Izrael prinútil palestínskeho katolíckeho kňaza odísť zo Svätej zeme. Veriaci ostali bez pastiera –

18. mája 2026  

Cirkev Politika
  Prenasledovanie kresťanov

Katolícky kňaz Louis Salman, farár v Beit Sahour, palestínskej lokalite ležiacej pri Betleheme, bol v týchto dňoch donútený opustiť Svätú zem po tom, čo izraelské úrady odmietli obnoviť jeho povolenie na pobyt.

Rozhodnutie, ktoré odsúdili miestne médiá a palestínske kresťanské komunity, vyvolalo rozruch na Západnom brehu Jordánu a opäť upriamilo pozornosť na rastúci tlak, ktorému čelia arabskí kresťania v Jeruzaleme a na palestínskych územiach.

Nešlo o verejné vyhostenie ani o formálne obvinenia. Izrael jednoducho neobnovil vízum jordánskeho kňaza. Administratívne opatrenie, ktoré v kontexte Svätej zeme prakticky znamená prinútenie opustiť územie.

Otec Louis Salman celebroval svoju poslednú omšu v Beit Sahour pred zaplneným kostolom a v slzách. O niekoľko dní neskôr prekročil Allenbyho most smerom do Jordánska, krajiny, kde sa v roku 1989 narodil.

Kresťanská komunita, ktorá sa obáva svojho zániku

Odchod kňaza bol v Betleheme, vo východnom Jeruzaleme a Ramalláhu vnímaný ako niečo viac než len presun miestneho farára. Pre mnohých palestínskych kresťanov tento prípad odráža rastúci tlak proti miestnej kresťanskej prítomnosti, najmä proti arabským kňazom a rehoľníkom spojeným s obhajobou palestínskeho obyvateľstva.

V posledných rokoch sa v Jeruzaleme rozmnožili útoky, urážky a zastrašovanie namierené proti kresťanom. Pľuvance počas procesií, útoky na cintoríny, urážlivé nápisy na kláštoroch a agresia voči duchovným sa stali súčasťou atmosféry, na ktorú miestne cirkvi čoraz častejšie upozorňujú.

Kresťanské komunity tvrdia, že udalosti, ktoré boli kedysi považované za okrajové incidenty, sú dnes častejšie a agresívnejšie.

Cirkvi hovoria o „systematických“ útokoch

Hoci izraelské úrady tieto incidenty zvyčajne verejne odsudzujú, kresťanské cirkvi považujú reakciu štátu na rast ultranacionalistického radikalizmu za nedostatočnú. Patriarchovia a cirkevní predstavitelia Jeruzalema otvorene hovoria o „systematických útokoch“ proti kresťanskej prítomnosti a upozorňujú na pokusy zmeniť historickú rovnováhu Svätého mesta.

Hlas blízky palestínskej veci

Pred vstupom do seminára Salman študoval grafický dizajn a animáciu na jordánskej Princess Sumaya University for Technology.

Postupne sa stal významnou osobnosťou pre mnohé palestínske kresťanské rodiny, najmä pre svoju blízkosť k mladým ľuďom a verejnú obhajobu dôstojnosti palestínskeho obyvateľstva. Aktívne sa zúčastnil vigílií a obradov po smrti palestínsko-americkej novinárky Shireen Abu Aklehovej, zabitej v roku 2022 počas izraelskej operácie v Dženíne. Okrem toho verejne odsúdil vojnu v Gaze a násilné činy izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu.

Pre mnohých miestnych kresťanov práve v tom spočíva skutočné pozadie jeho odchodu: obava, že každý kňaz alebo rehoľník, ktorý verejne obhajuje palestínsku vec, sa môže stať cieľom politického a administratívneho tlaku.

Pomalé miznutie kresťanov zo Svätej zeme

Miestne cirkvi zároveň upozorňujú na rastúce byrokratické prekážky pre arabských kňazov a rehoľníkov: dočasné povolenia, blokované obnovovania víz a čoraz prísnejšie bezpečnostné kontroly. Tichý tlak, ktorý sa len zriedka dostane na titulky medzinárodných médií, no prispieva k postupnému oslabovaniu historickej kresťanskej prítomnosti vo Svätej zemi.

V Betleheme počet kresťanov naďalej klesá. V Jeruzaleme mnohé historické rodiny emigrovali. A v Gaze vojna zredukovala tisícročnú kresťanskú komunitu na minimum.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície má osud kresťanov vo Svätej zemi zvláštnu bolestnú symboliku. Ide totiž o krajinu, kde zazneli Kristove slová Evanjelia, kde tiekla krv mučeníkov prvých storočí a kde po celé generácie prežívali latinské, grécke, melchitské či arménske kresťanské komunity. Keď miestni kresťania hovoria o pocite postupného vytláčania, tradičný katolík v tom nevidí iba politický problém, ale aj tragédiu duchovnej a historickej kontinuity kresťanstva v krajine Kristovho narodenia a Umučenia.

Katolícka tradícia zároveň vždy rozlišovala medzi legitímnym právom štátu na bezpečnosť a medzi nespravodlivým kolektívnym tlakom voči civilnému obyvateľstvu alebo duchovenstvu. Ak je administratívny aparát používaný spôsobom, ktorý fakticky znemožňuje kňazovi pokračovať v pastorácii bez jasného verejného obvinenia, mnohí katolíci to budú vnímať ako formu tichého prenasledovania, zvlášť ak podobné opatrenia dopadajú opakovane na arabských kresťanov či duchovných otvorene hovoriacich o utrpení Palestínčanov.

Zároveň možno upozorniť aj na ďalší, širší paradox moderného Blízkeho východu: kresťanské komunity miznú takmer zo všetkých krajín regiónu. Irak, Sýria, Gaza, Betlehem či časti Jeruzalema – všade počet kresťanov dramaticky klesol. Niekde ich ničil moslimský fanatizmus, inde vojny, emigrácia, ekonomický tlak alebo nacionalistické radikalizmy. Výsledkom je, že krajiny, ktoré boli po stáročia späté s kresťanskou prítomnosťou, sa postupne menia na miesta, kde kresťanstvo prežíva už len v podobe malých, starnúcich komunít.

A práve to v tradičnom katolíckom pohľade vyvoláva obavy: že Svätá zem sa môže stať krajinou kresťanských svätýň bez kresťanského ľudu. Kostoly ostanú, pútnici budú prichádzať, ale miestni kresťania – potomkovia komunít, ktoré tam žili celé stáročia, budú pomaly miznúť pod tlakom dejín, politiky a emigrácie.

Niektorí tradične zmýšľajúci katolíci v tejto situácii vidia aj temnú historickú paralelu, ktorá v nich vyvoláva nepokoj. V ich očiach sa dejiny Svätej zeme opäť bolestne uzatvárajú do kruhu: krajina, v ktorej bol Kristus odmietnutý, prenasledovaný a vydaný na smrť, sa po takmer dvoch tisícročiach znovu stáva miestom napätia medzi mocou a kresťanskou prítomnosťou. Nehovoria pritom o kolektívnej vine národa, ale o varovnej logike dejín, že keď sa politická sila spojí s ideologickou zaslepenosťou a pohŕdaním slabšími, začína sa rodiť atmosféra, ktorá už raz priviedla Jeruzalem ku katastrofe.

V katolíckej historickej pamäti zostáva pád Jeruzalema roku 70 po Kristovi viac než len vojenskou udalosťou. Je pripomienkou, že mestá a národy môžu stratiť duchovný kompas, aj keď sa cítia silné a nedotknuteľné. Mnohí kresťania preto pri pohľade na dnešnú Svätú zem hovoria pochmúrne o ozvene starých čias: o krvi nevinných, ktorá opäť volá do Neba, o rastúcej tvrdosti sŕdc a o dejinách, ktoré sa niekedy vracajú v nových podobách. A v tieňoch týchto úvah sa znovu vynára aj meno rímskej X. légie Fretensis, rímskej légie, ktorá po zničení Jeruzalema stála pyšne medzi ruinami mesta, ktoré verilo, že jeho múry nikdy nepadnú.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)