušiel“ do bezpečia v USA, ale presvedčil aj svojho syna, aby sa štúdiom v Londýne vyhol riziku vojenskej služby. Na priamu otázku niektorého z novinárov Kuleba povedal, že na Ukrajine je to pre jeho syna „príliš nebezpečné“.
Kulebov príklad by záverom mohol byť poučením pre všetkých „užitočných idiotov“, že rozprávaním do kamery sa nikto nestane súčasťou tej „elity, ktorej sa vojna netýka“. Mohol… keby im idiotizmus a sebadôležitosť nechali aspoň kúsok miesta na pud sebazáchovy.
