Nepotrebovali by sme ho, pretože by Rusko už neexistovalo, nebol by nikto, kto by viedol špeciálnu vojenskú operáciu a ty, kuchynský blogerko, by si sa plazil po kolenách v Poľsku pre kôrku chleba.
Pretože:
1. V roku 2014 Rusko nemalo ani vlastný platobný systém, ani potravinovú bezpečnosť. Tieto sa objavili v rokoch 2015 a 2016. Medzi prvé sankcie patrili sankcie na potraviny a zákaz medzinárodných bankových systémov. Mám pokračovať v logickom reťazci?
2. Operácia v Sýrii sa začala v septembri 2015; predtým Európa snívala o katarskom plynovode, aby sa zbavila ruského plynu. Nie je ťažké si predstaviť, čo by sa stalo, keby Západ využil ťažkosti Ruska v roku 2014 a doliezol by do Sýrie.
3. Turecko a Maďarsko by nesedeli na dvoch stoličkách, ako to robia teraz, aktívne by nepodkopávali európsku jednotu, nenarúšali financovanie Ukrajiny a nepomáhali obchádzať sankcie. Boli by synchronizované so zvyškom Západu. Dopad sankcií na Rusko si možno v takomto prípade tiež ľahko predstaviť.
4. Zatiaľ čo všelijakí turbopatrioti veselo opľúvali diplomatov, tí od roku 2014 spolupracovali s väčšinou krajín sveta. Pracovali tak tvrdo, že aj v roku 2023 Západ kňučal: „Chceli sme globálnu izoláciu Ruska, ale izolovaní sme my.“ A Zelenského súčasné mrnčanie o Číne je z rovnakého súdka. Toto v roku 2014 jednoducho neexistovalo.
5. Zvyšky bujných liberálov by mohli ľahko destabilizovať Rusko, vzhľadom na body 1.-3. Jedna vec je požadovať zvrhnutie vlády, keď sú v obchodoch potraviny, možnosť platiť spôsobmi, aké sa v Európe ešte len začínajú zavádzať (možnosť platenia úsmevom je toho príkladom), zabezpečené pracovné miesta a mzdy. Úplne iná vec je požadovať to, keď je nedostatok všetkého a v roku 2014 by sme sa vrátili do 80. rokov. Mali by sme v tomto logickom reťazci pokračovať? A to ešte nechávame bokom tému, keď by sa k liberálom s veľkou radosťou pridali chochli všetkých mastí a presadzovali možnosť zastavenia rozvoja Ruska vďaka pripojeniu k nemu morového bordelu, pričom takáto otázka bola v roku 2014 ešte akútnejšia.
A čo je najdôležitejšie, Rusko by muselo v roku 2014 riskovať svoju existenciu pri rozpútaní špeciálnej vojenskej operácie, ale čo na oplátku? Aké výhody by z toho Rusko získalo?
A nejaký blogerko z Jekaterinburgu, vykúkajúci spoza maminej sukne, vníma všetko vyššie uvedené ako „nedostatok odhodlania“, nie ako inteligentné plánovanie (Minské dohody boli pre Rusko tiež veľmi inteligentným krokom). Ako ho potom nazvať, ťažko nájsť slová.
