Vyberáme z najhlúpejších komentárov: dnes Lukáš Krajčír z Historického ústavu SAV
Občas treba niektoré komentáre špeciálne odmeniť (minule to bol komentár prof. Pupalu z Trnavskej univerzity). Teraz ma zaujala táto perlička:
„… uctyhodné, koľko času venujete ruskej dobývačnej imperiálnej vojne na Ukrajine. Keby ste sa aj toľko venovali kedysi rezortu školstva, keď ste boli ministrom, dnes by mnohí učitelia spali lepšie. Mali by vyššie platy a nemokli by nadarmo v zime a chlade na demonstrácii na Námestí SNP.“
Píše akademický pracovník Lukáš Krajčír.
To, čo hneď udrie do očí, je, že za nízke príjmy učiteľov môžem akurát ja 🙂 človek, ktorý bol ministrom pred 10 rokmi, aj to rok a štyri mesiace.
Pritom napríklad za vlád v rokoch 2020-24 sa merané reálnou kúpyschopnosťou príjmy učiteľov dokonca znižovali.
Samozrejme, hocikto len priemerne rozhľadený vo veciach verejných chápe, že minister školstva sám osebe s platmi učiteľov nemôže robiť nič. Technicky na to nemá žiaden dosah, je to vec štátneho rozpočtu – a o tom rozhoduje ten, kto má v parlamente väčšinu.
Druhá vec je, že za môjho pôsobenia som sa bezprecedentne snažil o to, aby vznikol reálny dlhodobý tlak na to zvyšovenie – zároveň s reformami. Robil som veľké okrúhle stoly o stave školstva, dal som dokopy odborárov aj aktivistov, aby si pripravili memorandum, ktoré podporí aj minister. Doviedol som do Bratislavy gen tajomníka OECD, aby hovoril o dôležitosti školstva, aj primeraných platov, atď.
Celé to skončilo tým, že to len povzbudilo aktivistov k tomu, aby prichádzali s úplne nereálnymi požiadavkami, koľko do školstva naraz naliať. Ale úplne uletenými, aj riaditelia škôl sa chytali za hlavu, čo to mediálne preferované skupinky aktivistov kričia do médií, s ich obrovskou podporou.
Celú snahu so školstvom niečo zásadné konečne urobiť zničili zmesou hlúposti a infantilného správania (kde prevážilo to, že treba „ničiť Smer“, hoci školstvo na toto bolo veľmi zlé pole, keďže som bol nestraníckym ministrom).
No a to je problém prostredia, je v ňom veľa takýchto malých krajčírov:
Zopár postov, z ktorých každého písanie trvá pár minút, považuje za nejakú veľkú námahu :))
Neprekvapuje, keď si pozriete „vedecký profil“ (trvá to minútu) pána Krajčíra, na webe SAV. Niekoľko bezvýznamných článkov ročne. Nuž, pri takom výkone nečudo, že sa mu zdá moje písanie ako obrovský výkon:)
Je toho tak málo, že si do vedeckej činnosti uvádza dokonca texty v dennej tlači!!!
Mimochodom, ak by nebolo mňa, tak sa SAV dodnes pretĺka v tých finančných problémoch, ktoré mala až do mojho pôsobenia ako ministra. Potom sme v spolupráci s ministrom fnancií akadémiu na dlhé roky stabilizovali. (A nielen finančne, keďže som ukončil personálne a politické boje okolo tejto inštitúcie.)
Nejde o tohto jedného človeka. Ale ono je to reálny problém Slovenska, že takýchto ľudí nie je tak málo. Ničím špeciálnym nevedia zaujať, tak sa aspoň snažia poopľúvať.
No a potom sa ťažko riešia reálne problémy krajiny. Vrátane toho školstva, bohužiaľ. Aktivisti a miniaaktivisti nie sú len otravní, ale keď je ich viac, v spolupráci s médiami vedia zbytočne škodiť.
Školstvo sa možno v budúcnosti vyriešiť podarí. Ale mohlo to byť už dávno, škoda tých generácií detí, ktoré mohli roky fungovať v lepšom prostredí.
Občas treba niektoré komentáre špeciálne odmeniť (minule to bol komentár prof. Pupalu z Trnavskej univerzity). Teraz ma zaujala táto perlička:
„… uctyhodné, koľko času venujete ruskej dobývačnej imperiálnej vojne na Ukrajine. Keby ste sa aj toľko venovali kedysi rezortu školstva, keď ste boli ministrom, dnes by mnohí učitelia spali lepšie. Mali by vyššie platy a nemokli by nadarmo v zime a chlade na demonstrácii na Námestí SNP.“
Píše akademický pracovník Lukáš Krajčír.
To, čo hneď udrie do očí, je, že za nízke príjmy učiteľov môžem akurát ja 🙂 človek, ktorý bol ministrom pred 10 rokmi, aj to rok a štyri mesiace.
Pritom napríklad za vlád v rokoch 2020-24 sa merané reálnou kúpyschopnosťou príjmy učiteľov dokonca znižovali.
Samozrejme, hocikto len priemerne rozhľadený vo veciach verejných chápe, že minister školstva sám osebe s platmi učiteľov nemôže robiť nič. Technicky na to nemá žiaden dosah, je to vec štátneho rozpočtu – a o tom rozhoduje ten, kto má v parlamente väčšinu.
Druhá vec je, že za môjho pôsobenia som sa bezprecedentne snažil o to, aby vznikol reálny dlhodobý tlak na to zvyšovenie – zároveň s reformami. Robil som veľké okrúhle stoly o stave školstva, dal som dokopy odborárov aj aktivistov, aby si pripravili memorandum, ktoré podporí aj minister. Doviedol som do Bratislavy gen tajomníka OECD, aby hovoril o dôležitosti školstva, aj primeraných platov, atď.
Celé to skončilo tým, že to len povzbudilo aktivistov k tomu, aby prichádzali s úplne nereálnymi požiadavkami, koľko do školstva naraz naliať. Ale úplne uletenými, aj riaditelia škôl sa chytali za hlavu, čo to mediálne preferované skupinky aktivistov kričia do médií, s ich obrovskou podporou.
Celú snahu so školstvom niečo zásadné konečne urobiť zničili zmesou hlúposti a infantilného správania (kde prevážilo to, že treba „ničiť Smer“, hoci školstvo na toto bolo veľmi zlé pole, keďže som bol nestraníckym ministrom).
No a to je problém prostredia, je v ňom veľa takýchto malých krajčírov:
Zopár postov, z ktorých každého písanie trvá pár minút, považuje za nejakú veľkú námahu :))
Neprekvapuje, keď si pozriete „vedecký profil“ (trvá to minútu) pána Krajčíra, na webe SAV. Niekoľko bezvýznamných článkov ročne. Nuž, pri takom výkone nečudo, že sa mu zdá moje písanie ako obrovský výkon:)
Je toho tak málo, že si do vedeckej činnosti uvádza dokonca texty v dennej tlači!!!
Mimochodom, ak by nebolo mňa, tak sa SAV dodnes pretĺka v tých finančných problémoch, ktoré mala až do mojho pôsobenia ako ministra. Potom sme v spolupráci s ministrom fnancií akadémiu na dlhé roky stabilizovali. (A nielen finančne, keďže som ukončil personálne a politické boje okolo tejto inštitúcie.)
Nejde o tohto jedného človeka. Ale ono je to reálny problém Slovenska, že takýchto ľudí nie je tak málo. Ničím špeciálnym nevedia zaujať, tak sa aspoň snažia poopľúvať.
No a potom sa ťažko riešia reálne problémy krajiny. Vrátane toho školstva, bohužiaľ. Aktivisti a miniaaktivisti nie sú len otravní, ale keď je ich viac, v spolupráci s médiami vedia zbytočne škodiť.
Školstvo sa možno v budúcnosti vyriešiť podarí. Ale mohlo to byť už dávno, škoda tých generácií detí, ktoré mohli roky fungovať v lepšom prostredí.
