8. júna 2026
Po tom, čo pápež Lev XIV. zverejnil svoju encykliku Magnifica humanitas, v ktorej varoval spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu, aby nestavali „novú Babylonskú vežu“, spoločnosť Anthropic vyzvala na globálne pozastavenie alebo spomalenie vývoja tejto technológie.
Jack Clark, spoluzakladateľ spoločnosti Anthropic, a Marina Favarová, riaditeľka Inštitútu Anthropic, zverejnili 4. júna varovný dokument, v ktorom upozorňujú na riziko, že „ľudia stratia kontrolu nad systémami umelej inteligencie“, ak bude súčasné tempo vývoja pokračovať bez obmedzení. Dôvodom ich obáv je skutočnosť, že samotný systém umelej inteligencie spoločnosti už preberá čoraz väčšiu časť písania kódu, ktorý navrhuje nové systémy umelej inteligencie, pričom objem tejto práce sa každé štvrťročie osemnásobne zvyšuje.
„Tomuto sa hovorí rekurzívne sebazlepšovanie,“ vysvetľujú Clark a Favarová v dokumente. „Zatiaľ sme sa do tohto štádia nedostali a rekurzívne sebazlepšovanie nie je nevyhnutné. Môže však prísť skôr, než je väčšina inštitúcií pripravená sa s ním vyrovnať.“
zdroj: wikimedia commons
zdroj: wikimedia commons
Hoci dokument spoločnosti Anthropic výslovne nespomína pápežskú encykliku, väzby medzi spoločnosťou a Vatikánom sú úzke a všeobecne známe. Chris Olah, ďalší zo spoluzakladateľov Anthropic, bol prítomný po boku pápeža pri predstavení encykliky Magnifica humanitas a spoločnosť už dlhší čas rozvíja iniciatívy rozhovorov s Vatikánom a ďalšími náboženskými inštitúciami s cieľom riešiť etické dôsledky rozvoja umelej inteligencie.
Predstavitelia Anthropic uviedli, že umelá inteligencia „bude v najbližších rokoch oveľa schopnejšia“ a že „tieto trendy majú obrovské dôsledky“. Preto vyzývajú technologické spoločnosti, aby sa dohodli na koordinovanom pozastavení alebo spomalení vývoja, zároveň však priznávajú, že si to bude vyžadovať medzinárodnú spoluprácu. „Ak by totiž spomalenie iba umožnilo menej opatrným aktérom technologicky dobehnúť ostatných, mohlo by to v konečnom dôsledku znížiť bezpečnosť všetkých,“ upozorňujú.
„Sme presvedčení, že by bolo pre svet dobré mať možnosť dočasne spomaliť alebo pozastaviť vývoj najpokročilejšej umelej inteligencie, aby spoločenské štruktúry a výskum v oblasti zosúladenia umelej inteligencie s ľudskými hodnotami dokázali držať krok s technologickým pokrokom,“ uviedli.
Charles Camosy, morálny teológ z Katolíckej univerzity Ameriky a dlhoročný spolupracovník spoločnosti Anthropic v etických otázkach, uviedol, že vyhlásenia spoločnosti sa zdajú byť v súlade s túžbou pápeža Leva XIV. „odzbrojiť“ umelú inteligenciu, čo pápež nevysvetľuje ako zastavenie inovácií, ale ako „zabránenie tomu, aby UI ovládla ľudstvo“.
Camosy priznal, že spoločnosť Anthropic chápe rýchlosť vývoja ako „taký veľký problém, že všetci musíme spomaliť“. Prestávka by podľa neho umožnila spoločnosti „premýšľať o tom, čo by umelá inteligencia mala alebo nemala robiť v kultúre“, vzhľadom na hrozbu, že by mohla nahradiť vyučovanie, doučovanie, výchovu detí či starostlivosť o chorých, a tým podkopať „veci, ktoré robia naše ľudstvo veľkolepým“.
Teológ priznal, že tvrdá konkurencia medzi štátmi a spoločnosťami predstavuje „významnú prekážku“ pre dosiahnutie takejto globálnej spolupráce, zároveň však zdôraznil: „Prekvapilo ma, koľko rôznych typov ľudí sa o túto encykliku zaujíma.“
„Mnohí čakali, že niekto zaplní morálny priestor,“ dodal a povzbudil Svätého Otca, aby zvážil návštevu srdca Silicon Valley a viedol túto diskusiu z pozície morálnej autority katolíckej Cirkvi.
zdroj: youtube.com
Z pohľadu katolíckej tradície je pozitívnym javom, že aj poprední predstavitelia technologických spoločností začínajú hovoriť o potrebe morálnych hraníc pri rozvoji umelej inteligencie. Cirkev vždy učila, že technický pokrok sám osebe nie je ani dobrý, ani zlý – jeho morálna hodnota závisí od cieľa, ktorému slúži. Ak by sa umelá inteligencia stala nástrojom oslabovania rodiny, nahrádzania medziľudských vzťahov, manipulácie verejnej mienky alebo popierania dôstojnosti človeka stvoreného na Boží obraz, išlo by o vážne zneužitie technológie. V tomto smere sú výzvy na opatrnosť a zodpovednosť plne legitímne.
Mnohí katolícki predstavitelia však zároveň upozorňujú, že ešte väčším problémom než samotná umelá inteligencia je hlboká duchovná a morálna kríza súčasného Západu. Technológia totiž nikdy nekoná sama od seba – vždy ju vytvára a riadi človek. Ak spoločnosť stráca pevnú vieru, prirodzený zákon a objektívne morálne normy, potom bude rovnakou krízou poznačené aj využívanie umelej inteligencie. Katolíci, ktorí si ctia tradíciu preto pripomínajú, že skutočným nebezpečenstvom nie je stroj, ale človek, ktorý odmieta Boha a chce sa postaviť na jeho miesto.
V tejto súvislosti časť tradične zmýšľajúcich katolíkov kriticky vníma aj pontifikát pápeža Františka, počas ktorého podľa ich názoru došlo k oslabeniu doktrinálnej jasnosti v mnohých oblastiach života Cirkvi. Dokumenty ako Amoris laetitia, Fiducia supplicans či viaceré nejednoznačné vyjadrenia o medzináboženskom dialógu vyvolali podľa nich väčšie zmätenie medzi veriacimi než samotný technologický pokrok.
zdroj: wikimedia commons
Z pohľadu časti tradične zmýšľajúcich katolíkov tak nepredstavuje najväčšiu hrozbu umelá inteligencia, ale kríza katolíckej autority, relativizácia katolíckej pravdy a oslabovanie tradičného katolíckeho učenia. Práve návrat k pevnej náuke, jasnej morálke a vernosti Evanjeliu považujú za najlepšiu ochranu pred tým, aby sa nové technológie stali nástrojom dehumanizácie človeka.
Branislav Krasnovský
Zdroj: infocatolica.com, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
