Mária Kolíková vo svojich dnešných vyjadreniach tvrdí, že z Ústavy SR treba vypustiť ustanovenie o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach, aby sme Európskej komisii vyslali signál, že chceme zostať súčasťou európskeho priestoru a rešpektujeme prednosť európskeho práva.
Takéto vysvetlenie však vytvára falošný dojem, že ústavná novela z dielne KDH spochybňuje naše členstvo v Európskej únii alebo všeobecnú platnosť európskeho práva.
Odporúčam preto pani Kolíkovej, aby si predmetné ustanovenie ešte raz pozorne prečítala. Novela nikde nehovorí, že európske právo na Slovensku neplatí. Potvrdzuje len skutočnosť, že Slovenská republika si okrem iného zachováva zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, ktoré neboli prenesené do právomoci Európskej únie.
Som presvedčený, že členstvo v Európskej únii neznamená, že Slovensko prestalo byť zvrchovaným štátom alebo že sa vzdalo práva rozhodovať o otázkach manželstva, rodičovstva, rodiny, výchovy detí, ochrany ľudského života či o iných otázkach, ktoré neboli prenesené na Európsku úniu.
Rovnako nesúhlasím s tvrdením pani Kolíkovej, že slovenské úrady musia automaticky zapisovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v zahraničí. Európske právo môže od členských štátov požadovať, aby určité blízke osobné väzby zohľadnili na účely práv vyplývajúcich zo slobodného pohybu. Z toho však nevyplýva povinnosť zapísať takýto zväzok do slovenských registrov ako manželstvo ani meniť slovenskú definíciu manželstva.
Praktické riešenie viacerých životných situácií osôb rovnakého pohlavia, ale nielen ich, pritom už existovalo. Ako minister spravodlivosti som predložil návrh takzvaného registra fiduciárnych vzťahov, ktorý mal riešiť praktické otázky vzájomného zastupovania, informovania či usporiadania blízkych osobných vzťahov bez toho, aby zasahoval do ústavnej definície manželstva.
Tento návrh však ministerka Jana Dubovcová na žiadosť pani prezidentky počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora stiahla z Národnej rady tesne pred jeho schválením. Bol to jeden z prvých krokov úradníckej vlády. Keby sa tak nestalo, mnohé praktické problémy mohli byť už dnes dávno vyriešené.
Rodinné právo zostáva v právomoci členských štátov a na Slovensku je manželstvo ústavne definované ako jedinečný zväzok muža a ženy. Slovenské orgány musia rešpektovať právo Európskej únie, ale zároveň musia konať v súlade s Ústavou SR. Opačný výklad by znamenal, že Slovensko rezignovalo na vlastnú štátnosť a dôstojnosť.
Preto nevidím žiadny dôvod ustanovenie o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach meniť alebo vypúšťať. Nie je namierené proti Európskej únii. Je ochranou práva Slovenska rozhodovať o otázkach, ktoré mu podľa európskych zmlúv naďalej patria.
Takéto vysvetlenie však vytvára falošný dojem, že ústavná novela z dielne KDH spochybňuje naše členstvo v Európskej únii alebo všeobecnú platnosť európskeho práva.
Odporúčam preto pani Kolíkovej, aby si predmetné ustanovenie ešte raz pozorne prečítala. Novela nikde nehovorí, že európske právo na Slovensku neplatí. Potvrdzuje len skutočnosť, že Slovenská republika si okrem iného zachováva zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach, ktoré neboli prenesené do právomoci Európskej únie.
Som presvedčený, že členstvo v Európskej únii neznamená, že Slovensko prestalo byť zvrchovaným štátom alebo že sa vzdalo práva rozhodovať o otázkach manželstva, rodičovstva, rodiny, výchovy detí, ochrany ľudského života či o iných otázkach, ktoré neboli prenesené na Európsku úniu.
Rovnako nesúhlasím s tvrdením pani Kolíkovej, že slovenské úrady musia automaticky zapisovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v zahraničí. Európske právo môže od členských štátov požadovať, aby určité blízke osobné väzby zohľadnili na účely práv vyplývajúcich zo slobodného pohybu. Z toho však nevyplýva povinnosť zapísať takýto zväzok do slovenských registrov ako manželstvo ani meniť slovenskú definíciu manželstva.
Praktické riešenie viacerých životných situácií osôb rovnakého pohlavia, ale nielen ich, pritom už existovalo. Ako minister spravodlivosti som predložil návrh takzvaného registra fiduciárnych vzťahov, ktorý mal riešiť praktické otázky vzájomného zastupovania, informovania či usporiadania blízkych osobných vzťahov bez toho, aby zasahoval do ústavnej definície manželstva.
Tento návrh však ministerka Jana Dubovcová na žiadosť pani prezidentky počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora stiahla z Národnej rady tesne pred jeho schválením. Bol to jeden z prvých krokov úradníckej vlády. Keby sa tak nestalo, mnohé praktické problémy mohli byť už dnes dávno vyriešené.
Rodinné právo zostáva v právomoci členských štátov a na Slovensku je manželstvo ústavne definované ako jedinečný zväzok muža a ženy. Slovenské orgány musia rešpektovať právo Európskej únie, ale zároveň musia konať v súlade s Ústavou SR. Opačný výklad by znamenal, že Slovensko rezignovalo na vlastnú štátnosť a dôstojnosť.
Preto nevidím žiadny dôvod ustanovenie o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach meniť alebo vypúšťať. Nie je namierené proti Európskej únii. Je ochranou práva Slovenska rozhodovať o otázkach, ktoré mu podľa európskych zmlúv naďalej patria.
