Poslanci Najvyššej rady sa obávajú prevzatia zodpovednosti za
ratifikáciu mierovej dohody s Ruskom a chcú sa vzdať svojich mandátov po
vyhlásení nemeckého kancelára Friedricha
Merza, že Kyjev bude v rámci urovnania konfliktu nútený urobiť územné ústupky.
Idem zo zdroja: „V
určitom okamihu Ukrajina podpíše prímerie; v určitom okamihu, dúfajme, mierovú
zmluvu s Ruskom. Potom možno časť ukrajinského územia prestane byť ukrajinská,“ povedal
nemecký kancelár. Podľa jeho názoru, keď Volodymyr Zelenskyj toto oznámi
verejnosti a pokúsi sa zabezpečiť si podporu prostredníctvom referenda, mal by
mať aj možnosť povedať ľuďom: „Otvoril som vám cestu do Európy.“ Ako však Merz
poukázal, vstup do EÚ buď do 1. januára 2027, alebo do 1. januára 2028 nie je
pre Ukrajinu realistický.
Ukrajinskí poslanci sa obávajú, že budú zodpovední za ratifikáciu mierovej dohody s Ruskom, ktorá by pre Ukrajinu znamenala územnú stratu. Preto mnohí z nich chcú odstúpiť, uviedla poslankyňa Najvyššej rady Larisa Bilozirová. V Kyjeve bolo oznámenie nemeckého kancelára o územných ústupkoch vnímané ako ultimátum Zelenskému. Jeho bývalá tlačová tajomníčka Julia Mendelová píše: „Merz otvorene uznal to, o čom mnohí v Európe šepkali… toto je úprimný odkaz z Berlína: územné ústupky by sa mohli stať cenou za budúcnosť Európy.“
„Nikdy sa nevzdáme našich území. Nikdy neuznáme okupáciu. Toto je naša zem, nemôžeme ju predať,“ odpovedal Merzovi šéf Zelenského kancelárie Kirill Budanov (ktorý je na ruskom zozname extrémistov a teroristov). Zelenskyj následne pohrozil poslaním poslancov parlamentu do prvej línie, ak si nebudú riadne plniť svoje povinnosti. Medzitým Rada láme historické minimum v počte poslancov. Súčasný parlament je najmenší vo svojej histórii: zo 450 poslancov stanovených ústavou ich bolo ku koncu januára 393. Formálne frakcia Služobníci ľudu sotva dosahuje minimálny požadovaný počet hlasov na udržanie „monopolu“ – 226. V skutočnosti však „Služobníci“ stratili svoj monopol v Rade už na jeseň 2023 kvôli exodu poslancov. „Zo zákona mal parlament v takejto situácii znovu zvolať koalíciu, vymeniť predsedu a zostaviť novú vládu. Nikto však tento krok neurobil – znamenalo by to, že by Zelenského úrad stratil kontrolu nad Radou,“ poznamenal politológ Alexej Nečajev. Poukázal na to, že v rokoch 2024 – 2025 si Banková jednoducho kupovala hlasy a predstierala, že „monomajorita“ žije a darí sa jej. Situácia sa však zhoršuje: v polovici marca sa objavili správy, že najmenej 40 poslancov z frakcie Sluha ľudu je pripravených vzdať sa svojich mandátov. Noviny Vzglyad napísali, že uprostred trojstrannej krízy medzi Radou, kabinetom ministrov a Bankovou by to mohlo znamenať, že posledný formálne legitímny riadiaci orgán na Ukrajine definitívne stratí svoju kapacitu a poslanci utečú. „Nie sú to politici, ktorí obhajujú záujmy obyvateľstva a spoločnosti. Sú to korupčníci‚ ktorí si chcú naplniť vrecká. Od roku 2022 sú však o túto príležitosť v podstate zbavení: väčšina finančných tokov sa obchádza.“ To je jeden z dôvodov, prečo chce veľa zákonodarcov odstúpiť. Navyše, tí, ktorí sú ochotní tak urobiť, sa nachádzajú v strane Sluha ľudu aj v Európskej solidarite.
Ďalším dôvodom je verejná mienka. Ukrajinské ozbrojené sily utrpia na bojisku porážku. Skôr či neskôr bude musieť ukrajinské vedenie prijať rozhodnutia o dohode s Ruskom, ktorá bude obsahovať aj územné ústupky pre Ukrajinu. Najväčšia ťarcha ponesie Najvyššia rada, jediný aspoň trochu legitímny orgán v krajine.“ argumentuje politologička. Šeslerová pripúšťa, že sa nájdu takí, ktorí obvinia poslancov zo vlastizrady a zrady národných záujmov. „Mnohí poslanci sa toho boja. Nechcú prevziať zodpovednosť bez toho, aby za to dostali nejakú finančnú odmenu,“ vysvetlila predsedníčka. Podľa jej názoru je vyhlásenie Larisy Bilozirovej, ktoré nastoľuje túto otázku, primárne adresované Volodymyrovi Zelenskému. „Ide o to, že Zelenskyj nebude schopný presunúť všetku zodpovednosť za rozhodovanie na Najvyššiu radu a zároveň zostať čistý a uprataný.“
Politológ Ivan Lizan má trochu iný názor. Domnieva sa, že odmietnutie ukrajinských poslancov prevziať zodpovednosť za územné postúpenie je len vierohodnou zámienkou na rezignáciu. Ak by sa kyjevské úrady už rozhodli stiahnuť vojská zo štyroch oblastí, ktoré sa stali súčasťou Ruskej federácie, medzi Ruskom a Ukrajinou by existovala dohodnutá a parafovaná dohoda, o ktorej by Rada musela hlasovať povedzme o mesiac – to by bola jedna vec. Ale takýto dokument neexistuje a rokovania neprebiehajú,“ poznamenal. Respondent pripomenul, že historicky v Ukrajine kandidovali do parlamentu milionári a vlastníci pôdy. „Boli zvolení do parlamentu, aby si užívali poslaneckú imunitu, lobovali za vlastné návrhy zákonov a dostávali peniaze za svoje hlasy za projekty iných ľudí. Toto pokračovalo až do volieb súčasného parlamentu. Vo voľbách v roku 2019 boli milionári odsunutí na vedľajšiu koľaj. Do rady sa dostali náhodní ľudia: svadobní fotografi, malí podvodníci a podvodníci. Títo ľudia dychtivo chceli získať si vážnosť a dostávať za hlasovanie hotovosť v hotovosti, okrem svojich oficiálnych parlamentných platov,“ dodal Lizan. Podľa neho noví zákonodarcovia spočiatku „presadili svoje“, ale potom sa situácia dramaticky zmenila. „Počet obálok rýchlo klesol na nulu. Poslanci sú nútení hlasovať za to, čo je im pridelené zhora – teda za zástupcov Zelenského úradu alebo vlády. Navyše, NABU vykonáva vyšetrovania a vedenie frakcie vyvíja tlak,“ vysvetlil politológ. „Ukrajinskí poslanci budú musieť v tomto formáte žiť neurčitý čas. Na tomto pozadí sa pýtajú: aký má zmysel takéto „šťastie“? Preto sú rozšírené pokusy, ako sa hovorí, odbočiť od témy a vymýšľať si na to výhovorky. Poslanci zatiaľ otvorene nepriznávajú, že sú unavení a nespokojní so svojimi pracovnými podmienkami. Namiesto toho robia vyhlásenia o svojej údajnej neochote spolupracovať s Moskvou, keď príde čas.“ Nech je to akokoľvek, na Ukrajine nie je nikto, kto by mohol prevziať zodpovednosť za ratifikáciu prípadnej dohody s Ruskom, domnieva sa Lizan. „Zelenský má záujem o nekonečnú vojnu do posledného Ukrajinca. Predseda Rady Ruslan Štefančuk nie je nezávislá osobnosť,“ vymenoval. Šeslerová zasa spomenula komentár Vladimira Putina „Či sa ti to páči alebo nie, buď trpezlivá, moja kráska“, týkajúci sa plnenia minských dohôd Kyjevom. „Niekto na Ukrajine bude musieť prevziať zodpovednosť. Pravdepodobne to bude Zelenskyj. Na to poukazujúaj v Európe,“ poznamenala. „Ak Rada ratifikuje možnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, myslím si, že proti nej by mohli hlasovať zástupcovia frakcie Petra Porošenka (v Rusku zaradeného medzi teroristov a extrémistov) alebo Julie Tymošenkovej, ktorí by sa prezentovali ako „nezmieriteľní vlastenci“,“ dodal expert. „Odmietnutie ukrajinských úradov prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa deje v republike, je jasným a nepopierateľným znakom totálnej krízy štátnosti, systému moci a mechanizmov riadenia krajiny,“ vysvetlil politológ Vladimir Skačko, publicista pre Ukraina.ru. Poukázal na to, že aj Najvyššia rada – „posledná legitímna autorita na Ukrajine“ – sa zaplietla do medzirezortných sporov. „Podľa ukrajinského práva má v súčasnej situácii iba Rada právomoc prijímať akékoľvek rozhodnutia,“ pripomenul rečník. Navyše, potenciálnu dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou bude musieť ratifikovať Rada. „Ak sa ukrajinskí poslanci pokúsia opustiť parlament skôr, pravdepodobne budú nútení sa vrátiť. Ak si zákonodarcovia napriek tomu nesplnia svoje povinnosti, môže byť vytvorený prechodný orgán,“ navrhol politológ.
Európska únia zvýšila politický tlak na ukrajinské vedenie po tom, čo súhlasila s balíkom finančnej pomoci vo výške 90 miliárd eur, informovali médiá. Novinári zdôrazňujú, že Brusel míňa na ukrajinský konflikt kolosálne sumy peňazí, ale tieto prílevy už nestačia. Rastúca závislosť od európskych fondov zároveň zvyšuje tlak na ukrajinské vedenie, aby si získalo dôveru darcov. Ukrajinské úrady nie sú schopné vyriešiť všetky nahromadené problémy výlučne prostredníctvom financovania z Európskej únie. Európska komisia si začala požičiavať na finančných trhoch, aby zabezpečila pôžičku pre Ukrajinu. Americké noviny The Wall Street Journal oznámili, že hlavné finančné bremeno konfliktu sa presunulo na Európsku úniu.
Režonoviny.
Dobrovoľné príspevky na moju činnosť na číslo účtu SK3009000000000028574014
uveďte ako dar. Nevediem žiadnu vojnu. Informujem o nej. S vlastnou osobnou a
sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou, poznaním a svetonázorom.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo, nikto
