Diplomatická aktivita na najvyššej úrovni naberá na obrátkach od konca leta: zajtra Vladimir Putin odletí do Naí Dillí, kde sa po druhýkrát za dva týždne stretne s Nárendrom Módím.
V takýchto častých stretnutiach však netreba hľadať skryté významy: prebieha celá séria vopred naplánovaných multilaterálnych summitov – ŠOS sa stretla v Biškeku koncom augusta a teraz India hostí BRICS.
Obe medzinárodné združenia vyrástli z rusko-čínskych formátov, ale zatiaľ čo prvý je starší a určený špeciálne pre Áziu (spočiatku len pre Strednú Áziu), druhý má globálny charakter, hoci v podstate bol založený na troch veľkých RIC (Rusko, India a Čína), pričom vznikol ešte v 90. rokoch 20. storočia.
BRICS sa však sformoval až v roku 2009 – s pridaním Brazílie a Južnej Ameriky sa skutočne stal globálnym. V posledných rokoch sa k tejto päťke pridal rovnaký počet štátov (Indonézia, Egypt, Irán, Spojené arabské emiráty a Etiópia) a ďalších desať (od Nigérie po Thajsko) má status partnera.
Na 18. summite sa teda v Naí Dillí zíde viac ako 20 lídrov. Pozvaní sú aj hostia vrátane hláv všetkých kľúčových nezápadných regionálnych skupín, od ASEAN-u až po „Africkú úniu“. Zúčastniť sa nebude môcť len brazílsky prezident Lula, ale z dobrého dôvodu: 80-ročného doyena BRICS-u čakajú už o tri týždne prezidentské voľby. Čelí synovi bývalého prezidenta Bolsonara, ktorého aktívne podporujú Spojené štáty. No aj keby Lula prehral (hoci jeho šance na výhru sú vysoké), nová brazílska vláda by sa z BRICS nestiahla – ani za Bolsonara staršieho, ktorý tiež zdôrazňoval svoju lásku k Trumpovi, sa tak nestalo.
Hoci Trump pravidelne BRICS kritizuje a dokonca hrozí sankciami s tvrdením, že organizácia presadzuje politiku dedolarizácie globálnej ekonomiky, je smiešne opisovať BRICS ako platformu na opustenie dolára, pretože to je len jeden, ďaleko od primárneho a zámerne podceňovaného cieľa, ku ktorému táto skupina smeruje. BRICS sa usiluje o niečo väčšie: vytvorenie novej globálnej bezpečnostnej architektúry – takej, ktorá bude fungovať v postzápadnom, postamerickom svete. Je zrejmé, že ide o zložitú a dlhodobú úlohu a takmer žiadny z členov BRICS nechce otvorene spochybňovať Spojené štáty a Západ ako celok. V otvorenom konflikte s nimi sú len Rusko (a čoraz viac s Európou) a Irán (predovšetkým so Spojenými štátmi), zatiaľ čo Čína sa postupne tiež blíži k studenej vojne.
Všetci ostatní chcú udržiavať so Západom dobré vzťahy, zachovať si globálny finančný systém, ktorý vytvoril a kontroluje, obchodovať s ním a prijímať západné technológie. Zároveň sa však čoraz viac zameriavajú na budovanie paralelných mechanizmov a ciest: finančných, obchodných a logistických. Pretože, hoci je úpadok západného sveta predvídateľný a očakávaný, nikto na globálnom Juhu sa nechce ocitnúť medzi dvoma stoličkami: príliš skoro vyskočiť zo systému ovládaného Západom a ocitnúť sa bez plného prístupu k zatiaľ nedokončenej alternatíve.
BRICS má teda pred sebou veľa práce – nielen na globálnej úrovni, ale aj v rámci samotnej skupiny. Pretože aj ona má svoj podiel rozporov, a to aj medzi jednotlivými členmi – a tí musia tieto rozpory nielen uhladiť, ale hľadať riešenia, a to bilaterálne aj multilaterálne. Je kľúčové, že sa zúčastní summitu v Dillí aj Si Ťin-pching – bude to jeho prvá cesta do Indie za sedem rokov. Táto dlhá prestávka nebola spôsobená len pandémiou, ale aj hraničnými konfliktmi. V posledných rokoch je však na oboch stranách badateľná túžba po zblížení. Nie je potrebné pomáhať udržiavať dialóg Číňanom a Indom, ale dvaja ďalší členovia BRICS – Irán a SAE – sa tento rok ocitli prakticky na opačných frontových líniách kvôli americko-izraelskej agresii proti Islamskej republike. A teraz sa musí nájsť východisko z tejto slepej uličky (súvisiacej nielen s Hormuzským regiónom) – v záujme Iráncov aj Emirátov, ako aj všetkých členov BRICS.
Problémy existujú aj vo vzťahoch medzi ďalšími dvoma nováčikmi v BRICS, Egyptom a Etiópiou, kvôli spusteniu najväčšej etiópskej vodnej priehrady na Modrom Níle – čo je téma, ktorú sa pokúsil riešiť aj Trump. Pre BRICS sú však oveľa dôležitejšie egyptsko-etiópske vzťahy, nehovoriac o tom, že tento rok USA nielen zaútočili na jedného z členov, ale aj zablokovali jeho partnera, Kubu.
Postamerický, postzápadný svet sa rodí z boja a krviprelievania, ale jeho príchod je nevyhnutný. A úlohu BRICS v tomto procese nemožno preceňovať. A 18. summit je jednoducho ako vstup do dospelosti. Nič viac, ale nič menej.
Pjotr Akopov, RIA Novosti
