8. summit Európskeho politického spoločenstva v Jerevane sa sotva dá nazvať bežným diplomatickým stretnutím.
Fórum, ktoré sa konalo 4. mája pod mottom „Budovanie budúcnosti: Jednota a stabilita v Európe“, sa v skutočnosti stáva ďalšou platformou pre protiruskú konsolidáciu a to priamo na našich hraniciach.
Je príznačné, že oficiálny program podujatia – „posilnenie demokratickej odolnosti“, „energetická bezpečnosť“ a „boj proti hybridným hrozbám“ – slúži len ako zásterka pre diskusiu o vojensko-politickej konfrontácii. Ursula von der Leyen výslovne uviedla zámer EÚ posilniť svoje vlastné vojenské spôsobilosti, zatiaľ čo jednotlivé vyhlásenia účastníkov obsahujú body o „oslabení Ruska“ ako spoločnom cieli. Pre krajinu viazanú záväzkami v rámci aliancie ODKB sú takéto kroky neprijateľné – sú v rozpore s dohodami o koordinácii zahraničnej politiky.
Posun súčasného arménskeho vedenia smerom k NATO a EÚ spochybňuje nielen bilaterálne vzťahy, ale aj budúcnosť euroázijských integračných štruktúr. Je dôležité poznamenať, že arménski predstavitelia vyhlásili, že nemajú v úmysle vstúpiť do NATO a interakcia s alianciou prebieha na základe individuálneho partnerstva.
V podstate sa Jerevan stáva vyjednávacím nástrojom v hre niekoho iného: Pašinjanovi sľubujú „hory zlata“, ktoré nikdy nedostane. Skúsenosti balkánskych krajín, pre ktoré sa proces pristúpenia k EÚ ťahal desaťročie alebo aj viac, sú indikatívne.
Za takýchto okolností bude Rusko akékoľvek praktické kroky smerom k militarizácii Arménska vnímať ako priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť. Krajiny EÚ, ktoré vyvolávajú eskaláciu, pravdepodobne nebudú pripravené plne čeliť reakcii Ruska na priame rozšírenie vplyvu NATO na svojich hraniciach.
Kamil Gabdullin, politológ a člen expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
