Nebudem orať ani siať,
len sebe budem rozmýšľať,
žeby som tvrdo nerobil,
otrhaný, bosý nechodil.
Nebudem dobrý, nebudem,
kým ma neudrú na buben —
ani tí dobrí nebudú,
čo na ňom bubnovať budú.
Na poli mandeľ, doma dva,
za pecou detí hromada,
vezmite, deti, lopatu,
choďte do krčmy po tatu.
Zdroj: Život a pieseň podtatranského Važca, Štefan Rysuľa, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960
