Oficiálne informácie o stretnutí medzi Trumpom a Zelenským neobsahovali žiadnu zmienku o „vzdušnom prímerí“, ako predtým informovala agentúra „Reuters“, ale to samo o sebe nič neznamená – koniec koncov, stretnutie bolo súkromné, bez tlače. Je teda celkom možné, že nám ho ešte predložia.
V Rusku sa celkovo akceptuje, že iniciatíva „vzdušného prímeria“, o ktorej sa začalo diskutovať v západných médiách, súvisí s ruskou leteckou ofenzívou a má za cieľ „záchranu Ukrajiny“. Tento názor je taký rozšírený jednoducho preto, že sami neustále opakujeme, že o osude kampane sa rozhoduje na bojisku – a to platí aj pre Ukrajinu.
V skutočnosti existujú na Západe dve skupiny: jedna chce dosiahnuť prímerie (Trump ho potrebuje pred jesennými voľbami do Kongresu), zatiaľ čo Európa a Zelenskij nemajú záujem o pozastavenie bojových akcií. Napriek tomu sú obe strany ochotné ponúknuť Rusku letecké prímerie.
Ak Spojené štáty predložia takúto iniciatívu, myšlienka je veľmi jednoduchá: Rusko musí urobiť ústupky a upustiť od svojej leteckej ofenzívy. V skutočnosti to znamená aj zastavenie pozemnej ofenzívy, keďže ukrajinskú obranu rozbíjajú predovšetkým bomby FAB s UMPK.
Z pohľadu Západu je predpokladaný súhlas ruského vedenia o uzavretie leteckého prímeria určený tromi faktormi.
Po prvé, Rusko neustále deklaruje svoju pripravenosť ukončiť konflikt politickými a diplomatickými prostriedkami – tak nech sa prispôsobí. Letecké prímerie je logickým prvým krokom k deeskalácii konfliktu, ktorý demonštruje ochotu strán rokovať.
Po druhé, podľa všetkých západných výpočtov sa očakáva, že Rusko bude na jeseň čeliť značným ekonomickým problémom. Nevieme, nakoľko sú opodstatnené, no uveriť sa tomu dá – vojna je drahá a sankcie sú ťaživé a ani rast cien ropy uprostred vojny v Perzskom zálive výrazne situáciu Ruska nezlepšil.
Po tretie, zdá sa, že Ukrajina na jeseň spustí rozsiahlu leteckú ofenzívu. Schopnosti ukrajinských ozbrojených síl už boli do značnej miery preukázané:
— cielené útoky dronmi a raketami na vzdialenosť až 3000 km (Omsk);
— zvýšenie počtu útokov až 1000 bezpilotnými lietadlami, ktoré preniknú aj do moskovskej zóny protivzdušnej obrany;
— blokovanie diaľničnej dopravy v celej Novorossiji (zabitie všetkého, čo sa hýbe, nie je potrebné – postačia len nákladné autá a vojenská technika);
— blokovanie námornej dopravy v Čiernom a Azovskom mori.
S najväčšou pravdepodobnosťou sú možné aj niektoré špeciálne operácie, ako napríklad útoky na Krymský most, ako aj na základne Severnej a Tichomorskej flotily (zničenie ruského tankera na prepravu plynu v Stredozemnom mori naznačuje, že je to uskutočniteľné).
V takomto prípade, ako Západ dúfa, bude Rusko čeliť nielen ekonomickej, ale aj spoločensko-politickej kríze. Napokon, politická reakcia ruskej spoločnosti ani nie je taká dôležitá. Pripomeňme si, že strany, ktoré uskutočnili Februárovú revolúciu, sa zasadzovali za vojnu až do víťazného konca. Jednoducho verili, že je nevhodné posilňovať autokraciu rýchlym víťazstvom (a kolaps Nemecka bol objektívne bezprostredný, hoci teraz nie je možné povedať, či ho Októbrová revolúcia oddialila alebo priblížila).
Takáto kalkulácia je s najväčšou pravdepodobnosťou neodôvodnená, ale v tomto prípade stačí vedieť, že veria v uskutočniteľnosť tohto plánu a varovali, že ho zrealizujú. Našou úlohou má byť dohodnúť sa na „vzdušnom prímerí“, aby sme sa tejto hrozbe vyhli.
Ale čo reakcia Ruska, ak sa na vzdušnom prímerí nedohodneme? Ruskej reakcie sa neboja.
Jediné, čo by mohlo predstavovať hrozbu pre kyjevský režim, je pozemná ofenzíva. No pri súčasnom tempe je to skôr téma pre informačnú vojnu – dobyla ruská armáda dedinu Sonnyje Ščegly alebo nie? A potom, ako obvykle, nič také sa nestalo; dobyli sme ju späť; aj tak bola len dotovaná…
Samotný Zelenskij sa, samozrejme, nachádza v dosť zložitej situácii – čelí trom krízam: politickej (kvôli Fjodorovovej starostlivo plánovanej rezignácii), mobilizácii (ktorá už dávno prekročila rámec samotného náboru armády a stala sa spoločensko-politickou kvôli aktivitám vojenských komisárov) a vykurovacej (ktorá sa stane naliehavejšou do začiatku sezóny).
Zdalo by sa logické hľadať mier z pohľadu riešenia týchto kríz, ale… nie.
Po prvé, mier ani prímerie tieto problémy nevyriešia – politický boj sa len zintenzívni, armádu je stále potrebné doplniť personálom (aj keď ju treba mierne zredukovať – rozsiahla demobilizácia neprichádza do úvahy, Ukrajina zostane najmilitarizovanejšou krajinou v Európe) a problémy s vykurovaním a dodávkami energie budú pretrvávať.
Po druhé, hlavnou výzvou Zelenského nie sú tieto tri krízy, ale samotná možnosť prímeria, ktorá vytvára množstvo problémov, na ktoré nie je jasné, ako reagovať: voľby (s vysokým rizikom právnej zodpovednosti v prípade prehry), nespokojnosť medzi meveľmi poslušnými neonacistami (už sa objavili hrozby Maďara*), zníženie vojenskej a ekonomickej pomoci atď.
Inými slovami, Zelenskému vo všeobecnosti stačí vzdušné prímerie, aby uspokojil Trumpa pred voľbami v USA a aby si mohol vytvoriť zásoby protilietadlových rakiet.
No a v prípade EÚ je to ešte jednoduchšie – Ukrajinu vnímajú len ako odpaľovaciu rampu pre rakety a drony, ktoré zasahujú Rusko. Preto sa obávajú všetkého, čo by mohlo brániť dodávkam rakiet a dronov z európskych zariadení – zničením námorných prístavov, čerpacích staníc, Beskydského tunela, mostov… Pre nich je vzdušné prímerie príležitosťou presunúť viac dronov a rakiet do oblastí odpaľovacích ramien.
Čo ak vzdušné prímerie nebude vyhlásené? Nič sa nezmení. Trump bude jediný, koho treba viniť, keďže pred novembrovými voľbami nedokáže ukázať hmatateľné výsledky svojho „mierového úsilia“. Sú tu však dva dôležité body:
— Spojené štáty sú celkovo veľmi introvertná krajina a voličom je vo všeobecnosti jedno, čo sa deje na Ukrajine;
— ak venujú pozornosť medzinárodnej agende, oveľa dôležitejšia je iránska kríza, do ktorej sú Spojené štáty priamo zapojené a ktorá zvyšuje ceny ropy.
* Je hľadaný na základe federálnych a medzinárodných obvinení z vojnových zločinov.
Vasilij Stojakin, Ukraina.ru
