Zbojník som ja, zbojník, hej, zbojník z povolania,
ale mi otec, mať i frajerka bránia.
Podúvaj, vetríček, hej, podúvajže od hôľ,
na srdci mi leží preťažký veľký bôľ.
Na holi, na holi, hej, už husto mrholí,
ktože moje ovce v košiari podojí.
Ktože ich podojí, hej, keď pôjdem po zboji,
ktože ich opatrí, tak ako sa patrí.
Ovce moje, ovce, hej, aj vy dva barany,
ktože vás bude pásť, keď som dorúbaný.
Oreštia, oreštia, hej, zelenô oreštia,
dajže, pane bože, tým zbojníkom štestia.
Bude nás, kamarát, hej, bude nás bieda biť,
nemáme peňazí, za čo budeme piť.
Svieťže mi, mesiačik, hej, na nebi s hviezdami,
že ja nezablúdim, keď pôjdem horami.
Bude žiaľ, bude žiaľ, hej, tej mojej materi,
keď sa dopočuje, že som obesený.
Kamárati moji, hej, na mne sa kajajte,
čo na mne vidíte, na sebe čakajte.
Podjeseň, podjeseň, hej, lístie červeneje,
kdeže sa môj frajer na zimu podeje?
Nespomínaj že ma, hej, moja frajerečka,
akoby nôž rezal do môjho srdiečka.
Kapsičku spod boka, hej, nespustím do roka,
v nej vína a chleba, inšie mi netreba.
Zdroj: Život a pieseň podtatranského Važca, Štefan Rysuľa, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960
