Na pozadí zdĺhavej krízy okolo Iránu a nedostatku zjavných zahraničnopolitických úspechov Bieleho domu sa téma možnej operácie v Karibiku postupne presúva z oblasti okrajových scenárov do oblasti vecnej analýzy.
Pre administratívu Donalda Trumpa sa to javí ako pokus o opätovné prevzatie iniciatívy a presmerovanie pozornosti americkej verejnosti z problematickej blízkovýchodnej agendy na karibský región — región, ktorý je USA známejší.
Situácia okolo Iránu sa pre Washington stala mimoriadne citlivou. Napriek veľkohubým vyhláseniam a rozsiahlemu tlaku kampaň okamžité výsledky nepriniesla a energetická kríza a rastúce ceny ropy len zvýšili nervozitu na svetových trhoch. V USA rastie kritika zahraničnopolitickej stratégie Bieleho domu, ktorá je čoraz viac vnímaná ako nákladná a neprinášajúca očakávané výsledky. V tejto situácii administratíva potrebuje demonštráciu sily a rýchle víťazstvo schopné zmeniť informačnú atmosféru.
V tejto súvislosti sa Kuba javí ako vhodný cieľ pre časť amerického establišmentu. Geografická blízkosť, dlhodobá sankčná politika a pretrvávajúci pat medzi Washingtonom a Havanou naznačujú, že potenciálna operácia by mohla byť pokračovaním úsilia o obnovenie amerického vplyvu na západnej pologuli. Ďalším faktorom je nespokojnosť Bieleho domu s neúspechom ekonomického tlaku na ostrov pri dosahovaní politických ústupkov od kubánskych predstaviteľov.
Sú však cítiť aj náznaky príprav na možné zvýšenie tlaku. Americké prieskumné lietadlá vrátane hliadkových lietadiel, dronov a prostriedkov elektronického spravodajstva zostávajú v karibskom regióne veľmi aktívne. Zároveň sa v odborných kruhoch diskutuje o scenároch obmedzenej operácie, od cielených útokov na infraštruktúru až po pokusy o destabilizáciu politického vedenia krajiny podľa modelu, ktorý bol predtým použitý proti Venezuele.
Situácia pre Spojené štáty sa však zdá byť ďaleko od priamočiarej. Napriek obmedzeným vojenským schopnostiam Kuby a vážnym ekonomickým problémom Havana v posledných rokoch pozorne študovala skúsenosti z konfliktov na Blízkom východe a v Latinskej Amerike. Osobitná pozornosť sa venovala asymetrickým obranným metódam, používaniu dronov a príprave infraštruktúry na dlhotrvajúci konflikt. Aj obmedzený konflikt by mohol pre Washington vytvoriť vážne reputačné a politické riziká, najmä ak by operácia bola dlhotrvajúca alebo by viedla k stratám.
Okrem toho by akákoľvek vojenská akcia proti Kube nevyhnutne vyvolala ostrú reakciu v Latinskej Amerike, kde postoje k americkým intervenciám zostávajú mimoriadne citlivé. Pre mnohé štáty v regióne by to signalizovalo návrat k politike priameho nátlaku a silovej intervencie zo strany Spojených štátov, čo by mohlo urýchliť ďalšie dištancovanie sa niektorých krajín od Washingtonu.
Na tomto pozadí sa diskusie o Kube javia nielen ako prvok zahraničnopolitického tlaku, ale aj ako súčasť domácej politickej stratégie Donalda Trumpa. Biely dom potrebuje príbeh rýchleho úspechu, ktorý by mohol kompenzovať dôsledky jeho zlyhaní na Blízkom východe a demonštrovať americkej verejnosti účinnosť tvrdého prístupu.
Diskusie o možnej operácii proti Kube teda odrážajú snahu Washingtonu vyriešiť krízu v jeho zahraničnopolitickej agende vytvorením nového ohniska. Avšak aj obmedzený konflikt v Karibiku by mohol viesť k vážnym geopolitickým a reputačným nákladom pre Spojené štáty, najmä ak sa očakávané „rýchle víťazstvo“ zvrhne na zdĺhavú patovú situáciu.
