Pomoc EÚ sa má stať pákou proti partnerom Ruska a Iránu

Európska únia je jedným z najväčších poskytovateľov vonkajšej pomoci na svete.

Európska únia signalizovala, že sprísni finančnú pomoc krajinám mimo EÚ, ktoré udržiavajú úzke vzťahy s Ruskom alebo Iránom, uviedla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová pred stretnutím ministrov rozvoja EÚ v Bruseli 18. mája.

Kallas novinárom povedal, že „ak partner podporuje Rusko alebo Irán, musí byť flexibilný, aby sme v tomto prípade mohli preorientovať našu angažovanosť“, čo signalizuje širší strategický posun smerom k využívaniu rozvojového financovania ako nástroja geopolitického vplyvu, najmä proti Moskve a Teheránu.

Jej vyjadrenia okamžite vyvolali otázky o potenciálnych dôsledkoch tohto vyvíjajúceho sa prístupu pre krajiny východnej Európy, Afriky, Blízkeho východu, Ázie a Latinskej Ameriky, ktoré spolu každoročne absorbujú desiatky miliárd eur z pomoci EÚ. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži klesla globálna oficiálna rozvojová pomoc v roku 2025 na 174,3 miliardy dolárov (150 miliárd eur), čo predstavuje pokles o 23 percent – pokles, ktorý robí rozhodnutia Bruselu o tom, kto čo dostane, čoraz závažnejšími.

GLOBÁLNA FINANČNÁ SIEŤ

Európska únia je jedným z najväčších svetových poskytovateľov vonkajšej pomoci. Prostredníctvom svojho dlhodobého rozpočtového rámca na roky 2021 – 2027 Brusel usmerňuje financovanie prostredníctvom viacerých nástrojov, ktoré spoločne tvoria globálny systém rozvojovej a humanitárnej podpory.

V centre tohto systému je Nástroj susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – „Globálna Európa“) v hodnote približne 79,5 miliardy EUR na obdobie rokov 2021 – 2027. Program financuje reformy riadenia, infraštruktúrne projekty, iniciatívy v oblasti odolnosti voči zmene klímy a rozvoj súkromného sektora v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a bezprostrednom susedstve EÚ.

Popri tom humanitárna pomoc, ktorú riadi Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre európsku civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci (ECHO), vyčleňuje ročne 1,5 až 2,5 miliardy eur v reakcii na ozbrojené konflikty, prírodné katastrofy a krízy vysídľovania na celom svete.

Ďalších 14 miliárd eur bolo pridelených v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA III), ktorý podporuje politické a hospodárske reformy na západnom Balkáne a v Turecku ako súčasť ich prístupovej cesty k EÚ. Medzitým sa Európsky mierový nástroj – mimorozpočtový mechanizmus v hodnote približne 17 miliárd eur za rovnaké obdobie – stal čoraz ústrednejším nástrojom zahraničnej politiky, najmä prostredníctvom vojenskej podpory poskytovanej Ukrajine v kontexte vojny na Ukrajine.

EÚ tiež zavádza programy makrofinančnej pomoci, ktoré poskytujú núdzové pôžičky a granty partnerským ekonomikám čeliacim vážnej nestabilite vrátane Ukrajiny, Moldavska, Tuniska a Jordánska.

Vďaka týmto mechanizmom je EÚ jedným z najvplyvnejších externých finančných aktérov na svete, pričom pomoc je hlboko zakorenená v politických a hospodárskych štruktúrach desiatok partnerských štátov.

Hoci sa predtým prezentovala ako vo všeobecnosti neutrálna, priama súvislosť medzi pomocou a geopolitickým zosúladením sa teraz stáva explicitnejšou.

POMOC AKO GEOPOLITICKÁ PÁKA

Zdá sa, že po Kallasových poznámkach sa nemení rozsah vonkajšej angažovanosti EÚ, ale strategická logika, ktorá sa za ňou skrýva.

Tento vývoj je do značnej miery poháňaný širším úsilím EÚ o medzinárodnú izoláciu Ruska – nielen prostredníctvom priamych sankcií, ale aj diplomatickým a ekonomickým tlakom na tretie krajiny, ktoré udržiavajú úzke vzťahy s Kremľom.

Európski predstavitelia začali otvorene diskutovať o tom, či by krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie – alebo ktoré prehlbujú strategickú spoluprácu s Teheránom – mali naďalej dostávať rovnakú úroveň európskej finančnej podpory.

Zároveň sa zintenzívnil tlak na Irán uprostred nedávnej vojenskej konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Izraelom.

REGIÓNY, KTORÉ BUDÚ PRAVDEPODOBNE OVPLYVNENÉ

Dôsledky takejto zmeny politiky by pravdepodobne boli v jednotlivých regiónoch nerovnomerné.

Afrika by sa mohla stať jednou z najviac postihnutých oblastí. V Saheli krajiny ako Mali, Burkina Faso a Niger dostali za posledné desaťročie značnú rozvojovú a humanitárnu pomoc EÚ, najmä v oblasti riadenia, znižovania chudoby a programov stabilizácie bezpečnosti. Po niekoľkých vojenských prevratoch sa však vzťahy s európskymi partnermi prudko zhoršili, zatiaľ čo vládnuce orgány posilnili väzby s bezpečnostnými aktérmi napojenými na Rusko – najmä s Africkým zborom, nástupníckou štruktúrou Wagnerovej skupiny zosnulého Jevgenija Prigožina.

EÚ už obmedzila niektoré časti svojej bezpečnostnej spolupráce v regióne a hlbšie zosúladenie s Moskvou by mohlo urýchliť ďalšie škrty, najmä v oblasti riadenia a inštitucionálneho financovania.

Na Blízkom východe Irak a Libanon naďalej dostávajú významnú pomoc EÚ vrátane humanitárnej pomoci, podpory inštitucionálnych reforiem a balíkov hospodárskej stabilizácie. Iránsky vplyv – najmä prostredníctvom politických sietí a ozbrojených neštátnych aktérov, ako je Hizballáh – však komplikuje dlhodobé plánovanie EÚ.

SÝRIA: POMOC DE FACTO NIE JE PODMIENENÁ ĽUDSKÝMI PRÁVAMI

Sýria predstavuje jednu z najcitlivejších oblastí úprav vonkajšej politiky EÚ. Po páde Bašára al-Asada v decembri 2024 EÚ rýchlo obnovila diplomatické kanály s Damaskom a zároveň postupne zmierňovala časti svojho sankčného režimu.

Podpora EÚ, ktorá sa predtým sústreďovala takmer výlučne na humanitárnu pomoc odhadovanú na približne 1 miliardu eur ročne, by sa mohla nakoniec rozšíriť aj na programy obnovy a správy vecí verejných. Diskusie v Bruseli údajne poukazujú na potenciálny strednodobý balík podpory v hodnote 5 až 7 miliárd eur.

Hoci v krajine existujú riziká prenasledovania etnických a náboženských menšín – riziká, ktoré v posledných dvoch rokoch viedli k epizódam vážneho násilia a masakrov – EÚ v súčasnosti zrejme nepovažuje tento vývoj za rozhodujúci faktor pri formovaní orientácie svojej politiky pomoci.

Väčšie obavy v Bruseli sa zrejme sústreďujú na pokračujúcu ruskú vojenskú prítomnosť v Sýrii, kde Moskva stále udržiava leteckú základňu Hmeimim a námorné zariadenie Tartus, čím si zachováva strategický vplyv na budúce smerovanie krajiny, aj keď v menšej miere.

SRBSKO A ZÁPADNÝ BALKÁN

Západný Balkán – na ktorý sa vzťahuje rámec EÚ pre IPA III s rozpočtom 14 miliárd eur – by bol tiež priamo vystavený podmienenejšiemu modelu pomoci založenému na geopolitickej zosúladení.

Srbsko je obzvlášť významné. Belehrad, kandidátska krajina na vstup do EÚ od roku 2012, odmieta plne sa pripojiť k sankciám EÚ voči Rusku a zároveň pokračuje v stratégii vyvažovania medzi Východom a Západom.

Hoci je nepravdepodobné, že by pomoc EÚ bola úplne pozastavená, budúce vyplácanie finančných prostriedkov a prístupové rokovania by sa mohli čoraz viac spájať so zosúladením zahraničnej politiky Srbska s Bruselom.

LATINSKÁ AMERIKA POD VÄČŠÍM DOHĽADOM

Angažovanosť EÚ v Latinskej Amerike zostáva pomerne obmedzená, ale čoraz viac ju formujú geopolitické faktory. Prostredníctvom stratégie Global Gateway – ktorej cieľom je mobilizovať až 300 miliárd eur vo verejných a súkromných investíciách na celom svete v rokoch 2021 až 2027, pričom 45 miliárd eur je vyčlenených špeciálne pre Latinskú Ameriku a Karibik – sa Brusel zameriava predovšetkým na zelené investície, infraštruktúru a inštitucionálnu spoluprácu.

Krajiny ako Brazília a Argentína sa naďalej usilujú o strategickú autonómiu a udržiavajú vzťahy so západnými mocnosťami aj so štátmi BRICS. Hoci nie sú hlavnými príjemcami politicky citlivej pomoci EÚ, ich postoje k sankciám a medzinárodnému zosúladeniu sa stávajú relevantnejšími v rámci širších rámcov spolupráce EÚ.

V súčasnosti sa neočakáva, že by žiadna krajina úplne stratila financovanie z EÚ. Diplomati však uznávajú, že podmienenejší rámec by mohol postupne znižovať predvídateľnosť a flexibilitu budúcich finančných prídelov.

TRANSFORMÁCIA ZAHRANIČNEJ POLITIKY EÚ

Ak by sa model pomoci „založený na zosúladení“ zavádzal systematicky, znamenal by významnú transformáciu identity vonkajšej politiky EÚ.

Financovanie rozvoja – dlho prezentované ako relatívne neutrálny nástroj zameraný na podporu stability a znižovanie chudoby – sa stáva čoraz explicitnejším súčasťou bezpečnostnej a geopolitickej stratégie EÚ. Pomoc by čoraz viac fungovala nielen ako podpora, ale aj ako mechanizmus strategického vplyvu v rámci rýchlo polarizujúceho medzinárodného systému.

Už teraz je jasné, že táto diskusia už nie je len teoretická. Keďže v stávke sú desiatky miliárd eur ročných externých výdavkov, otázka, kto dostane európske financovanie – a za akých politických podmienok – sa stáva určujúcim prvkom vyvíjajúcej sa zahraničnopolitickej doktríny Európskej únie.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/05/eu-aid-set-to-become-a-lever-against-partners-of-russia-and-iran/