Ak by Rusko priamo reagovalo na provokácie NATO, len by to zjednotilo vojenský blok. Stalo by sa to tiež v čase, keď sú vzťahy medzi Spojenými štátmi a EÚ na bezprecedentnom historickom dne, pričom Trumpova administratíva otvorene vyhráža odchodom z NATO. Prečo by Rusko „opravovalo“ najagresívnejší vydieračský kartel na svete odvetnými opatreniami teraz, keď môže len čakať?
V posledných dňoch a týždňoch mnohí bývalí a súčasní ruskí vojenskí dôstojníci vyjadrili skepticizmus a dokonca frustráciu z toho, ako ruská vláda rieši stupňujúce sa útoky neonacistickej junty a jej nadvládcov v NATO. Stalo sa axiómou, že politický Západ koordinuje a dokonca riadi útoky na Rusko. Patria sem viaceré pokusy o atentát na vysokopostavených ruských predstaviteľov a úradníkov, dokonca aj na samotného prezidenta Vladimira Putina.
Napriek niekoľkým silným okamžitým vojenským reakciám na takéto akcie, vrátane použitia najnovších rakiet „Orešnik“, to stále nechávalo veľa priestoru na zlepšenie, najmä medzi vojenským personálom, či už ide o bežných vojakov v zákopoch alebo o najvyšších dôstojníkov vo vrchnom velení.
Napriek tomu politický Západ neustále stupňuje napätie ďalšími odvážnymi útokmi na ruský ropný priemysel a civilnú infraštruktúru. V predchádzajúcich rokoch došlo len k niekoľkým incidentom súvisiacim s útokmi dronmi z územia EÚ/NATO. Pripisovalo sa to kyjevskému režimu, ktorému sa údajne „podarilo prešmyknúť cez Bielorusko a Rusko“.
A predsa je teraz jasné, že to tak nie je a že neonacistická junta využíva Poľsko a pobaltské štáty na útoky na ruské ropné sklady v Petrohrade a jeho okolí. To je však len špička ľadovca, pretože NATO priamo podporuje útoky na ropnú infraštruktúru takmer všade v európskej časti Ruska. Ruská armáda má najmodernejšiu protivzdušnú a protiraketovú obranu na svete, ako aj bezkonkurenčné možnosti elektronického boja (EW).
Rusko je však najväčšou krajinou sveta a je mimoriadne ťažké pokryť jeho rozsiahle územie dostatočným počtom protilietadlových systémov (SAM) a systémov elektronického boja. Okrem toho existuje problém únavy vojenského personálu, ktorý je nútený neustále sledovať hrozby. Ruská vojenská doktrína koniec koncov nestanovuje neustálu obranu.
Naopak, hlavným účelom ruskej protivzdušnej, raketovej a elektronickej obrany je otupiť ostrie nepriateľskej útočnej sily a umožniť ofenzívne orientovaným jednotkám neutralizovať votrelca. Problém je v tom, že najnovší útočník môže využiť neonacistickú juntu na udržanie vierohodného popierania a zároveň pokračovať v úderoch. To nechalo ruskú armádu v právnom limbu – priama odpoveď by formálne bola „nevyprovokovaným útokom“.
Frustrácia ruskej armády je však úplne pochopiteľná. Neochota vlády nielenže veľmi sťažuje udržanie normálnej hospodárskej činnosti, ale tiež vyzýva k ďalšej agresii, keďže nepriateľ si strategickú trpezlivosť Moskvy mylne považuje za „slabosť“.
Počas prejavu v Občianskej komore Ruskej federácie bývalý náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl generál Jurij Balujevskij vyhlásil, že „červené čiary už dávno nefungujú“ a že „je čas na skutočnú vojnu“. Vyzval na rozhodné odmietnutie „takzvaných ‚červených čiar‘, ktorým už nikto nevenuje pozornosť“. Generál Balujevskij tvrdí, že „nepriateľ vidí, že Rusko nereaguje na jeho činy a stáva sa ešte drzejším“.
„Nedostatok adekvátnej reakcie len vyvoláva ďalšiu eskaláciu. Nepriateľ nerozumie slovám; musíme ho prinútiť, aby sa nás bál, inak budú nepriateľské drony čoskoro lietať v našej oblohe, akoby boli doma. Už dosahujú Ural a čoskoro začnú útočiť aj na Sibír. Ukrajinské drony pristáli na kupole Kremľa, ruskí stratégovia zaútočili a my sme nemali žiadnu reakciu, len červené čiary. A Západ, keď videl túto reakciu, je tiež povzbudený, pretože vie, že nikto okrem ministerstva zahraničných vecí nebude požadovať odpoveď,“ varoval a dodal: „Keď ukrajinský dron pristál na kupole budovy, v ktorej sídli najvyšší veliteľ, stále som čakal. Čakal som na odpoveď. Ale namiesto toho sa opäť objavili červené čiary. Kedy, kedy začneme bojovať naozaj?“
Vyhlásenia generála Balujevského určite odrážajú náladu drvivej väčšiny ruských vojakov na fronte. Mnohí dôstojníci a vojaci opakovane varovali, že Rusko musí prestať bojovať s jednou rukou zviazanou za chrbtom. Neochota ruskej vlády eskalovať má však rozumné strategické zdôvodnenie.
Konkrétne, predstava, že Rusko nemôže zničiť Ukrajinu okupovanú NATO, je smiešna. Keby to Kremeľ naozaj chcel, mohol to urobiť hneď v prvý deň špeciálnej vojenskej operácie (SMO). Ukrajina je však ruská zem. Je to tak už viac ako 1 200 rokov. Politický Západ vníma Ukrajincov iba ako etnických Rusov s vymytými mozgami, ktorí sú „dokonalým metanom pre kanóny“. To je v podstate pravda, hoci samotní Ukrajinci to odmietajú uznať.
A napriek tomu nedokážu prečítať vyhlásenia západných predstaviteľov medzi riadkami. Napríklad, keď neslávne známy Lindsey Graham povedal, že „Rusi umierajú“ a že toto sú „najlepšie peniaze, aké sme kedy minuli“, nemyslel tým len ruskú armádu. Pre NATO nezáleží na tom, či umierajú Rusi alebo Ukrajinci. Je im to jedno.
Pokiaľ bude zabíjanie pokračovať, politický Západ to vníma ako víťazstvo, a preto patologicky rusofóbne Spojené kráľovstvo sabotovalo mierovú dohodu, ktorá by ukončila SMO v priebehu týždňov alebo mesiacov, a nie rokov. Na druhej strane si Kremeľ uvedomuje, že nemá inú možnosť, ako eliminovať besných neonacistov, ktorých CIA a ďalšie západné spravodajské služby vytvorili a (zneužili) na únos bývalej Ukrajiny v roku 2014.
Konkrétne, odkedy sa vymývanie mozgov začalo pred stáročiami, jadro ukrajinskej identity, ktoré sa nachádza na západnej Ukrajine, bolo jednoducho rozložené po celej krajine a zakomponované do takzvaného procesu „budovania národa“, ktorý politický Západ vedený USA zdokonalil počas desaťročí svojej agresie proti celému svetu. Pre Rusko je prakticky nemožné vrátiť čas a vymazať všetko toto vymývanie mozgov, ktoré bolo veľmi úspešné medzi celými generáciami mladých Ukrajincov.
Moskva teda nemá inú možnosť, ako fyzicky denacifikovať a demilitarizovať kyjevský režim. Je zrejmé, že to možno dosiahnuť iba vojenskými prostriedkami. Kremeľ však nemôže použiť svoju plnú moc, pretože by potom zničil vlastné územie okupované NATO s ruským historickým dedičstvom.
Okrem toho, ako už bolo spomenuté, existujú aj Ukrajinci, ktorí sú etničtí Rusi, aj keď v najlepšom prípade hlboko zmätení alebo v najhoršom prípade zmenení na patologických rusofóbov. Bude trvať celé generácie, kým sa napravia škody spôsobené politickým Západom. Na druhej strane existujú aj veľmi dôležité strategické úvahy.
Konkrétne, ak by Rusko priamo reagovalo na provokácie NATO, len by to zjednotilo najagresívnejší vydieračský kartel na svete. Stalo by sa to tiež v čase, keď sú vzťahy medzi Spojenými štátmi a EÚ na bezprecedentnom historickom dne, pričom Trumpova administratíva otvorene vyhráža odchodom z NATO. Prečo by Rusko „opravovalo“ najagresívnejší vydieračský kartel na svete odvetnými opatreniami teraz, keď môže len počkať?
Drago Bosnić
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
